Kiska na sneme ZMOS: Miest a obcí sa dotýkajú odfláknuté zákony

Kiska na sneme ZMOS: Miest a obcí sa dotýkajú odfláknuté zákony

Prezident Andrej Kiska v stredu vystúpil s príhovorom na 30. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Dnes mám naposledy tú česť vystúpiť na sneme Združenia miest a obcí Slovenska ako prezident Slovenskej republiky. Rád by som sa vám poďakoval za spoluprácu, aj za možnosť vystúpiť tu, na vašom sneme a povedať vám osobne môj názor na výzvy, ktoré spoločne stoja pred nami, ovplyvňujú vašu prácu v samosprávach, ale najmä život ľudí vo vašich mestách a dedinách.

Chcem sa vám na úvod úprimne poďakovať za to, ako ste ma mnohí prijali na radnici či na obecnom úrade pri mojich pracovných cestách po celom Slovensku. Počas piatich rokov som navštívil stovky miest a obcí. A hoci sú Slovensko, jeho regióny, mestá a obce bohaté na odlišnosti a žijú v nich naozaj rozmanití ľudia, v jednej veci sa moja skúsenosť opakovala všade, kde som prišiel.  

Našu krajinu som prešiel od západu po východ, od severu po juh — vždy som sa dočkal zdvorilého a príjemného privítania. Bez ohľadu na politické zafarbenie vedenia mesta alebo obce, vždy sme si dokázali podať ruku a normálne sa porozprávať. Bez toho, aby sme museli nevyhnutne súhlasiť s tým, čo hovorí druhá strana. Myslím si, že táto kultúra vzťahov a vzájomného rešpektu môže byť v mnohom inšpiráciou aj pre veľkú parlamentnú politiku.

Nepochybujem o tom, že by vyššia kultúra osobných vzťahov a komunikácie našej politike prospela. Namiesto súboja o najlepšie programy a víziu našej krajiny totiž zažívame osobné útoky, urážky, nenávisť. Pomohla by to najmä tomu, ako politiku a jej schopnosť zlepšovať život vnímajú ľudia na Slovensku.

Ale využijem túto príležitosť a budem dnes hovoriť aj o inej kultúre vzťahov, a to o schopnosti dodržiavať pravidlá a vôbec o základnom nastavení fungovania štátu a územnej samosprávy.

Na mojich cestách po Slovensku sa opakujú aj problémy, o ktorých od vás počúvam. Viem napríklad, že mnohí starostovia sú veľmi nahnevaní na spôsob, akým sa zaviedli obedy pre deti v školách platené z verejných financií. Alebo povinnosť odhrabávať sneh z chodníkov, ktorá sa na niektorých miestach skončila tak, že behal po dedine s lopatou sám starosta. A už teraz počúvam znepokojené hlasy z toho, že Slovensko zavádza pre deti povinnú návštevu materských škôl pred nástupom do prvého ročníka cez poslanecký návrh.

Čo tieto problémy spája? Ide o zlé opatrenia, škodlivé veci? Nie. Aj na tomto mieste nemám problém znova podporiť financovanie obedov pre deti v školách z verejných zdrojov. Pretože teplé jedlo v školskej jedálni môže byť pre chudobné dieťa presne tá pomoc od štátu či samosprávy, ktorú potrebuje . Mnohí ste ma počuli za roky vo funkcii prezidenta verejne podporovať povinnú predškolskú prípravu. A podporujem ju naďalej. Považujem za absurdné, aby mali deti v škole už na štartovacej čiare hendikep, ktorý nikdy nedobehnú. Považujem za neprijateľné, aby vzdelávací systém na Slovensku robil tak žalostne málo, aby nedokázal zabrániť tomu, že z chudobných detí nám rastie ďalšia generácia chudobných dospelých.

To, čo oprávnene kritizujete, je spôsob, akým sa tieto a ďalšie významné zmeny ovplyvňujúce rozpočet štátu a samospráv menia. Na poslednú chvíľu. V druhom čítaní cez poslanecké návrhy. Bez odbornej diskusie. S odfláknutým alebo formalistickým vyhodnotením vplyvov na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, verejné financie alebo činnosť samospráv. Porušovaním zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý vyžaduje dopadovú analýzu.

Toto nie je spôsob, ako poctivo spravovať štát, mesto a obec. Ani spôsob ako nastavovať férové a zmysluplné pravidlá hry fungovania štátu a samospráv. Niet divu, že zákony sú potom plné chýb či úplných nezmyslov. Niet divu, že implementácia v praxi kríva pre nedostatok času či peňazí. Niet divu, že znervózňujeme zahraničných investorov. Niet divu, že aj rozumné opatrenia, ktoré fungujú v mnohých krajinách v Európe a ľuďom prinášajú úžitok, si na Slovensku získavajú zlé meno. Lebo v legislatívnom ošiali niekto niečo prehliadol a nedomyslel.

Ako prezident som päť rokov vracal národnej rade zákony na opätovné prerokovanie pre nedodržiavanie legislatívnych pravidiel, zmeny na poslednú chvíľu a podobne. Ale veto prezidenta je najmä politický signál, že so zákonom niečo nie je v poriadku. Rozhodne to ale nie je spôsob — ani praktický, ani ústavný — ako opravovať pokazené. Zákony sa majú poctivo pripravovať od začiatku legislatívneho procesu, nie zachraňovať na poslednú chvíľu. Slovensko čaká na riešenie mnohých vážnych problémov. Posledné, čo pri týchto náročných výzvach potrebujeme, je utopiť v legislatívnom chaose ešte aj tie dobré nápady, na ktorých prijatie existuje politická vôľa.

Z rozhovorov s vami počúvam aj o neopravených a rozbitých cestách, nefungujúcich a chaotických železničných spojeniach. Tento týždeň som v Banskej Bystrici počul, že 43% ciest 2 a 3 triedy, 1100 km je v tejto župe v nevyhovujúcom stave. Od starostov počúvam o tom, že v takmer tretine obcí na Slovensku nemáme ani v roku 2019 kanalizáciu a nepodporujeme dostatočne moderné alternatívne riešenia. Aj tieto problémy majú podľa mňa niečo spoločné. Spája ich slabá schopnosť štátu využiť dobré roky hospodárskeho rastu na investície, ktoré trvalo zlepšia život ľudí v slovenských regiónoch. Slovensko má za sebou ekonomicky skutočne výborne obdobie. Rastie HDP, nezamestnanosť klesla na historicky najnižšiu hodnotu, máme dokonca plánovaný vyrovnaný rozpočet. A to je skutočne výborná správa.

V parlamente sa ale už rozbehli preteky o to, kto pred budúcoročnými voľbami rozdá viac peňazí, pričom v mnohým oblastiach má Slovensko chronický investičný deficit. Kedy chceme začať poriadne investovať do opravy či výstavby nemocníc, ciest v regiónoch, verejných priestorov, ak nie v časoch súčasnej relatívnej hojnosti? Na čo na Slovensku čakáme? Na spomalenie ekonomiky? Na obdobie, keď bude potrebné znova šetriť vo verejných financiách, či zvyšovať sociálne výdavky v prípade rastu nezamestnanosti alebo iných ekonomických ťažkostí? Alebo na obdobie, keď nás plnou silou dobehne starnutie populácie?

Myslím si, že je nezodpovedné rozdávať vyššie príjmy a premrhať roky relatívnej hojnosti na predvolebné darčeky a krátkodobé politické zisky. Je najvyšší čas sústrediť sa na trvalejšie, efektívnejšie a najmä zmysluplnejšie investície do našej budúcnosti a lepšieho života ľudí na Slovensku.

Na záver mi dovoľte vyjadriť môj názor na aktuálne diskutovanú tému zmeny volebného systému. Často som od vás počul, že poslanci v parlamente zabudli na Slovensko, na jeho regióny, na potreby jednotlivých krajov a okresov. V župných ale aj komunálnych voľbách sme ukázali, že vieme vyprášiť extrémistov, ale v parlamentnej politike to tak nevyzerá. Áno, som presvedčený o tom, že v našej krajine by malo dôjsť k zmene volebného systému. Aby sa z pomerného systému, kde celé Slovensko je jeden volebný obvod a občania volia v princípe lídrov jednotlivých strán, sa stalo v ideálnom prípade 79 volebných obvodov a aby každý okres mal svojho poslanca národnej rady a ostatné mandáty poslancov boli doplnené doterajším spôsobom. Je to téma aktuálna, dôležitá a vyžaduje si celonárodnú diskusiu.

Vážené pani primátorky, páni primátori. Vážené pani starostky, páni starostovia. Celkom na záver mi dovoľte sa vám poďakovať. Ďakujem vám za vašu prácu. Za vašu prácu pre vašu obec či mesto. Za vašu prácu pre váš región a za prácu pre celé naše krásne Slovensko. Želám vám veľa síl a dobrých rozhodnutí pri vašej službe našim občanom.

Ďakujem za vašu pozornosť.“

Viac k téme: