Slovenský a rumunský prezident: Kolektívna vina nie je cesta

Prezident Andrej Kiska prijal v stredu rumunského prezidenta Klausa Wernera Iohannisa na oficiálnej návšteve Slovenska.

Témou rokovania boli predovšetkým bezpečnostné otázky, vrátane nedávnych teroristických útokov v Paríži. „Zhodli sme sa na tom, že uplatňovanie kolektívnej viny, označovanie všetkých ľudí s inou vierou, nie je cesta ako zvyšovať bezpečnosť akejkoľvek krajiny. Naopak, povzbudzovanie strachu a nenávisti medzi ľuďmi je presne to, čo chcú teroristi dosiahnuť,“ vyhlásil Andrej Kiska.

Ako povedal rumunský prezident, terorizmus funguje len vtedy, ak je reakciou na útoky rozsievanie strachu: „Nesmieme dopustiť, aby strach prenikol medzi našich občanov, lebo až vtedy budú teroristické útoky ozajstným ohrozením. Nesmieme pripustiť, aby do našich spoločností vstúpila xenofóbia, rasizmus a extrémizmus. Opakujem, nesmieme, aby nás tento strach viedol k tomu, aby sme v zlom označili niektoré vierovyznania alebo komunity, ktoré nemajú nič spoločné s týmito teroristickými útokmi. Ak dovolíme, aby sa to stalo, tak sa vlastne vrátime do histórie a dostaneme sa do situácie, že si budeme musieť znovu ctiť našich hrdinov, ako si ich pôjdeme zajtra uctiť s prezidentom Kiskom. Je to veľmi nebezpečné a vieme veľmi dobre, čo sa stalo v poslednej vojne a čo druhá svetová vojna priniesla. Takže musíme pokračovať ďalej, musíme byť súdržní.“

V Rumunsku žije približne 67-tisíc moslimov. Klaus Werner Iohannis na tlačovej konferencii vyhlásil, že „moslimské obyvateľstvo Rumunska nebude monitorované“. „Rumunsko rešpektuje všetky národnostné aj náboženské menšiny. Všetky menšiny považujeme za súčasť našej spoločnosti a chceme, aby to tak zostalo,“ povedal.

Potvrdil tiež, že zahraničná a bezpečnostná politika štátu zostane konzistentná a predvídateľná aj s novou vládou. V decembri sa s novou vládou zíde rumunská Národná rada pre obranu štátu a preberú bezpečnostnú situáciu. „Môžem ubezpečiť, že zostávame vierohodným partnerom všetkých členských štátov Európskej únie,“ povedal Iohannis.

Obaja prezidenti diskutovali o bezpečnosti aj v súvislosti s Ruskom, ruskou propagandou a plánovaným plynovodom Nord Stream 2. Zhodli sa, že tento plynovod by bol závažným ohrozením bezpečnosti Ukrajiny. Rokovanie sa dotklo aj nedávneho samitu v Bukurešti, ktorý mal potvrdiť priority bezpečnosti v strednej a východnej Európe, ale tiež jednotu v rámci NATO.

Rozhovory sa týkali aj korupcie. „Pýtal som sa, ako by sme mohli dostať rumunské know-how. Pýtal som sa, čo spôsobilo, že Rumunsko dokáže postihovať korupciu na skutočne vysokých, až na najvyšších miestach. Čo spôsobilo, že Rumunsko bolo také úspešné a pohlo sa v boji proti korupcii tak ďaleko,“ povedal Andrej Kiska.

Kiska vyjadril rumunskému prezidentovi úprimnú sústrasť v súvislosti s útokmi v Paríži, pri ktorých zahynuli aj dvaja rumunskí občania, a tiež v súvislosti s nedávnym tragickým požiarom v centre Bukurešti. V stredu majú prezidenti na programe aj účasť na Ekonomickom fóre. Vo štvrtok položia vence k Pamätníku Rumunskej armády vo Zvolene a zúčastnia sa na slávnostnom ceremoniáli udeľovania vyznamenaní veteránom druhej svetovej vojny.

Viac k téme: