Oficiálny program

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v utorok 7. mája 2024 rozhodla vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie dva zákony. 

Ide o zákon z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V prípade prvého vetovaného zákona je prezidentka presvedčená o jeho nesúlade minimálne s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy a navrhuje pri opätovnom hlasovaní neprijať zákon ako celok. Schváleným zákonom sa podľa nej výrazne oslabuje procesná ochrana vlastníkov nehnuteľností dotknutých vyvlastnením. Keďže sa jedná o pomerne širokú škálu strategických investícií, na ktoré by sa mal schválený zákon uplatňovať, existuje vysoká pravdepodobnosť zásahu do vlastníckeho práva značného počtu vlastníkov. 

Prezidentka upozorňuje, že návrh zákona bol predmetom skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Celkovo bolo k nemu podaných 499 pripomienok, z toho 195 zásadných a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh tohto zákona predložený s rozpormi. Na uskutočnenie skráteného legislatívneho konania však musí byť splnená základná podmienka, a to existencia mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Prezidentka nespochybňuje, že zdĺhavá výstavba strategických investícií môže spôsobiť štátu značné hospodárske škody, nepovažuje ich však za novú mimoriadnu okolnosť, ktorá by nastala náhle, preto podľa jej názoru neboli naplnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

Schváleným zákonom sa majú upraviť podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda rozhodne, že sú strategickou investíciou. Pojem strategickej investície je však v zákone definovaný rozsiahlo a dáva vláde pomerne širokú úvahu pri určovaní investičných projektov, pri ktorých bude možné využiť také inštitúty schváleného zákona, ktoré zasahujú aj do ústavou chráneného vlastníckeho práva.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Schválený zákon ustanovuje, že proti rozhodnutiu o vyvlastnení nie je prípustné odvolanie. Ako opravný prostriedok tak ostáva jedine správna žaloba, ktorá ale podľa Správneho súdneho poriadku nemá ex lege odkladný účinok.  Ak vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom konaní dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na vyvlastnenie okrem určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, vydá na návrh vyvlastniteľa tzv. medzitýmne rozhodnutie obsahujúce výroky o vyvlastnení práv k pozemku alebo k stavbe. V praxi to môže znamenať, že toto medzitýmne právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení bude spôsobilým právnym titulom pre zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností s  dopadmi na vlastnícke práva vyvlastňovaného subjektu, avšak bez právoplatného rozhodnutia o primeranej náhrade za vyvlastnenie, a navyše bez procesnej ochrany vlastníckeho práva v podobe riadneho odvolania.

Schváleným zákonom sa tiež upravujú viaceré osobitosti v rámci posudzovania vplyvov strategickej investície na životné prostredie, stavebného konania a kolaudačného konania. Vláda rozhodujúca o strategickej investícii, resp. investor schválenou úpravou budú mať zákonom dané oprávnenie si autonómne a prípadne aj účelovo vykladať záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je komplexným dokumentom v oblasti ochrany a využívania území v danej lokalite. Prezidentka to považuje za neproporcionálny zásah do rovnováhy vzťahu medzi verejným záujmom na výstavbe významných investícií a právom občanov a obyvateľov konkrétneho územia prostredníctvom územného plánu definovať využívanie tohto územia. Navyše,  v spojení so skutočnosťou, že schválený zákon bol schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní a výsledné znenie schváleného zákona sa podstatne zmenilo oproti zneniu z medzirezortného pripomienkového konania, k zmenám sa nemohla relevantne vyjadriť odborná obec a ani dotknuté subjekty verejného a súkromného práva.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty prezidentka namieta, že dochádza ku zníženiu štandardov transparentnosti a odbornosti pri obsadzovaní funkcií v oblasti verejnej správy v kultúre. 

Schválený zákon totiž upúšťa od povinného uskutočnenia verejného vypočutia uchádzačov v rámci výberového konania na obsadenie funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie. Tým sa neguje možnosť efektívnej kontroly výberového procesu verejnosťou, a teda prestáva byť garantované právo účasti verejnosti na správe vecí verejných v oblasti kultúry.

Rovnako vypustenie explicitného zákazu odvolania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez uvedenia dôvodu môže vniesť do výsostne odborných atribútov riadenia týchto kultúrnych inštitúcií politický vplyv a politické rozhodovanie, a tak oslabiť, prípadne aj negovať princíp odbornosti. Takýto zásah do riadenia kultúrnych inštitúcií navyše nebol ani zo strany zákonodarcu dostatočne odôvodnený. 

Prezidentka považuje za problematický aj ústavný aspekt tejto schválenej zákonnej úpravy. Podľa nej je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenovaný podľa doterajších predpisov, ktoré neupravujú možnosť ich odvolania bez udania dôvodu. Otvára sa tým otázka porušenia ich ústavných práv, predovšetkým právnej istoty a legitímnych očakávaní podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s ich právami súvisiacimi s výkonom verejnej funkcie v zmysle ústavy. Takáto právna úprava je teda podľa prezidentky ústavne nesúladná s princípom právnej istoty, princípom ochrany legitímnych očakávaní a zákazom pravej retroaktivity noriem na už konštituované právne vzťahy v spojení s právom na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy.

Prezidentka zároveň podpísala štyri zákony. Ich kompletný zoznam je k dsipozícii v sekcii Podpísané a vrátené zákony.