Oficiálny program

Zuzana Čaputová v stredu počas svojich nástupných návštev navštívila Berlín.

Prezidentka počas návštevy absolvovala rokovanie s prezidentom Nemecka Frankom-Walterom Steinmeierom, s ktorým následne vystúpila na spoločnej tlačovej konferencii.

Prezidentka tiež rokovala so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou. 

Návšteva sa koná v čase 51. výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, jej dôležitým symbolom preto bude aj odkaz boja za slobodu. Prezidentka v tomto duchu položila kyticu k pamätníku Bielych krížov na znak úcty k pamiatke všetkých, ktorí zahynuli pri pokuse o prekročenie Berlínskeho múru.

"Prišla som položiť kvety na toto miesto, aby som si uctila pamiatku všetkých, ktorí zomreli krutou a násilnou smrťou, keď sa pokúsili prekonať Berlínsky múr. 

Múr, ktorý kruto a bez opýtania určil, kto bude žiť v slobode a demokracii a kto pod ťarchou totality a útlaku. Jeho zvyšky sú dnes smutnou pripomienkou studenej vojny a rozdelenia Nemecka. Symbolom, ktorý postavil totalitný režim, aby ukradol jeho obyvateľom slobodnú vôľu vybrať si dôstojný život podľa svojich predstáv.

Od slobodného sveta ľudí vo Východnom Nemecku delil múr, nás vo vtedajšom Československu od neho delila železná opona. Brutalita, s akou obidva naše režimy pristupovali k narušiteľom týchto totalitných symbolov, však bola rovnaká. Trestom za pokus o ich prekonanie bol dlhoročný žalár alebo smrť. Len pred pár dňami sme si takto pripomenuli krutú smrť mladého Nemca, Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse o útek z Petržalky do Rakúska nechali pohraničníci roztrhať psom.

Ešte pred odletom sem, do Berlína, som si v Bratislave uctila pamiatku obetí komunistickej totality aj u nás doma. Dnešok je totiž dňom, kedy si aj doma pripomíname, s akou brutalitou nám, Slovákom i Čechom,  dalo v roku 1968 toto impérium najavo, že patríme a navždy budeme patriť pod jeho kuratelu.   

Sovietske tanky a tanky „bratských“ armád pritom nesmerovali voči žiadnym cudzím záujmom ani voči cudzím ľuďom. Smerovali voči nám, obyčajným občanom Československa, ktorí vyjadrovali len túžbu po slobode a práve slobodne rozhodovať o svojom živote a o svojom štáte. Tak ako tu, pri berlínskom múre, aj u nás doma, v Bratislave, v Košiciach a v mnohých iných mestách, v auguste 1968 zahynuli nevinní ľudia.

Ale ako sa po štyroch desaťročiach ukázalo, viera a presvedčenie boli silnejšie ako sovietske tanky, boli odolnejšie ako múr, ktorý stál v Berlíne. Obidva symboly totality sme nakoniec zhodili.

V tento deň a na tomto mieste si viac ako inokedy uvedomujeme, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Uchovávajme si preto v našej spoločnosti túžbu po slobode a spravodlivosti. Čím bude naša túžba a naša viera silnejšia, tým budeme my, ako krajina, ako spoločnosť, ako jednotlivci, odolnejší pred každým pokusom o jej ohrozenie a spochybnenie. Zvnútra aj zvonka."