Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska v nedeľu v Primaciálnom paláci vystúpil na slávnostnej konferencii „Ako zaobchádzame s našou slobodou“, pri príležitosti osláv 30. výročia Sviečkovej manifestácie. Spolu s ním na nej vystúpil aj bývalý prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck. Spoločne položili vence k Pamätníku sviečkovej manifestácie.

Návšteva Joachima Gaucka na Slovensku sa nesie v duchu boja za slobodu a demokraciu a je zároveň prejavom vynikajúcich slovensko-nemeckých vzťahov.

„Organizátori dnešného podujatia, ktorým patrí moja vďaka, si nemohli zvoliť lepší názov. Naozaj: „Ako zaobchádzame s našou slobodou?“

V arogantnom a represívnom režime, ktorý sme v novembri 1989 odmietli, stála otázka inak. Ako svoju slobodu získať? Čo môžeme pre to urobiť? Ako máme o ňu zápasiť?

Pred tridsiatimi rokmi nám to ukázali tí, ktorí na neďalekom námestí stáli so sviečkami v rukách. Prišli tam napriek vyhrážkam štátnej moci, napriek vyvolávaniu atmosféry strachu. Napriek propagandistickej mašinérii nebývalého rozsahu, napriek kolaborantom z Pacem in terris. Napriek obrneným transportérom, kolónam áut verejnej bezpečnosti, vozidlám plných uniforiem.

Prišli a ostali tam, napriek násiliu a kvíleniu húkačiek, napriek vodným delám, obuškom zrážajúcom ľudí k zemi a zatýkaniu. Prišli tam, stáli tam a ostali tam, lebo mali v srdci svoju vieru, svoje presvedčenie, svoju túžbu po slobode. Slobode, za ktorú boli pripravení prinášať obete. 

Aj vďaka nim sa môžeme tešiť z našej dnešnej slobody. Ale aj, v úcte k nim, sa dnes musíme pýtať: vieme s touto slobodou náležite zaobchádzať? Vieme ju kultivovať a rozvíjať tak, aby nebola len oslobodením od tyranie, útlaku či ideologickej kazajky, ale aj slobodou pozitívnou? Slobodou v prospech lepšieho usporiadania pomerov? Aby sa spájala so zodpovednosťou za to, čo sa okolo nás deje?

Posledné týždne, traumaticky poznamenané ohavnou vraždou dvoch mladých ľudí, som nadobudol pocit, že práve takto pochopili slobodu organizátori a účastníci pochodov Za slušné Slovensko. Požadovali nielen oslobodenie od zločinov a mafiánskych praktík, od zhubnej korupcie, od pošliapavania ľudskej a občianskej dôstojnosti, ale s obdivuhodným nasadením, nápaditosťou a organizačným talentom dokázali pospájať desaťtisíce ľudí v celej republike. 

Svojím kľúčovým posolstvom – „angažovanosť, odvaha, spravodlivosť“ prevzali štafetu po tých, ktorí tu boli pred nimi. Po vojakoch a dôstojníkoch v Povstaní v roku 1944. Po odporcoch komunizmu odsúdených do žalárov a jáchymovských uránových baní. Po obhajcoch socializmu s ľudskou tvárou, ktorých sovietske tanky zahnali do spoločenského nebytia. Po zakladateľoch i radových členoch tajnej cirkvi. Po tvorcoch kritického dokumentu Bratislava/nahlas. Po tichých hrdinoch Sviečkovej manifestácie. Po mužoch a ženách Novembra 1989. Po občianskych aktivistoch bojujúcich za férové voľby na jeseň 1998. Po Bielych vranách a všetkých ďalších, ktorí dokázali zdvihnúť hlavu a stať sa „pozitívnymi deviantmi“.

Odkedy ma zvolili za prezidenta, veľa cestujem a veľmi rád sa stretávam s mladými ľuďmi. Vždy im hovorím, že naša budúcnosť, osud Slovenska, ba dokonca strednej Európy, a tým vlastne celého nášho kontinentu je aj v ich rukách. Niekedy to možno znie ako patetická vízia. Ale teraz sme na vlastné oči videli, aká nesmierna energia vyžarovala práve z týchto ľudí na našich námestiach. Verím, že je to začiatok hlbšej spoločenskej zmeny.

Aj preto som rád, že existujú podujatia ako toto dnešné, že po celom Slovensku sú stovky občianskych a kultúrnych organizácií a iniciatív, ktoré nám ukazujú svetlo na konci tunela. Odolávajú démonom ľahostajnosti a bezmocnosti.

Rád tu vidím tváre z Kežmarku i Prešova, zo Žiliny, z Martina i z Bratislavy – pretože slobodu a zodpovednosť treba uchovávať a pestovať v každom kúte Slovenska. Dnes je opäť raz čas, keď sa rozhoduje, či tieto kúty budú mať podobu kvitnúcich a ošetrovaných záhrad, alebo fariem kolonizovaných mafiánskymi agrobarónmi.

Dovoľte napokon, aby som sa spolu s vami potešil z toho, že medzi nás dnes zavítal človek, ktorý celé desaťročia prežil v diktátorskom režime východného Nemecka, kde ako evanjelický pastor kázal vieru a obhajoval občanov túžiacich po slobode. Pán prezident Joachim Gauck bol nielen hlavou demokratického Nemecka, ale desať rokov stál na čele úradu pre spracovanie dokumentov východonemeckej štátnej bezpečnosti a ďalších desať rokov na čele združenia nazvaného Proti zabúdaniu.

„Sloboda“, opakoval náš hosť vo svojich vystúpeniach, „nie je žiadna samozrejmosť. Treba o ňu bojovať a brániť ju dnes a denne. Vyžaduje veľa a od všetkých. A potrebuje tiež zodpovednosť.“

Sú to slová, ktoré sú nevdojak aj jednou z odpovedí na otázku, akú ste si položili v záhlaví vášho podujatia. Naša spoločnosť vás potrebuje viac než si azda dnes dokážete predstaviť.“