Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska vystúpil s príhovorom na vojnovom cintoríne na Háji Nicovô na oficiálnom ceremoniáli k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny. Cintorín pri Liptovskom Mikuláši bol jedným z miest naprieč celým Slovenskom, na ktorých prezident 8. mája zapálil sviečku vďaky padlým vojakom.

„Stojíme na pietnom mieste, ktoré je trvalou pamiatkou na to, čo sa v zime a na jar roku 1945 odohralo pri Liptovskom Mikuláši. Ťažké boje o každý malý kúsok zeme. Útrapy. Smrť. Hrdinstvo v boji za porážku fašizmu a nacizmu.

V dnešný deň sme ale na toto miesto prišli preto, aby sme si pripomenuli výročie, kedy sa pred 70 rokmi táto strašná 2. svetová vojna v Európe skončila. Aby sme si pripomenuli každého a všetkých, ktorí statočne bojovali a v bojoch zomierali na všetkých frontoch v Európe. Ktorí nesmierne trpeli a ktorí odvážne pomáhali. Ktorí zahynuli ako obete tejto vojny za okolností, ktoré sú dnes a pre väčšinu z nás nepredstaviteľné rozumom aj srdcom.

Prišli sme sem dnes preto, aby sme povedali, že nezabúdame, že nechceme a nesmieme zabudnúť – a nesmieme dopustiť, aby sa zabudlo. Na korene zla, ktoré viedli k tejto vojne. Na ideológie, ktorým vtedy uverili milióny ľudí a ktoré pohŕdali dôstojnosťou človeka aj celými národmi. Na všetky hrôzy, ktoré to prinieslo. Na to, že Európa, hodnoty našej európskej civilizácie a celé národy sa vtedy ocitli na samom okraji priepasti.

Prišli sme dnes preto, aby sme sa poďakovali a aby sme povedali, že nezabúdame na odolnosť, hrdinstvo a obete všetkých, ktorí sa pričinili o porážku fašizmu a nacizmu v Európe. Vojakov Červenej armády – Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a príslušníkov ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na ich ohromujúce obete a nezlomnú vôľu. Na strašnú jazvu, ktorú im táto vojna spôsobila. A že naša vďaka patrí aj Spojencom v tejto vojne na západnom fronte, ich vojakom, obetiam a ich pomoci, bez ktorých by víťazstvo v tento deň pred 70 rokmi nebolo možné.

U nás na Slovensku myslíme v tento deň zvlášť aj na vojakov rumunskej armády. Ale aj na Francúzov a príslušníkov ďalších národov a národností, ktorí spolu so Slovákmi bojovali v Slovenskom národnom povstaní. A na tomto dôležitom mieste našej pamäte, kde dnes stojíme, osobitne na príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vrátili domov, aby oslobodzovali svoju vlasť.

Tu, v areáli piety na kóte 748 Háj, sú pochované osudy mužov a žien z 1. československého armádneho zboru, ktorí mali svoje sny, ktorí bojovali a verili a dúfali, lebo aj oni sa chceli vrátiť ku svojim rodinám, blízkym. Aj oni, rovnako ako desiatky miliónov padlých, zabitých a zavraždených v celej Európe, už sa s nimi nikdy nestretli.

Pred 70-timi rokmi milióny ľudí oslavovali víťazstvo. Koniec strašnej vojny a mier. Vojny, ktorá sa začala v Európe. Nemali by sme zabúdať, že to bolo u nás, v Európe, kde ľudia dopustili šírenie nevraživosti a nenávisti, vyvolávanie starých krívd a nepriateľstiev, kde sa presadilo pohŕdanie dôstojnosťou človeka a hodnotou ľudského života. A sme dnes vďační tým národom a štátnikom, ktorí sa pričinili o to, aby sme sa stali súčasťou inej Európy. Európy, ktorej základy a hodnoty by sme mali práve tvárou v tvár dedičstvu tejto hroznej vojny mali strážiť a opatrovať.

Milióny ľudí, ktorí sa pred 70 rokmi po strašnom utrpení a naprieč celou Európou tešili z konca vojny, by od nás pri takomto výročí určite očakávali, že nielen oslávime víťazstvo a mier. Ale že budeme pozorní ku všetkému, čo môže pripomínať príčiny tejto vojny, všetky jej krutosti, a že ich budeme pravdivo pomenúvať. Aby sa ich minulosť nestala našou budúcnosťou.

Dnešný deň je pre nás dňom záväzku, ktorý máme voči obetiam 2. svetovej vojny, a dňom vďaky každému, kto sa pričinil o porážku nacizmu a fašizmu v Európe. Dnes ráno som bol na východe Slovenska, na Dukle, a budem pokračovať po ďalších cintorínoch vojakov až po bratislavský Slavín, aby som zapálil Sviečku vďaky na hroboch bojovníkov, ktorí položili svoj život počas oslobodzovania Slovenska.

Dovoľte mi vysloviť našu vďaku aj veteránom 2. svetovej vojny, ktorí sú tu teraz s nami. Ďakujeme. A venujme dnes všetci spoločne, prosím, našu úctu a spomienku každému jednému človeku, ktorý sa tohto dňa pred 70 rokmi nedočkal.“