Svet je dnes menej stabilný a predvídateľný ako pred rokom. Konflikty pribúdajú, pravidlá medzinárodného systému sa oslabujú a schopnosť svetového spoločenstva hľadať spoločné riešenia čelí vážnej skúške. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini po úvodných vystúpeniach svetových lídrov na 81. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
Podľa prezidenta SR rozdielne pohľady generálneho tajomníka OSN, brazílskeho prezidenta a amerického prezidenta na vývoj vo svete ukázali, že medzinárodné spoločenstvo čelí čoraz väčšej fragmentácii. Spoločným menovateľom však podľa neho zostáva oslabovanie pravidiel, ktoré po druhej svetovej vojne vytvorili základ medzinárodného systému.
Jednou z kľúčových tém vystúpenia prezidenta SR na pôde OSN bude preto aj otázka, či samotná reforma Organizácie Spojených národov môže priniesť zmenu bez toho, aby sa zároveň zmenil prístup najvýznamnejších svetových lídrov. „Ja si dovolím povedať, že mám určitú pochybnosť, či správanie niektorých svetových lídrov, ktorí sa prestali správať podľa Charty OSN a medzinárodných pravidiel, nezakrývame pod heslom, že potrebujeme reformovať samotnú Organizáciu Spojených národov,“ podotkol.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine P. Pellegrini podporil snahu o návrat k rokovaciemu stolu a zároveň upozornil na potrebu silnejšieho zapojenia Európy do diplomatického riešenia konfliktu. „Bolo by dobré, keďže ten konflikt je na európskom kontinente, aby za tým rokovacím stolom sedela aj Európa. Na to však pravdepodobne budeme musieť nájsť lídra alebo osobu, ktorá by bola akceptovaná všetkými členskými krajinami Európskej únie, ako aj ukrajinskou a ruskou stranou, a ktorá by mohla vystupovať v úlohe negociátora,“ dodal prezident SR a zároveň zdôraznil, že vojnu nemožno podľa jeho názoru ukončiť iba vojenskou cestou. Slovensko preto podľa slov prezidenta SR bude naďalej podporovať úsilie o obnovenie rokovaní a deeskaláciu napätia. Hlava štátu napokon upozornila, že Európa musí v meniacom sa svete posilniť svoju pozíciu a sústrediť sa aj na konkrétne problémy, ktoré ovplyvňujú život jej občanov.
Za jednu z nových zásadných výziev označil prezident SR rozvoj umelej inteligencie a jej využitie vo vojenských systémoch. „Prichádza čas, aby sme otvorili vážnu diskusiu na úrovni EÚ o tom, ako regulovať používanie zbraní, ktoré sú už dnes riadené umelou inteligenciou, reálne sa nasadzujú vo vojnových konfliktoch a samy rozhodujú o tom, aký cieľ zasiahnu, ako ho zlikvidujú alebo zabijú. A to je fenomén, ktorý nemôžeme nechať bez povšimnutia,“ konštatoval.
Hlava štátu zároveň upozornila, že technologický rozvoj nesie so sebou aj riziko koncentrácie moci. Umelá inteligencia podľa jeho slov už nie je iba otázkou ochrany súkromia či bezpečnosti, ale čoraz viac aj otázkou toho, kto bude mať rozhodujúci vplyv na technológie, ktoré menia fungovanie spoločnosti.
