Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska v utorok povedal svoje stanovisko rozhodnutiu senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

„Rád by som vás informoval o mojom rozhodnutí, ako budem ďalej postupovať pri menovaní sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto veci som ako hlava štátu už tri roky v spore s národnou radou, ktorá kandidátov navrhla. Tento spor som sa rozhodol ukončiť.

Ústavný súd je v každom demokratickom právnom štáte považovaný za najváženejšiu súdnu autoritu, ktorá chráni základné práva a slobody ľudí. Ako prezident republiky som trval na tom, že kandidáti na ústavných sudcov musia byť odborne zdatní a morálne spôsobilí, aby uniesli zodpovednosť pri ochrane ústavnosti na Slovensku.
 
Proti rozhodnutiam ústavného súdu neexistuje žiaden vnútroštátny opravný prostriedok, a jeho sudcovia majú v rukách veľkú moc. Nároky na kvalitu sudkýň a sudcov ústavného súdu musia aj z tohto dôvodu vysoko prevyšovať nároky na sudcov všeobecných súdov.
 
V súlade s tým som vždy pri mojich rozhodnutiach postupoval. V medziach ústavy a na základe existujúcich záväzných výkladov právomocí prezidenta Slovenskej republiky - ako bol prípad Čentéš - , ktoré mi ukladali dbať na riadny chod ústavných orgánov. Odmietol som zákulisné politické kšefty okolo kandidátov. Neuzavrel som politické dohody ani s tými, ktorí dnes každý deň vykrikujú, že prezident porušuje ústavu.
 
Pretože problém menovania sudcov ústavného súdu nikdy nebol obyčajným sporom o kompetencie. Bol to hodnotový zápas. O tom, ako by mal vyzerať ústavný súd, aby plnil svoje poslanie.
 
Trúfam si povedať, že to bol spor o to, aké poslanie má ústavný súd vôbec plniť. Či má byť nezávislým orgánom ochrany ústavnosti, ako to predpokladá naša ústava. Alebo či pripustíme jeho využívanie na dosahovanie sebeckých cieľov politickej moci.

Žiaľ, minulý týždeň sa potvrdili najhoršie obavy. Nález prvého senátu ústavného súdu zo 6. decembra tohto roku vstúpi do dejín ústavnoprávnej praxe na Slovensku ako jedno z jeho najhorších rozhodnutí. Nález o porušení práv kandidátov na sudcov ústavného súdu je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania ústavou Slovenskej republiky, ignorovania predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu jeho vlastnými sudcami a príkladom nerešpektovania základnej deľby moci v právnom štáte.

Rozporov v rozhodnutí je príliš veľa na to, aby som sa im tu venoval všetkým. V médiách ich odborníci rozoberajú podrobne. Odôvodnenie nálezu odporuje výroku. Senát rozhodol nad rámec svojej právomoci o jednotlivcoch, ktorí neboli účastníkmi sporu. Preskúmaval rozhodnutia prezidenta, ktoré neboli predmetom konania. Jedna chyba za druhou, pre ktorú je rozhodnutie prvého senátu zmätočné a nevykonateľné.
 
Po publikovaní nálezu sa ozvali mnohé odborné aj laické hlasy, niektoré aj z prostredia vládnej koalície. Vyzvali ma, aby som svojvôli senátu neustupoval. Je pravda, že by som sa mohol opäť obrátiť na plénum ústavného súdu so žiadosťou, aby v súlade so svojím poslaním konečne vnieslo jasno do rozporov jediným nespochybniteľným spôsobom - všeobecne záväzným výkladom ústavy. Ale väčšina pléna už raz žiadosť o výklad ústavy ignorovala. Preto mi zmysel pre realitu hovorí, že opakovaný pokus nemá pri súčasnom personálnom obsadení ústavného súdu význam.

Obávam sa, že je právne a fakticky nemožné postupovať podľa najnovšieho rozhodnutia senátu ústavného súdu. Jeho význam vidím iba v tom, že bude slúžiť ako výstraha budúcim generáciám.
 
Napriek tomu, že odmietam vykonať takýto nález ústavného súdu, rozhodol som sa tento konkrétny spor o menovanie sudcov ústavného súdu skončiť uplatnením svojej výlučnej právomoci. Vo štvrtok tento týždeň vymenujem troch spomedzi kandidátov, ktorých Národná rada zvolila v rokoch 2014 až 2016, za sudcov ústavného súdu. Budem menovať pani Laššákovú, pána Mamojku a pána Duriša.

Prečo som sa takto rozhodol? Pretože ako hlava štátu som využil všetky predstaviteľné právne možnosti, ktoré som využiť mohol. Obrátil som sa na plénum ústavného súdu so žiadosťou o výklad ústavy. Odmietli konať. Požiadal som o názor Benátsku komisiu, ktorej odporúčania ignorovali všetci okrem mňa - ústavný súd, vláda aj parlament.
 
Ústavný súd mal sám osebe dostatok príležitostí vyriešiť problém s menovaním sudcov - právne kultivovane, odborne a presvedčivo, v súlade s existujúcou ústavnou praxou a vlastnými nálezmi. Žiaľ, plénum ústavného súdu aj senáty v súčasnom personálnom zložení na túto svoju nenahraditeľnú úlohu rezignovali.

Myslím, že stačilo. Dospel som k záveru, že ak väčšina súčasných sudcov ústavného súdu otvorene ignoruje základné princípy právneho štátu, nerešpektuje pravidlá aplikácie a výkladu práva, nie je správne ani žiaduce v tomto spore z pozície hlavy štátu pokračovať ďalej.
 
Ďalšie pokračovanie sporu právnou cestou by neviedlo k ničomu dobrému. Zrejme by sa kopili ďalšie ignorantské rozhodnutia ústavného súdu so závažnými dôsledkami presahujúcimi problém menovania ústavných sudcov. Smerovalo by to už len k rozvratu ústavných princípov nášho štátu, k rozbitiu zvyškov aj tak nízkej dôvery ľudí v ústavné inštitúcie na Slovensku. Nech som hocijako silno presvedčený, že pravda je na mojej strane, ako prezident nemôžem rozvrat ústavnosti pripustiť.
 
Radšej dnes prijímam prehru v jednej bitke, aby sme v zápase o lepšie súdnictvo mohli pokračovať. Mojím rozhodnutím sa končí jedna etapa v procese obsadzovania miest sudcov ústavného súdu. Ale aj po dnešku však zostávajú protirečivé rozhodnutia ústavného súdu. Aj po dnešku platí, že neexistuje všeobecne záväzný výklad ústavy o tom, že by prezident musel z dvojnásobného počtu kandidátov vždy vymenovať polovicu za sudcov ústavného súdu.

Spor sa záväzne nevyriešil. Až kým národná rada ústavnou zmenou celú vec nevyjasní. Alebo kým ústavný súd všeobecne záväzným výkladom ústavy neodstráni rozpory medzi vlastnými rozhodnutiami.

Riešenie problému kvality sudkýň a sudcov ústavného sudu je dnes úlohou a zodpovednosťou poslancov národnej rady. Očakávam, že sa pominú skutočné aj vymyslené dôvody pre nečinnosť parlamentu. Vláda sa nemôže tváriť, že niečo bráni predložiť návrh na zmenu ústavy, ktorý sprísni kritériá na výber kandidátov na sudkyne a sudcov ústavného súdu. Vláda sa zaviazala k tomu v programovom vyhlásení. Je načase, aby vláda svoj vlastný sľub občanom splnila.

Parlamentu už veľa času na schválenie potrebných zmien nezostáva. Blíži sa výmena takmer celého pléna ústavného súdu.  V rámci nej budú poslanci voliť osemnástich kandidátov. Z nich budem v roku 2019 vyberať deviatich sudcov ústavného súdu.

Očakávam, že budem môcť vymenovať vysoko odborne zdatných a morálne spôsobilých ľudí. Že to budú sudkyne a sudcovia, ktorí svojim profesionálnym, nestranným a nezávislým rozhodovaním zastavia úpadok inštitúcie zodpovednej za ochranu základných práv a slobôd ľudí na Slovensku. A vrátia ústavnému súdu dôveru širokej aj odbornej verejnosti.“