Oficiálny program

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v stredu 27. marca 2024 s otváracím príhovorom na slávnostnom podujatí pri príležitosti 20. výročia vstupu SR do NATO. 

Pred dvoma dekádami sme podľa prezidentky urobili najdôležitejšie a najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť a vybrali sme si tých najlepších možných spojencov. Pripomenula však, že to nebola  samozrejmosť. "Podarilo sa to vďaka občanom Slovenska, ktorí si v roku 1998 vybrali našu západnú budúcnosť, ktorú vláda Vladimíra Mečiara ohrozovala. Práve vďaka tomu sme prišli o šancu vstúpiť do NATO spolu s našimi vyšehradskými susedmi - Českom, Maďarskom a Poľskom. Náš vstup do NATO sa stal realitou v roku 2004, a to vďaka úsiliu mnohých politikov, odborníkov a odborníčok, diplomatov a diplomatiek, časti médií a širšej odbornej verejnosti. Všetci títo – a mnohí z nich tu dnes sedíte - významu nášho členstva v NATO nielen rozumeli, ale ho aj verejne vysvetľovali a každodenne presadzovali. Aj vtedy, keď to nebolo populárne." 

Prezidentka zároveň v príhovore ocenila aj prácu, ktorú v našom prístupovom procese odviedli vtedajší politickí predstavitelia a diplomati. "Málokto o tom vie viac ako vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý si na vlastnej koži zažil niekoľko ľadových spŕch od partnerov, keď na dvere NATO začal klopať. Za vašu prácu a úsilie, pán premiér, sa vám chcem poďakovať. To, čo ste otvorili na najvyššej úrovni, posunuli a dotiahli diplomati na svojich úrovniach. Bez všetkého tohto úsilia - u nás doma, ale aj na našej misii pri NATO a kľúčových hlavných mestách členov Aliancie, by sme sa do NATO nikdy nedostali. Vďaka patrí vám všetkým, ktorí ste na tom pracovali, vrátane veľvyslanca Martina Bútoru, či vtedajších štátnych tajomníkov Rastislava Káčera a Ivana Korčoka, ktorí viedli naše prístupové rokovania alebo ministrov obrany Jozefa Stanka a zahraničných veci pána Eduarda Kukana, ktorí už žiaľ nie sú medzi nami."

Prezidentka zdôraznila, že od nášho vstupu sa NATO zmenilo, pretože sa zmenilo aj bezpečnostné prostredie okolo nás. "Po nelegálnej okupácii Krymu zo strany Ruska v roku 2014 sme v Aliancii spustili najväčšiu transformáciu od konca studenej vojny. Ako uistenie tých spojencov, ktorí sa cítili najviac ohrození, prišli do Pobaltia a Poľska aliančné jednotky. Chcem tu vyzdvihnúť, že na týchto rozhodnutiach, vrátane navýšenia investícií do našej obrany, panovala vtedy zhoda naprieč relevantným politickým spektrom.O to viac ma mrzí, že tento konsenzus na našej zahraničnej a bezpečnostnej politike dnes strácame. Invázia Ukrajiny vrátila do Európy veľkú vojnu, pretože sa ruské politické vedenie rozhodlo pretaviť do reality svoj sen o znovu-rozdelení nášho kontinentu na sféry vplyvu. A v tejto, z môjho pohľadu najvážnejšej bezpečnostnej situácii od nášho vzniku v roku 1993, nám na Slovensku chýba zhoda na tom, kam vlastne patríme."

Príčiny, prečo tomu tak je, sú podľa prezidentky známe. "Od dezinformácií a propagandy, ktorá zaplavuje náš mediálny priestor už viac ako desaťročie, až po fakt, že aj tí politici a političky, ktorí dvadsať rokov naše členstvo v Aliancii podporovali, nie vždy o ňom aj dostatočne verejne komunikovali. Nie vždy sme vysvetľovali prečo, ak sa chceme na kolektívnu obranu spoliehať, musíme do nej aj sami dostatočne investovať. Nie vždy sme sa aj verejne hlásili k riešeniam, ktoré sme na pôde Aliancie sami dokázali presadiť - či už ide o rozšírenie NATO o Čiernu Horu alebo o vypracovanie poctivých obranných plánov pre náš región. Bez takéhoto typu komunikácie asi nie je prekvapením, že čím dlhšie v Aliancii sme, tým viac mohli občania nadobudnúť pocit, že NATO je niečo, čo sa nám deje, a nie niečo, čo my sami formujeme. Povestný dáždnik Severoatlantickej aliancie nás síce naďalej chráni, členstvo v ňom má však u nás hneď po Grécku najnižšiu verejnú podporu spomedzi všetkých spojencov."

Podľa prezidentky nemôžeme ignorovať ani to, že okrem podcenenej komunikácie či dezinformácií sa u nás udiala ešte jedna zásadná zmena. "Časť relevantných politických strán totiž začala tému NATO zneužívať na vnútropolitické súboje. Skutočné či domnelé chyby spojencov nie sú prezentované ako niečo, čoho sa musíme v budúcnosti vyvarovať alebo sa z nich poučiť, ale sú využívané na ospravedlnenie krokov našich oponentov. Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov." 

V tejto súvislosti prezidentka pripomenula, že je dôležité, aby Slovensko aj naďalej bolo nielen spojencom na papieri, ale aj skutočným priateľom v praxi. Iné by podľa nej bola v dnešnej rozkývanej bezpečnostnej situácii nielen tragická chyba, ale aj odklon od našich národných záujmov. "Na tomto potrebujeme nájsť ako spoločnosť opäť zhodu. Pretože otázka NATO je otázkou bezpečnosti Slovenska a našich občanov. NATO sme my a vďaka NATO sme dnes v bezpečí. Žiadna iná alternatíva by nás dnes nechránila tak, ako nás chráni Aliancia, kde naozaj platí jeden za všetkých, všetci za jedného."