Oficiálny program

Prezidentka Zuzana Čaputová počas návštevy v New Yorku udelila štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, slovenskej vedkyni žijúcej v Spojených štátoch, Ružene Bajcsy.

Ružena Bajcsy je priekopníčkou v oblasti robotiky a umelej inteligencie, čo sú odvetvia, ktoré čoraz viac ovplyvňujú náš každodenný život. Pred dvadsiatimi rokmi ju časopis Discover Magazine vyhlásil za jednu z päťdesiatich najvýznamnejších žien z celého sveta v oblasti vedy. Zároveň však má za sebou výnimočný životný príbeh. Podľa Ústavu pamäti národa by tragédie a sklamania, ktoré zažila, naplnili pocitmi márnosti a nešťastia hneď niekoľko ľudských životov. Ružena Bajcsy však preukázala nezlomnú vôľu a odhodlanie – a tie ju preniesli cez všetky prekážky.

Do jej života kruto a nemilosrdne vstúpili oba totalitné režimy, ktoré na Slovensku vládli. Fašistický Slovenský štát ju pripravil o najbližších príbuzných, komunistický režim zase o perspektívu. Ako dieťa prišla o matku, neskôr len vďaka náhode unikla gestapu a transportu do koncentračného tábora, v ktorom zahynul jej otec i nevlastná mama. Zažila týždňové čakanie v prázdnom byte na rodičov, ktorí sa už nikdy nevrátili. Zažila strach i ľahostajnosť okolia a tiež chvíle samoty, ktoré jej pomohlo prekonať štúdium matematiky.

Možno práve veda, ktorá do nášho sveta symbolicky vnáša poriadok a systém, pomohla Ružene Bajcsy dozrieť a objaviť v sebe nadanie pre techniku a bádanie. Pritom ešte v období, počas ktorého získavala vzdelanie a prvé pracovné skúsenosti, označovali komunistickí ideológovia kybernetiku za „buržoáznu pavedu“. Dnes je nám to smiešne, vtedy to však bolo krutou realitou.

Aj preto bolo šťastím – a do istej miery azda aj nevyhnutnosťou – že napokon našla v Spojených štátoch amerických nielen domov, ale predovšetkým prostredie priaznivé pre prácu, odborný rast a uplatňovanie svojich znalostí a výnimočného talentu. A to aj napriek tomu, že rozhodnutie nevrátiť sa po sovietskej invázii a okupácii do vlasti, malo za následok ďalšie odlúčenie od najbližších – tentoraz od oboch detí.

Až pád železnej opony v roku 1989 scelil rodinu, keď sa za Ruženou Bajcsy do USA vysťahovali obe jej deti. Ona sa medzitým vypracovala na špičkovú odborníčku v oblasti počítačových vied. Jej životné osudy a úspechy sú aj neprehliadnuteľným posolstvom nielen pre ďalšie generácie mladých vedkýň a vedcov. Je ním neochvejné presvedčenie, že každý človek sa narodí preto, aby dostal šancu prežiť naplnený a spokojný život. A o toto základné právo ho nesmie pripraviť žiadna ideológia ani politický režim.