Úvod > Prezident > Predošlí prezidenti > Michal Kováč

Michal Kováč foto

Ing. Michal Kováč, CSc.

Michal Kováč bol 15. februára 1993 zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu prezidenta SR. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR. Zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov.


Narodil sa 3. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú. Po ročnom účinkovaní ako asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu ŠBČS. V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do ll. decembra l989. V rokoch l965 - l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967 - 1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení Pražskej jari, ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.


Popri práci v bankách sa venoval prednášateľskej činnosti ako externý pracovník na Vysokej škole ekonomickej, a to až do roku l967. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil tiež ako externý prednášateľ na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor ekonomiky a financovania.

Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ako kandidát Verejnosti proti násiliu vo Východoslovenskom kraji bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie a vymenovaný za ministra financií SR. Svoju činnosť v prvej demokraticky ustanovenej vláde ukončil na vlastnú žiadosť l8. mája 1991. Vo voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za Východoslovenský kraj a na prvom zasadnutí Federálneho zhromaždenia dňa 26. júna 1992 za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Túto funkciu vykonával do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Michal Kováč bol 15. februára 1993 zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky.

V r. 1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V r. 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej inciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR boli prezidentovi Kováčovi v r. 1995 prepožičané štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V r. 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky A. Kwasniewsky najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie „Maltézsky kolár za zásluhy“ a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov „Orden Stará planina so šerpou“.

Prehľad aktivít p. prezidenta a KP SR

zabezpečovaných odborom vnútornej politiky KP SR

1. Správa o stave SR

  • Správa o stave SR prednesená v NR SR dňa 8. marca 1994
  • Správa o stave SR prednesená v NR SR dňa 6. septembra 1995
  • Správa o stave SR prednesená v NR SR dňa 11. decembra 1996
2. Ostatné vystúpenia v Národnej rade SR
  • Inauguračný prejav pri zvolení za prezidenta SR 15. 2. 1993
  • Vystúpenie pri príležitosti 145. výročia vzniku prvej SNR 20. 9. 1993
  • Prejav pri príležitosti otvorenia novej budovy parlamentu 25. 5. 1994
  • Prejav pri príležitosti Dňa ústavy 31.8.1997
3. Novoročné prejavy
  • Novoročný prejav prezidenta SR 1. 1. 1994
  • Novoročný prejav prezidenta SR 1. 1. 1995
  • Novoročný prejav prezidenta SR 1. 1. 1996
  • Novoročný prejav prezidenta SR 1. 1. 1997
4. Vymenovanie vlády SR a jej nových členov (prejavypríhovory)
  • Vymenovanie I. Andrejčáka za člena vlády 16. 3. 1993
  • Vymenovanie J. Kubečku a J. Moravčíka za členov vlády 19. 3. 1993
  • Vymenovanie J. Prokeša, M. Andela, J. Pašku, J. Duckého za členov vlády 10. 11. 1993
  • Vymenovanie I. Belohorskej za členku vlády 2. 12. 1993
  • Vymenovanie vlády J. Moravčíka 16. 3. 1994
  • Vymenovanie E. Kukana za člena vlády 17. 3. 1994
  • Vymenovanie B. Schmögnerovej za členku vlády 28. 3. 1994
  • Vymenovanie Ľ. Hudeka za generálneho prokurátora 16. 11. 1994
  • Vymenovanie vlády V. Mečiara 13. 12. 1994
  • Vymenovanie M. Vaľa za generálneho prokurátora 31. 1. 1995
  • Vymenovanie P. Hamžíka, G. Krajčiho, K. Česneka za členov vlády 27. 8. 1996
  • Vymenovanie J. Jasovského za člena vlády 16. 4. 1997
  • Vymenovanie Z. Kramplovej za členku vlády 11. 6. 1997
5. Prijatia predsedu a členov vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov
  • Stretnutie s ministrami hospodárskych rezortov a zástupcami bánk 15. 4. 1993
  • Prijatie ministra pôdohospodárstva P. Bacu 28. 4. 1993
  • Prijatie ministra MSPNM Ľ. Dolgoša 12. 5. 1993
  • Prijatie ministra MDSVP R. Hofbauera 17. 5. 1993
  • Prijatie ministerky MPSVaR O. Keltošovej 23. 6. 1993
  • Prijatie ministra MO I. Andrejčáka 28. 4. 1993
  • Prijatie ministra kultúry D. Slobodníka 15. 9. 1993
  • Prijatie ministra zdravotníctva V. Soboňu 22. 9. 1993
  • Prijatie ministra financií SR J. Tótha 26. 10. 1993
  • Prijatie ministra životného prostredia J. Zlochu 20. 10. 1993
  • Prijatie ministerky spravodlivosti K. Tóthovej 15. 12. 1993
  • Prejav pri menovaní guvernéra NBS V. Masára 29. 7. 1993
  • Prijatie ministra hospodárstva J. Duckého 2. 2. 1994
  • Prijatie guvernéra NBS V. Masára 2. 2. 1994
  • Prijatie ministra dopravy, spojov a verejných prác SR M. Dzurindu 24. 5. 1994
  • Prijatie predsedu ŠÚ SR R. Krča 1.2.1994
  • Prijatie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR I. Horňanského 18. 1. 1994
  • Prijatie predsedu Úradu jadrového dozoru SR J. Mišáka 13. 1. 1994
  • Prijatie predsedu Protimonopolného úradu SR Z. Kováča 19. 1. 1994
  • Prijatie predsedu Štátnych hmotných rezerv P. Ryšku 2. 2. 1994
  • Prijatie predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR Ľ. Šuteka 3. 2. 1994
  • Prijatie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva P. Porubského 16. 2. 1994
  • Prijatie podpredsedu vlády SR. R. Kováča 20. 4. 1994
  • Prijatie prezidenta Prezídia FNM SR a predsedu VV FNM SR J. Oleja 5. 5. 1994
  • Prijatie ministra pre správu a privat. národ. majetku M. Janičinu 6. 5. 1994
  • Prijatie ministra školstva u prezidenta SR Ľ. Haracha 1. 6. 1994
6. Vymenovanie rektorov a profesorov vysokých škôl
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 12. 5. 1993
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 27. 7. 1993
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 16. 12. 1993
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 4. 5. 1994
  • Prejav pri vymenovaní rektorov vysokých škôl 31. 1. 1994
  • Prejav pri vymenovaní rektorov vysokých škôl 15. 4. 1994
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 21. 9. 1994
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 23. 3. 1995
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 5. 10. 1995
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 19. 6. 1996
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 28. 3. 1996
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 5. 9. 1996
  • Prejav pri vymenovaní rektorov vysokých škôl 26. 6. 1996
  • Prejav pri vymenovaní rektorov vysokých škôl 31. 1. 1997
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 18. 4. 1997
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 10. 6. 1997
  • Prejav pri vymenovaní profesorov 25. 7. 1997
7. Okrúhle stoly poriadané p. prezidentom
  • okrúhly stôl k problematike národnostných menšín 20. 5. 1993
  • okrúhly stôl k problematike národnostných menšín 2. 9. 1993
  • okrúhly stôl inteligencie 7. 9. 1993
  • okrúhly stôl k problematike národnostných menšín 22. 12. 1993
  • okrúhly stôl s predstaviteľmi vedy a vysokých škôl 3. 3. 1995
  • okrúhly stôl národnostných kultúrnych spolkov a zväzov 21. 4. 1995
  • okrúhly stôl s predstaviteľmi cirkví 17. 1. 1995
  • okrúhly stôl umelcov a pracovníkov kultúry 17. 2. 1995
  • okrúhly stôl novinárov k roku tolerancie 24. 3. 1995
  • okrúhly stôl mimovládnych organizácií 19. 5. 1995
  • okrúhly stôl mládežníckych organizácií 9. 6. 1995
  • okrúhly stôl k roku tolerancie s predstaviteľmi cirkví 17. 1. 1996
  • okrúhly stôl so zástupcami mládežníckych organizácií 13. 3. 1996
  • okrúhly stôl s predstaviteľmi cirkví 30. 6. 1997
  • okrúhly stôl parlamentných strán 23. 6. 1997
  • okrúhly stôl miestnej samosprávy 18. 11. 1997
8. Pracovné cesty po regiónoch Slovenska
  • návšteva okresu Trebišov 17. 6. 1993
  • návšteva okresu Rimavská Sobota 11. 10. 1993
  • návšteva 1. a 4. obvodu Bratislavy 28. 5. 1993
  • návšteva okresu Topoľčany 28. 6. 1994
  • návšteva okresu Poprad a Spišská Nová Ves 24.-25. 3. 1994
  • návšteva okresu Zvolen 12.12.1994
  • návšteva okresu Košice-vidiek 15.-16.-17. 6. 1994
  • návšteva okresu Lučenec 24. 8. 1994
  • návšteva okresu Humenné, Michalovce a Prešov 17-20. 9. 1994
  • návšteva okresu Martin 24.-25. 2. 1994
  • návšteva okresu Žilina a Čadca 28.-29. 4. 1994
  • návšteva okresu Trnava 14. 11. 1994
  • návšteva okresu Nitra 21.-22. 9. 1995
  • návšteva 3. obvodu Bratislavy 15. 3. 1995
  • návšteva 5. obvodu Bratislavy 31. 5. 1995
  • návšteva okresu Košice, Košice vidiek a Vranov n/T 29.- 31. 4. 1995
  • návšteva okresu Banská Bystrica 26. a 27. 4. 1995
  • návšteva okresu Bratislava vidiek 9.-10. 2. 1995
  • návšteva okresu Myjava 17. 9. 1995
  • návšteva okresu Komárno 19. a 20. 6. 1995
  • návšteva okresu Stará Ľubovňa a Bardejov 15.- 17. 11. 1995
  • návšteva 2. obvodu Bratislavy 26. 1. 1996
  • návšteva okresu Nové Zámky 27.-28. 2. 1996
  • návšteva okresu Levice a Veľký Krtíš 29.-30. 10. 1996
  • návšteva okresu Senica 24.-28. 6. 1996
  • návšteva okresu Žiar nad Hronom 23.-24. 3. 1996
  • návšteva okresu Martin 25. 3. 1997
  • návšteva 4. obvodu Bratislavy 5. 3. 1997
  • návšteva okresu Košice a Kežmarok 26.-27. 6. 1997
  • návšteva okresu Martin a Turčianske Teplice 25.-26. 3. 1997
  • návšteva okresu Prievidza 19.-20. 5. 1997
9. Pracovné prijatia domácich delegácií a osobností
  • Prijatie ekon. a právn. expertov k otázkam ozdravenia financií podnikov a privatizácie 17. 5. 1993
  • Prijatie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory 9. 7. 1993
  • Prijatie prezidenta spoločnosti KK Company K.Konárika 21. 10. 1993
  • Prijatie delegácie Slovenského filmového zväzu 1. 10. 1993
  • Prijatie zástupcov Klubu primátorov miest SR 20. 10. 1993
  • Prijatie predstaviteľov parlamentných politických strán 2.4.1993 na Bratislavskom hrade
  • Prijatie zástupcov Družstevnej únie SR 30. 9. 1993
  • Prijatie zástupcov Odborového zväzu KOVO 18. 11. 1993
  • Prijatie V.Valacha, gen. riad. Credit Lyonnais Bank Slovakia, a.s. 18. 11. 1993
  • Prijatie generálneho riaditeľa Slovenskej poisťovne, a.s. 20. 9. 1993
  • Prijatie Spoločnosti pre národnú a demokratickú obrodu 23. 7. 1993
  • Prijatie delegácie ZMOS 20. 5. 1993
  • Prijatie rím. kat. biskupov 31. 5. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Konfederácie polit. väzňov 14. 9. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Folklórnej únie Slovenska 16. 9. 1993
  • Prijatie farára z Levíc p. Dlugoša 16. 9. 1993
  • Prijatie zástupcov maďarskej menšiny 8. 4. 1993
  • Prijatie biskupov Stálej rady BKS 15. 7. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Hnutia kresťanských rodín 2. 7. 1993
  • Prijatie vedenia Rady mládeže SR 26. 5. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Katolíckej jednoty Slovenska 21. 5. 1993
  • Prijatie p. Lesaya 14. 5. 1993
  • Prijatie zástupcov Slovenského misijného hnutia 22. 9. 1993
  • Prijatie biskupa Uhorskaia a p. Mittendorfa 24. 9. 1993
  • Prijatie delegácie združenia Korene 27. 5. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Detského fondu SR 2. 10. 1993
  • Prijatie zástupcov Slovenskej právnickej spoločnosti 4. 10. 1993
  • Prijatie delegácie slov.spisovateľov žijúcich v Maďarsku 13. 10. 1993
  • Prijatie Jána Čarnogurského, predsedu KDH 18. 10. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Spolku sv. Vojtecha 24. 11. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Slovenského Helsinského výboru 16. 12. 1993
  • Prijatie riaditeľov podnikov postihnutých konverziou 8. 5. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR 6. 7. 1993
  • Prijatie finančníka Georgea Sorosa 20. 9. 1993
  • Prijatie výkonných riaditeľov SB na čele s J.Cosgrovom 18. 10. 1993
  • Prijatie MUDr. Zajaca 9. 4. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Asociácie nemocníc Slovenska 3. 11. 1993
  • Prijatie predstaviteľov Slovenskej asociácie Rímskeho klubu 11. 11. 1993
  • Prijatie predsedov politických strán a hnutí 6.1 2. 1993
  • Prijatie predstaviteľov združenia "Slovakia Plus" 7. 1. 1994
  • Prijatie zástupcov masmédií 9. 9. 1994
  • Prijatie predstaviteľov Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku 14. 4. 1994
  • Prijatie predstaviteľov Únie kúpeľných miest a obcí 4. 2. 1994
  • Prijatie predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení 15. 3. 1994
  • Prijatie zástupcov okresu Martin 1. 3. 1994
  • Prijatie zástupcov okresu Veľký krtíš marec-apríl 1994
  • Prijatie zástupcov okresu Nitra 14. 4. 1994
  • Prijatie zástupcov okresu Svidník 18. 10. 1994
  • Prijatie zástupcov Kultúrneho zväzu Bulharov a ich priateľov na Slovensku 3. 5. 1994
  • Prijatie predsedu SOPK P. Mihóka 26. 10. 1994
  • Prijatie delegácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku 23. 3. 1994
  • Prijatie predstaviteľov Rady študentov vysokých škôl SR 1. 3. 1994
  • Prijatie predstaviteľov Spolku sv. Vojtecha 18. 1. 1994
  • Prijatie predsedu ZMOS 1. 3. 1994
  • Prijatie Slovenskej lekárskej komory 1. 3. 1994
  • Prijatie predstaviteľov rehole Saleziánov don Bosca 26. 4. 1994
  • Prijatie Harveya Sarnera, čestného predsedu organizácie Spravodliví medzi národmi 26. 8. 1994
  • Prijatie zástupcov Slovenskej lekárskej komory 12. 12. 1994
  • Prijatie zástupcov nadácie W-BB-H v roku 1995
  • Prijatie zástupcov Družstevnej únie 23. 1. 1995
  • Prijatie vedenia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny 3. 5. 1995
  • Prijatie zástupcov Zväzu maďarských pedagógov a Csemadoku 23. 5. 1995
  • Prijatie Ing. arch. Dušana Mellnera, prezidenta Nadácie Ekológia a život 23. 8. 1995
  • Prijatie zástupcov Maďarskej koalície, Kresťanskodemokratického hnutia, vládnej koalície, Spoločnej voľby, DÚ 6. 10. 1995
  • Prijatie zástupcov Slovenskej asociácie násilne odvlečených do ZSSR 17. 5. 1995
  • Prijatie zástupcov autorského kolektívu a vydavateľov Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska 23. 3. 1995
  • Prijatie vedenia Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov 9. 10. 1995
  • Prijatie predstaviteľom vedeckej obce k vzájomnému porozumeniu a zmiereniu 3. 3. 1995
  • Prijatie predstaviteľov ZMOS 6. 11. 1995
  • Prijatie predstaviteľov ALEF Štúdia 19. 4. 1995
  • Prijatie predstaviteľov Rady vysokých škôl SR 13. 4. 1995
  • Prijatie predstaviteľov spoločnosti kresťanov a židov na Slovensku 5. 4. 1995
  • Prijatie S. Eisenstadta veľvysl. USA pre rešt. židovského majetku 15. 4. 1995
  • Prijatie delegácie Slovenskej rady rodičovských združení pri základných umeleckých školách 5. 2. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Akčnej iniciatívy za zachovanie slobody 26. 4. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Únie miest SR 8. 1. 1996
  • Prijatie delegácie Demokratickej strany 9. 1. 1996
  • Prijatie predstaviteľov maďarskej koalície 18. 1. 1996
  • Prijatie predstaviteliek Demokratickej únie žien Slovenska 4. 11. 1996
  • Prijatie predstaviteľov národných spoločností Červeného kríža 29. 3. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Slovenskej diabetologickej spoločnosti 19. 6. 1996
  • Prijatie zástupcov Hnutia kresťanských rodín na Slovensku 16. 7. 1996
  • Prijatie predstaviteľov predsedníctva Synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku 20. 8. 1996
  • Prijatie predstaviteľov nadácie DEMOCRACY 11. 3. 1996
  • Prijatie zástupcov Lekárskeho odborového združenia 11. 7. 1996
  • Prijatie zástupcov mládežníckych organizácií 13. 3. 1996
  • Prijatie zástupcov Rady Európskych mladých konzervatívcov 16. 12. 1996
  • Prijatie zástupcov parlamentných opozičných strán 19. 2. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Združenia inteligencie Rusínov Slovenska 2. 5. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Konfederácie prenasledovaných komunizmom 9. 2. 1996
  • Prijatie zástupcov svetovej federácie miest a obcí 4. 9. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Nadácie Konráda Adenauera 8. 3. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Únie miest Slovenskej republiky 17. 7. 1996
  • Prijatie zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR 13. 5. 1996
  • Neformálne stretnutie s odborníkmi k problémom privatizácie 3. 7. 1996
  • Prijatie predstaviteľov KOZ SR 22. 10. 1996
  • Prijatie predstaviteľov nadácie Slovenskí občania sebe (SOS) 28. 10. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Slovak Arabic Centre 31. 10. 1996
  • Prijatie Asociácie predstavenstiev úradov miestnej samosprávy v SR 19. 11. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov SR 22. 10. 1996
  • Prijatie predstaviteľov SDĽ 13. 1. 1997
  • Prijatie zástupcov petičného výboru 13. 1. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Maďarskej koalície 21. 1. 1997
  • Prijatie predstaviteľov KDH, SDĽ, DÚ 24. 1. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Družstevnej únie 29. 1. 1997
  • Prijatie predstaviteľov KOZ SR 14. 7. 1997
  • Prijatie predstaviteľov organizačného výboru Dni Európy v Bratislave 7. 1. 1997
  • Prijatie predstaviteľov EBRD Guy de Sellersa, J. Huebnera 14. 1. 1997
  • Prijatie rodákov z Ľubiše 18. 2. 1997
  • Prijatie predstaviteľov KDH, DÚ, DS, MOS, MKDH, Spolužitia 25. 2. 1997
  • Prijatie kňaza Jána Sucháňa 28. 2. 1997
  • Prijatie predsedu SDĽ J. Migaša 12. 3. 1997
  • Prijatie predstaviteľov DÚ, SDĽ, SDSS, DS, SZS, KDH, Maď.koal. 26. 5. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Fóra maďarskej inteligencie 10. 6. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Slovenského skautingu 21. 3. 1997
  • Prijatie predstaviteľov KOZ I. Saktora a R. Wágnerovej 2. 6. 1997
  • Prijatie mimovládnych environmentálnych organizácií 4. 6. 1997
  • Prijatie predstaviteľov DÚ, SDĽ, SDSS, DS, SZS, KDH 9. 6. 1997
  • Prijatie zástupcov Maďarskej koalície 10. 6. 1997
  • Prijatie H. P. Hofera s matkou 4. 7. 1997
  • Prijatie prof. St. Kirschbauma z Toronta 11. 6. 1997
  • Prijatie starostu obce Ladomírová M. Kosťu 10. 4. 1997
  • Prijatie predstaviteľov stredoeurópskych odborových zväzov verejných služieb a SLOVES-u 19. 6. 1997
  • Prijatie zástupcov Futurologickej spoločnosti na Slovensku 19. 2. 1997
  • Prijatie zástupcov Únie miest SR a Klubu primátorov miest SR 27. 5. 1997
  • Prijatie zástupcov Únie podnikateľov, živnostníkov a roľníkov 22. 4. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Združenia zdravotných poisťovní 21. 7. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Rusínov-Ukrajincov na Slovensku 21. 2. 1997
  • Prijatie dobrovoľných pracovníkov Slovenského červeného kríža 8. 5. 1997
  • Prijatie predsedu redakčnej rady a šéfredaktorov Stredoeurópskych novín 11. 3. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Občianskeho združenia pre referendum 17. 6. 1997
  • Prijatie členov Prezídia Slovenskej lekárskej komory 18. 6. 1997
  • Prijatie zástupcov odborového zväzu verejnej správy 19. 6. 1997
  • Prijatie zástupcov Slovenskej ligy v Amerike 5. 5. 1997
  • Prijatie predsedu Medzinárodnej rady kresťanov a židov a predstaviteľov Spoločnosti kresťanov a židov na Slovensku 7. 7. 1997
  • Prijatie zástupcov Charty samosprávy '97 14. 2. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Únie televíznych tvorcov 15. 4. 1997
  • Prijatie predstaviteľov Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov 22. 4. 1997
  • Prijatie starostu obce Chmeľnica J. Goliáša 27. 8. 1997
  • Prijatie predstaviteľov nadácie za etiku novinárov 22. 8. 1997
  • Prijatie účastníkov žurnalistického seminára 4. 9. 1997
  • Prijatie účastníkov 64. kongresu UFI 20. 10. 1997
  • Prijatie starostu obce Beckov K. Pavloviča 17. 10. 1997
  • Prijatie predstaviteľov rómskych organizácií 31. 10. 1997
  • Prijatie reprezentantov valného zhromaždenia Medzinárodnej helsinskej federácie 18. 11. 1997
10. Prijatia jubilantov a zdvorilostných návštev z domova
  • Prijatie účastníkov medzinárodného atletického mítingu SLOVNAFT '93 1. 6. 1993
  • Prijatie delegácie účastníkov XI. Európskej konferencie o športe Bratislava '93 28. 9. 1993
  • Prijatie Mons. V. Trstenského 9. 7. 1993
  • Prijatie Mons. D. Faltina 31. 8. 1993
  • Prijatie biskupa P. Uhorskaia a delegácie z Wurthenbergu 30. 8. 1993
  • Prijatie katolíckych biskupov SR 31. 5. 1993
  • Prijatie organizátorov atletických pretekov Slovnaft 31. 5. 1993
  • Prijatie Dr. A. Bandžákovej 27. 9. 1993
  • Prijatie zástupcov SČK 6. 5. 1994
  • Prijatie zástupcov Mestského požiarneho zboru a Magistrátu hl.m.SR Bratislavy 22. 4. 1994
  • Prijatie J. Ch. kardinála Korca pri príležitosti 70. narodenín 20. 1. 1994
  • Prijatie J. Krónera pri príležitosti 70. narodenín 15. 3. 1994
  • Prijatie L. Chudíka pri príležitosti životného jubilea 25. 5. 1994
  • Prijatie P. Uhorskaia, generálneho biskupa Evanjel.cirkvi a.v. na Slovensku pri príležitosti životného jubilea 75. narodenín 1. 3. 1994
  • Prijatie predstaviteľov európskeho futbalu 7. 9. 1994
  • Prijatie básnika Sv. Veigla v roku 1995
  • Prijatie J. kardinála Tomku 10. 3. 1995
  • Prijatie predstaviteľov Slovenského paralympijského výboru 9. 3. 1995
  • Prijatie abilympionikov 14. 3. 1996
  • Prijatie dona Št. Sandtnera, SDB 30. 4. 1996 pri príležitosti 80. narodenín
  • Prijatie V. Šikulu pri príležitosti 60. narodenín 19. 10. 1996
  • Prijatie členov Slovensko-nemeckej a Československo-nemeckej komisie historikov 22. 2. 1996
  • Prijatie P. Polláka pri príležitosti 70. narodenín 3. 10. 1996
  • Prijatie A. Hlinku pri príležitosti 70. narodenín 28. 10. 1996
  • Prijatie V. Černušáka pri príležitosti 75. narodenín 25. 11. 1996
  • Prijatie fotografa K. Kálaya 25. 4. 1996 pri príležitosti 70. narodenín
  • Prijatie Mons. F. Révesa, pápežský prelát riaditeľ Slov. katolíckej misie 29.5.1996 pri príležitosti 85. narodenín
  • Prijatie prof. M. Kusého pri príležitosti 65. narodenín 29. 11. 1996
  • Prijatie predstaviteľov Slovenskej katolíckej charity 13. 3. 1997
  • Prijatie T. Bártfaya pri príležitosti jeho 75. narodenín 13. 6. 1997
  • Prijatie spisovateľky H. Ponickej pri príležitosti životného jubilea 75. narodenín 15. 7. 1997
  • Prijatie keramičky D.Rosůlkovej pri príležitosti životného jubilea 2. 4. 1997
  • Prijatie prof. J. Danišoviča pri príležitosti 90. narodenín 4. 6. 1997
  • Prijatie univ.prof. PhDr. I. Hrušovského pri príležitosti 70. narodenín 21. 1. 1997
  • Prijatie univ. prof. Št. Nosáľa pri príležitosti 70. narodenín 20. 1. 1997
  • Prijatie I. Bizmayera pri príležitosti 75. narodenín 23. 4. 1997
  • Prijatie spisovateľky K. Jarunkovej pri príležitosti 75. narodenín 23. 4. 1997
  • Prijatie T. Janovica pri príležitosti 60. narodenín 22. 5. 1997
  • Prijatie P. Dvořáka pri príležitosti 60. narodenín 22.5.1997
  • Prijatie kňaza V. Malého pri príležitosti 75. narodenín 8.9.1997
  • Prijatie R. Lisa 9. 9. 1997
  • Prijatie publicistu J. Alnera pri príležitosti 60. narodenín 1. 7. 1997
  • Prijatie Z. Alexyho 9. 9. 1997 pri príležitosti 75. narodenín
  • Prijatie L. Turczela 3. 9. 1997 pri príležitosti 80. narodenín
  • Prijatie R. Kaliského pri príležitosti 75. narodenín 22. 9. 1997
  • Prijatie literárneho historika R. Brtáňa pri príležitosti 90. narodenín 7. 10. 1997
  • Prijatie sochára J. Jankoviča 16. 11. 1997 pri príležitosti 60. narodenín
  • Prijatie A. Marenčína pri príležitosti 75. narodenín 25. 7. 1997
  • Prijatie prof. K. Rebru pri príležitosti 85. narodenín 22. 10. 1997
  • Prijatie prof. MUDr. A. Bajana, DrSc. pri príležitosti 70. narodenín 5. 11. 1997
  • Prijatie A. Hykischa pri príležitosti jeho 65. nar. a ukončenia funkcie veľvyslanca v Kanade 17. 11. 1997
  • Prijatie I. Laluhu pri príležitosti 65. narodenín 20. 11. 1997
  • Prijatie prof. PhDr. J. Špaňára pri príležitosti 80. narodenín 26. 11. 1997
  • Prijatie J. Janeka pri príležitosti 85. narodenín 25. 11. 1997
11. Vnútroštátne prejavy a príhovory
  • Prejav na vernisáži diel V. Hložníka venovaných na Národný poklad 28. 3. 1993
  • Prejav ku krajanom v USA 20.3.1993
  • Prejav k 1. máju 1993
  • Prejav na Štefánikových oslavách v Brezovej pod Bradlom 2. 5. 1993
  • Prejav na II. zjazde SDĽ v Žiline 22. 5. 1993
  • Prejav na zjazde KOZ 24. 6. 1993
  • Prejav na Fórume inteligencie Slovenska 28. 6. 1993
  • Prejav na recepcii pri príležitosti štátneho sviatku SR 28. 8. 1993
  • Prejav pri príležitosti udeľovania medailí Yad vashem 3. 6. 1993
  • Prejav na zasadnutí Spoločnosti kresťanov a židov 18. 6. 1993
  • Prejav na slávnostnom zasadnutí výboru MS pri príležitosti 130. výročia jej založenia 8.8.1993
  • Prejav na otvorení XI. medzinárodného kongresu slavistov 31. 8. 1993
  • Prejav na púti v Šaštíne 17. 9. 1993
  • Prejav na stretnutí spisovateľských organizácií v Budmericiach 15. 6. 1993
  • Prejav v Ústave Cyrila a Metoda v Ríme 6. 6. 1993
  • Prejav na oficiálnej návšteve Vatikánu 7. 6. 1993
  • Prejav k zástupcom Maltézskych rytierov v Ríme 8. 6. 1993
  • Prejav v Dunajskej Strede 21. 7. 1993
  • Prejav k funkcionárom VŠ na východnom Slovensku 17. 6. 1993
  • Prejav na otvorení Cyrilometodských dní v Dóme sv. Martina 1. 7. 1993
  • Prejav k občanom mesta Rimavská Sobota 11. 10. 1993
  • Príhovor na stretnutí s poľnohospodármi okresu Trebišov 17. 6. 1993
  • Príhovor na stretnutí s Mestským zastupiteľstvom Kráľovský Chlmec 16. 6. 1993
  • Príhovor na recepcii Podunajskej konferencie rektorov vysokých škôl 20. 9. 1993
  • Príhovor v Starom Smokovci 25. 9. 1993
  • Príhovor v obci Černová 26. 10. 1993
  • Prejav k 80. výročiu založenia Nemocnice Žilina 16. 9. 1993
  • Prejav na 4. sneme KDH v Ružomberku 23. 10. 1993
  • Prejav pri príležitosti sviatku Chanuka 6. 12. 1993
  • Prejav na oslave 40. výročia založenia SAV 14. 12. 1993
  • Prejav pred zástupcami Nemeckého zväzu obchodných a priemyselných komôr 14.-17. 11. 1993
  • Príhovor na zakladajúcom sneme Aliancie demokratov SR 25. 11. 1993
  • Prejav na rokovaní Fóra inteligencie Slovenska 28. 6. 1993
  • Príhovor k zahraničným Slovákom 1.1.1994
  • Príhovor na prvom zasadaní vlády J. Moravčíka 16. 3. 1994
  • Prejav na IV. sneme ZMOS 8. 4. 1994
  • Prejav na spomienkovej slávnosti M. R. Štefánika na Bradle 7. 5. 1994
  • Prejav na sympóziu v Bratislave 28. 5. 1994
  • Príhovor na Slovensko-rakúskom hosp. fóre, Bratislava 29. 6. 1994
  • Príhovor na recepcii pri príležitosti odovzdania cien Nadácie MS v Martine 16. 12. 1994
  • Príhovor v aule Pavla VI. pri príležitosti odovzdania daru Sv. Otcovi 17. 12. 1994
  • Prejav na slávnostnej akadémii v Dunajskej Strede 28. 8. 1994
  • Prejav na oslavách 50. výročia SNP v Banskej Bystrici 29. 8. 1994
  • Príhovor k členom nadácie Európa 7. 9. 1994
  • Príhovor v Slovenskej filharmónii 21. 10. 1994
  • Príhovor pri príležitosti Mesiaca fotografie 4. 11. 1994
  • Príhovor k pánu veľvyslancovi štátu Izrael 12. 9. 1994
  • Prejav na celoštátnej konferencii učiteľov 8. 9. 1994
  • Príhovor na podujatí organizovanom Slov. poisťovňou 9. 9. 1994
  • Príhovor k predstaviteľom štátnej správy a samosprávy v okrese Poprad 24. 3. 1994
  • Príhovor k predstaviteľom štátnej správy a samosprávy v regióne Spišská Nová Ves 25.3.1994
  • Príhovor v Spišskej Kapitule 25.3.1994
  • Príhovor pri príležitosti posviacky ev. chrámu v Petržalke 30.10.1994
  • Prejav na zasadnutí Zhromaždenia delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory 27.4.1994
  • Príhovor k predstaviteľom Slovenského červeného kríža 6.5.1994
  • Príhovor na výstave organizovanej nadáciou Schola ludus 28.1.1994
  • Prejav na Vysokej škole dopravnej v Žiline 28.4.1994
  • Prejav na stretnutí s predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy v Čadci 29.4.1994
  • Príhovor na Devíne pri sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda 5.7.1994
  • Príhovor na recepcii ku Dňu Ústavy SR 31.8.1994
  • Prejav na X. medzinárodnom snemovaní o menšinách 4.10.1994
  • Prejav pri inštalácii vedenia evanjelickej cirkvi 29.10.1994
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Humennom 20.9.1994
  • Príhovor na medzinárodnej inaugurácii Burzy cenných papierov Bratislava 23.9.1994
  • Príhovor pri otvorení Festivalu slovenských divadelných hier v Prešove 24.1.1994
  • Príhovor na stretnutí štátnej správy a samosprávy 4.3.1994 v Trenčíne
  • Prejav na sneme MKDH v Dunajskej Strede 26.2.1994
  • Príhovor pri príležitosti otvorenia výstavy "Agrokomplex '94" v Nitre 13.8.1994
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Topoľčian 28.6.1994
  • Prejav na stretnutí s občanmi Lučenca 24.8.1994
  • Prejav v Stupave - Hájoch 7.10.1994
  • Prejav v predvolebnej kampani 6.9.1994
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Trnave 14.11.1994
  • Prejav pri príležitosti 50. výročia oslobodenia obce Kalinova 18.9.1994
  • Prejav o stave a perspektívach ekonomického vývoja Slovenska vo Švajčiarsku 30.-31.5.1994
  • Prejav v PZ Rady Európy v Štrasburgu 5.10.1994
  • Príhovor k umeleckej obci 17.2.1995
  • Príhovor pri príležitosti Medzinárodného dňa zdravotne postihnutých 13.1.1995
  • Príhovor na spomienkovom zhromaždení pri hrobe A. Dubčeka 21.8.1995
  • Príhovor na slávnostnom ukončení akademického roku v Aloisiane 21.6.1995
  • Príhovor na stretnutí hláv USA, SR, ČR v múzeu Čechov a Slovákov, október 1995, Iowa, USA
  • Prejav na stretnutiach s občanmi Banskej Bystrice 27.4.1995
  • Príhovor na stretnutí s veriacimi evanjelikálnych cirkví v Istropolise l6.3.1995
  • Prejav v Bratislave na stretnutí s verejnosťou 15.3.1995
  • Prejav na stretnutí s občanmi 5. obvodu Bratislavy 31.5.1995
  • Prejav k občanom v Brezne 26.4.1995
  • Príhovor pri prijatí delegácie Červeného kríža 5.5.1995
  • Príhovor na slávnostnom zhromaždení v Košiciach 25.9.1995 pri príležitosti 200. výročia narodenia P. J. Šafárika
  • Príhovor na konferencii o "Demokratickej premene a konsolidácii európskeho stredu" 16.6.1995
  • Príhovor na recepcii pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom 6.5.1995
  • Príhovor v Gombaseku 25.6.1995 za prítomnosti p. prezidenta Göncza
  • Príhovor k predstaviteľom Katolíckej jednoty USA 24.6.1995
  • Prejav na Svetovej konferencii OSN v Kodani 11.-12.3.1995
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Komárne 20.6.1995
  • Príhovor na folklórnom festivale v Košiciach 23.6.1995
  • Príhovor k zástupcom poľnohospodárov v Kostolišti 9.2.1995
  • Príhovor k predstaviteľom umeleckej obce 16.2.1995
  • Príhovor na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Martine 4.7.1995
  • Príhovor k študentom v Mlynskej doline 20.4.1995
  • Príhovor k predstaviteľom cirkví 17.1.1995
  • Prejav v Moldave nad Bodvou 31.3.1995
  • Príhovor na stretnutí s mimovládnymi organizáciami a nadáciami 19.5.1995
  • Príhovor na stretnutí s predstaviteľmi vedy a vysokých škôl 3.3.1995
  • Príhovor na stretnutí so zástupcami národnostných zväzov a spolkov 21.4.1995
  • Prejav pri príležitosti návštevy Svätého Otca v Bratislave, Letisko M. R. Štefánika 30.6.1995
  • Prejav pri príležitosti ukončenia návštevy Svätého Otca na Slovensku v Poprade 3.7.1995
  • Prejav na stretnutí s verejnosťou v Pezinku 10.2.1995
  • Príhovor na otvorení 65. ročníka MMM v Košiciach 1995
  • Príhovor p. prezidenta k predstaviteľom mládežníckych organizácií 9.6.1995
  • Prednáška v Nadácii K. Adenauera 12.10.1995
  • Prejav v Starej Ľubovni 16. novembra 1995
  • Prejav v Bardejove 17. novembra 1995
  • Príhovor na slávnostnom koncerte pri príležitosti 51.výročia SNP v Redute 28.8.1995
  • Príhovor na slávnostnom otvorení akademického roka 1995-1996 v Bratislave 6.10.1995
  • Príhovor pri prijatí "betlehemského svetla" z rúk slovenských skautov 22.12.1995
  • Príhovor na prijatí študentov z východoslovenských vysokých škôl pri príležitosti šiesteho výročia 17. novembra 1995 v Košiciach
  • Príhovor pri príležitosti zapožičania Radu Bieleho dvojkríža I. stupňa J. Tomkovi 1995
  • Prípitok na recepcii pri príležitosti Dňa Ústavy SR 31.8.1995
  • Prejav na stretnutí s občanmi vo Vranove nad Topľou 30.3.1995
  • Prejav na stretnutí so študentmi a pedagógmi univerzitných pracovísk Prešova 18.4.1995
  • Príhovor po zapožičaní štátnych vyznamenaní na Bratislavskom hrade 31.8.1995
  • Príhovor pri príležitosti výročia založenia Spolku sv. Vojtecha 14.9.1995
  • Príhovor na V. sneme ZMOS v Prešove 18.4.1995
  • Príhovor na slávnostnom zhromaždení KOZ 10.4.1995
  • Príhovor na besede s predstaviteľmi masmédií 24. marca 1995
  • Prejav v ekonomickom klube "Hodnotenie súčasného stavu slovenskej ekonomiky, cesty a perspektívy jej smerovania" 9.11.1995
  • Prejav pri návšteve investičnej spoločnosti Oppenheimer 25.10.1995 v USA
  • Príhovor na prijatí s regionálnym združením miest a obcí Rudohorie v Košiciach 30.9.1995
  • Príhovor na spomienkovej slávnosti nedožitých 75. narodením A. Dubčeka 24.11.1996 v Redute
  • Príhovor pri príležitosti návštevy Alexija II. patriarchu moskovského a celého Ruska v Prešove 19.5.1996
  • Príhovor na znovusprístupnení národnej kultúrnej pamiatky hrad Beckov 11.5.1996
  • Prejav k občanom II. obvodu Bratislavy 26.1.1996
  • Príhovor na udeľovaní Ceny Nadácie pre občiansku spoločnosť mladému výtvarníkovi 17.5.1996
  • Príhovor k vybraným dobrovoľným pracovníkom Červeného kríža pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža 9.5.1996
  • Príhovor k predstaviteľom cirkví 17.1.1996
  • Príhovor k účastníkom sympózia O demokratickej premene a konsolidácii európskeho stredu, Bratislava, 22.2. 1996
  • Príhovor na benefičnom koncerte Sláva a pokoj 22.12.1996
  • Príhovor pri príležitosti 75. výročia narodenia A. Dubčeka v Uhrovci 8.11.1996
  • Príhovor na oslavách 75. výročia Filozofickej fakulty UK 22.10. l996
  • Príhovor pri príležitosti posviacky Kňazského seminára biskupa P. P. Gojdiča 21.11.1996
  • Príhovor k účastníkom I. celoslovenského festivalu ZUŠ 22.5.1996
  • Príhovor na prijatí predstaviteľov Slovenskej federácie tradičného karate 25.11.1996
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Leviciach 29.10.1996
  • Prejav pri vysvätení kostola v Ľubiši 22.9.1996
  • Prejav pri stretnutí s Čínskou obchodnou komorou 19.3.1996 - oficiálna návšteva ČĽR
  • Príhovor k účastníkom hudobného festivalu "LUMEN 96" v kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave 22.6.1996
  • Príhovor na zasadaní Mestského zastupiteľstva hl m. SR Bratislavy 6.11.1996
  • Príhovor na stretnutí s predstaviteľmi mládežníckych organizácií 13.3.1996
  • Príhovor na sv. omši v Novej Bani 29.9.1996
  • Príhovor k študentom stredných škôl Šurany 28.2.1996
  • Príhovor na výstave a trhu Ipeľ v Magyarnándore 14.9.96
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Nových Zámkoch 27.2.1996
  • Príhovor pri pamätníku obetí totalitného režimu 2.11.1996
  • Príhovor k olympionikom Atlanta 7.9. 1996
  • Príhovor k zdravotne postihnutým 19.1.1996
  • Príhovor na prijatí predstaviteľov národných spoločností Červeného kríža 29.3.1996
  • Príhovor k študentom stredných škôl Senica 24.6.1996
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Senici 24.6.1996.
  • Príhovor na slávnostnom otvorení Prezidentského paláca 30.9.1996
  • Príhovor na slávnostnej recepcii pri príležitosti otvorenia Prezidentského paláca 4.10.1996
  • Príhovor na VI. sneme ZMOS v Bratislave 17.4.1996
  • Prejav pri príležitosti 52. výročia SNP 29.8.1996 na Námestí SNP v Bratislave
  • Príhovor pri príležitosti osláv 140. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra v Modre 29.10.1996
  • Príhovor pri príležitosti spomienky na štúrovský výstup na hrad Devín 28.4.1996
  • Prejav ku Dňu Ústavy SR 31.8.1996
  • Prejav na stretnutí s občanmi vo Veľkom Krtíši 30.10.1996
  • Príhovor k stredoškolákom v Leviciach 29. októbra 1996
  • Príhovor k účastníkom Slnečného vlaku 16. 5. 1996
  • Príhovor na medzinárodnej konferencii "Diskurz - intelektuáli - sociálna komunikácia" konanej v Bratislave 9.7.1996
  • Príhovor na tlačovej konferencii 18.4.1996
  • Príhovor v Košiciach 5.5.1996 na Dňoch Košíc
  • Prejav v maďarskom parlamente 12.6.1996
  • Príhovor pri pamätníku obetí totalitného režimu 31.10.1996
  • Príhovor pri príležitosti udeľovania vyznamenaní Spravodliví medzi národmi 16.7.1996
  • Prejav k občanom Banskej Štiavnice 23.4.1996
  • Príhovor na zhromaždení Spoločnosti kresťanov a židov 27.6.1996
  • Príhovor na III. zjazde KOZ v Bratislave 11.10.1996
  • Prejav na zhromaždení HN Clubu - Európske integračné procesy a Slovensko 20.1.1997
  • Príhovor k akademickej obci na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave 5. 3. 1997
  • Prejav na stretnutí s občanmi v Karlovej Vsi 5.3.1997
  • Príhovor na spomienkových oslavách 180. výr. narodenia J. M. Hurbana v Beckove 22.3.1997
  • Príhovor pri inaugurácii rektora a dekanov fakúlt EU 24.3.1997
  • Príhovor na prijatí dobrovoľných pracovníkov SČK 8.5.1997
  • Príhovor k veriacim pri symbolickom otvorení stavby kostola v Dúbravke 25.5.2997
  • Ppríhovor na oslavách štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne 5.7.1997
  • Príhovor pri zapožičiavaní vyznamenaní 3.1.1997
  • Príhovor na konferencii "Integrácia Slovenskej republiky do EÚ" v Istropolise 18.3.1997
  • Príhovor na otvorení Dní Európy v Bratislave 8.5.1997
  • Príhovor na Fóre primátorov a starostov Košického kraja 26.6.1997
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Handlovej 20.5.1997
  • Príhovor na mítingu s občanmi Humenného pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o meste 14.9.1997
  • Príhovor na stretnutí s akademickou obcou Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine 25.3.1997
  • Príhovor na II. sviatku kultúry a vzájomnosti Karpatonemeckého spolku v Kežmarku 27.6.1997
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Kežmarku 27.6.1997
  • Príhovor pri okrúhlom stole s predstaviteľmi cirkví 30.6.1997
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Košíc 26.6.1997
  • Príhovor pri prevzatí Zlatej interkonfesionálnej medaily 7.7.1997
  • Príhovor pri stretnutí s občanmi Martina 25.3.1997
  • Príhovor na vernisáži výstavy Vízie z inferna v Mníchove 28.9.1997
  • Príhovor na slávnostnej schôdzi NR SR k 5. výročiu prijatia Ústavy SR 31.8.1997
  • Príhovor k zdravotne postihnutým 17.1.1997
  • Príhovor pri príležitosti 750. výročia Prešova 13.9.1997
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Prievidze 19.5.1997
  • Príhovor pri príležitosti 53. výročia SNP na Námestí SNP 29.8.1997
  • Príhovor pri prijatí účastníkov 1. slovenského chirurgického kongresu 10.9.1997
  • Príhovor na stretnutí s občanmi Turčianskych Teplíc 26.3.1997
  • Prejav pri odovzdávaní vyznamenaní k Dňu ústavy 2.9.1997
  • Príhovor pri zapožičiavaní vyznamenaní 3.1.1997
  • Príhovor pri príležitosti udelenia medailí Spravodliví medzi národmi 11.9.1997
  • Príhovor na VII. sneme ZMOS v Bratislave 23.4.1997
  • Príhovor na slávnostnom zhromaždení akademickej obce STU pri príležitosti 60. výročia založenia univerzity 16.10.1997 v Bratislave
  • Laudatio prezidenta Michala Kováča pri príležitosti udelenia ceny sv. Vojtecha kardinálovi Tomaškovi in memoriam v Budapešti 14.6.1997
  • Vystúpenie v Dunajskej Lužnej 17.8.1997 pri príležitosti obnovenej púte a trhových dní
  • Prejav o Festivale Dni Európy v Bratislave 4.-12.5.1997
  • Príhovor v panelovej diskusii a na obede pri prezentácii Slovenska v rámci Svetového Ekonomického fóra pre SVE, Salzburg 10.-11.7.1997
  • Príhovor pri stretnutí s telesne postihnutými v STV Mlynská dolina 17.1.1997
  • Príhovor na vernisáži výstavy Vízie z inferna v Mníchove 28.9.1997
  • Príhovor na zhromaždení akademickej obce STU v Bratislave 16.10.1997
  • Príhovor pri krste lode Dutch Navigator v Komárne 18.10.1997
  • Príhovor na 3. valnom zhromaždení Asociácie seniorov-expertov 20.10.1997
  • Príhovor na prijatí účastníkov 64. kongresu UFI 20.10.1997
  • Prejav na medzinárodnej konferencii v Mníchove 4.11.1997
  • Príhovor na 1. sneme SČK v Bratislave 24.10.1997
  • Prejav na Ekonomickej akadémii v Bukurešti 30.10.1997
  • Prejav na sneme Slovenskej lekárskej komory 25.10.1997
  • Prejav pri príležitosti 90. výročia černovských udalostí 25.10.1997
  • Príhovor na otvorení výstavy Život v Istropolise 24.11.1997
12. Pozdravné listy a iné publikované listy
  • Pozdravný list delegátom snemu SNS 22.4.1993
  • Pozdravný list etnografovi J. Mjartanovi k 80. narodeninám 4.5.1993
  • Pozdravný list Mons. Fr. Tondrovi k zvoleniu za predsedu KBS 12.5.1993
  • Gratulačný list J. CH. kardinálovi Korecovi k francúzskemu vyznamenaniu Radu čestnej légie 19.7.1993
  • Pozdravný list Mons. E. Kojnokovi k 60. narodeninám 5.8.1993
  • Kondolenčný list k úmrtiu majstra Eugena Suchoňa rodine Suchoňovej 6.8.1993
  • Pozdravný list spisovateľke M. Haľamovej k životnému jubileu 27.8.1993
  • Pozdravný list Slovenskému ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pri príležitosti 30. výročia jeho založenia 13.9.1993
  • Pozdravný list k 125. výročiu D. Jurkoviča v Skalici 15.9.1993
  • Pozdravný list účastníkom Slovak Heritage Festivalu 21.9.1993
  • Pozdravný list delegátom III. snemu Maďarskej občianskej strany 12.11.1993
  • Odpoveď na otvorený list predstaviteľov maďarských politických strán a Csemadoku 8.11.1993
  • Pozdravný list I. celoslovenskému snemu organizácie Spravodliví medzi národmi 1.11.1993
  • Pozdravný list delegátom III. zjazdu SDSS 12.11.1993
  • Pozdravný list prezidentovi V. Havlovi k štátnemu sviatku ČR 26.10.1993
  • Pozdravný list účastníkom 18. konferencie národnostných menšín 12.10.1993
  • Pozdravný list Mons. J. Hirkovi k 70. narodeninám 12.11.1993
  • Pozdravný list medzinárodnej konferencii Rady Európy o výuke bioetiky v Bratislave 18.11.1993
  • Pozdravný list básnikovi M. Rúfusovi k 65. narodeninám 6.12.1993
  • Pozdravný list účastníkom konferencie v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme 8.12.1993
  • Pozdravný list J. Moravčíkovi k 50. narodeninám 15.3.1994
  • Pozdravný list mestu Sliač k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o kúpeľných prameňoch a 25. výročiu udelenia mestského štatútu obci Sliač 3.6.1994
  • Pozdravný list Mons. A. Harčárovi k 80. narodeninám 4.1.1994
  • Gratulačný list J. Čarnogurskému k 50. narodeninám 3.1.1994
  • Pozdravný list občanom mesta Gelnice pri oslavách 730. výročia prvej písomnej zmienky 11.8.1994
  • Pozdravný list Detskej misii 21.10.1994
  • Pozdravný list Štátnemu konzervatóriu v Bratislave 6.10.1994
  • Pozdravný list spisovateľovi L. Ťažkému k životnému jubileu 19.9.1994
  • Pozdravný list Slovak Heritage Festivalu 20.9.1994
  • Pozdravný list účastníkom snemu Slovenskej lekárskej komory 23.9.1994
  • Pozdravný list 2. valnému zhromaždeniu Spoločnosti kresťanov a židov na Slovensku 14.10.1994
  • Pozdravný list k otvoreniu výstavy Medzinárodného roku rodiny 1.12.1994
  • Gratulačný list k vysviacke kňaza Frindta 7.6.1995
  • Gratulačný list profesorovi Ďuricovi k životnému jubileu 5.10.1995
  • Pozdravný list 4. snemu KSÚ 18.5.1995
  • Pozdravný list k 650. výročiu udelenia mestských práv Novej Bani 12.6.1995
  • Ďakovný list pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri príležitosti jeho návštevy na Slovensku 11.7.1995
  • Pozdravný list skautom Jamborie v Bruseli 7.6.1995
  • Pozdravný list k oslavám 650. výr. udelenia mestských práv Novej Bani 9.6.1995
  • Pozdravný list A. Srholcovi k jeho 25. výročiu vysviacky za kňaza 18.5.1995
  • Pozdravný list k výročiu prvej písomnej zmienky o meste Brezno 12.9.1995
  • Pozdravný list delegátom zjazdu SDSS 18.10.1995
  • Pozdravný list účastníkom konferencie Nadácie Konráda Adenauera 19.10.1995
  • Pozdravný list heraldikovi prof. J. Novákovi k 65. narodeninám 20.11.1995
  • Pozdravný list účastníkom kongresu Demokratickej strany 16.11.1995
  • Pozdravný list k výročiu vysviacky troch slovenských katolíckych biskupov - Karola Kmeťka, Mariana Blahu a Jána Vojtaššáka 13.2.1996
  • Pozdravný list účastníkom 1. zjazdu Slov. odbor. zväzu požiarnikov z povolania 12.2.1996
  • Pozdravný list akad. maliarovi A. Brunovskému k 60. narodeninám 4.1.1996
  • Gratulačný list D. Hrušovskému k vymenovaniu za apoštolského nuncia Bieloruskej republiky 18.4.1996
  • Pozdravný list účastníkom festivalu LUMEN '96 - 21.6.1996
  • Pozdravný list účastníkom mítingu Zachráňme kultúru! 2.10.1996
  • Pozdravný list účastníkom cyklistickej Cesty naproti 20.9.1996
  • Pozdravný list Exilovému PEN-klubu na zámku Eichholz pri Bonne, v sídle Nadácie K. Adenauera 29.3.1996
  • Pozdravné listy z príležitosti pastoračnej návštevy J. Pavla II. na Slovensku, Emin. Kard. Tomkovi, Angelovi Kardin.Sodanovi, Mons.J.L.Tauranovi, Mons.G. Battistovi Re - Vatikán
  • Pozdravný list k Svetovému dňu modlitby v Indii 23.6.1996
  • Pozdravný list účastníkom spomienkovej slávnosti pri príležitosti nedožitých 75. narodenín Š. B. Romana Trebišov 9.4.1996
  • Pozdravný list účastníkom IX. snemu Kresťanskodemokratického hnutia 22.11.1996
  • Pozdravný list biskupovi Mons. Fr. Tondrovi k 60. narodeninám 3.6.1996
  • Pozdravný list k životnému jubileu Mons. V. Trstenského 25.3.1996
  • Pozdravný list IV. konferencii spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich v zahraničí v Trenčianskych Tepliciach 4.10.1996
  • Pozdravný list G. Valachovi k 75. narodeninám 16.3.1996
  • Pozdravný list doc. Fr. Vnukovi k 70. narodeninám 27.6.1996
  • List Jánovi krstiteľovi Balászovi 31.1.1996
  • Pozdravný list obyvateľom obce Kestúc pri výročí ich obce 22.8.1996
  • List dekanovi M. Medekovi, Rímsko-katolícky farský úrad Norovce 14.10.1996
  • List p. B. Gran Jensenovej predsedníčke hnutia Na vlastných nohách v Nórsku 25.10.1996
  • Pozdravný list delegátom kongresu Demokratickej strany 14.11.1996
  • Pozdravný list účastníkom IX. snemu KDH 22.11.1997
  • List R. Kusému, predsedovi Stredoškolského parlamentu Slovenska Bratislava 4.12.1996
  • Pozdravný list slovenskému zemplínskemu klubu v Clevelande pri príležitosti 55. výročia založenia 1.10.1996
  • Pozdravný list účastníkom medzinár. konferencie "Médiá a informačná spoločnosť" 14.10.1996
  • Pozdravný list konferencii o natalite poriadanej Konferenciou biskupov Slovenska 26.2.1997
  • Pozdravný list obci Mlynky v Maďarsku k 250. výročiu osídlenia obce Slovákmi 1.7.1997
  • Pozdravný list Ľ. A. Markovičovej, predsedníčke Slovensko- amerického kultúrneho strediska v New Yorku 30.1.1997
  • Pozdravný list delegátom VII. zjazdu Strany zelených 21.2.1997
  • Pozdravný list účastníkom XVIII. valnému zhromaždeniu Csemadoku 22.3.1997
  • Pozdravný list účastníkom V. zjazdu SDSS 5.4.1997
  • Pozdravný list účastníkom zjazdu SDĽ 25.4.1997
  • Pozdravný list Ľ. Pavlovi, predsedovi Slovenskej ligy v Amerike k 90. výročiu založenia 19.6.1997
  • Pozdravný list I. Mahrikovi, farárovi Rímskokatolíckej farnosti Turzovka 31.5.97, k posviacke kostola
  • Pozdravný list starostovi obce Udavské k 680. výročiu prvej písomnej zmienky 1.7.1997
  • Ďakovný list za posolstvo Jeho Svätosti Jánovi Pavlovi II. Vatikán 10.2.1997
  • Pozdravný list E. Wagnerovi, Presidentovi Mount Airy Lodge Mount Pocono, U.S.A. k 75. narodeninám 20.3.1997
  • Pozdravný list Republikovému snemu Demokratickej únie 20.3.1997
  • Pozdravný list konferencii Sloves-u 27.5.1997
  • Pozdravný list k inaugurácii rektora UPJŠ Košice 22.9.1997
  • Pozdravný list 1.celoslovenskej konferencii o lekárskom vzdelávaní 22.9.1997
  • Pozdravný list k inaugurácii rektora a dekanov fakúlt Prešovskej univerzity 28.10.1997
  • Pozdravný list k inaugurácii rektora Technickej univerzity v Košiciach 5.11.1997
  • Pozdravný list Slovenskému helsinskému výboru pri príležitosti valného zhromaždenia Medzinárodnej helsinskej federácie 13.11.1997
  • Pozdravný list kongresu Demokratickej strany 16.11.1997
  • Pozdravný list J. Šabatovi k 70. narodeninám 11.11.1997
  • Pozdravný list k 50. výročiu Spolku Slovákov v Poľsku 12.11.1997
  • Pozdravný list X. snemu KDH 22.-23.11.1997

Rad Andreja Hlinku I. triedy:

Meno Dátum
Anton Hlinka 01. 01. 1997
Oľga Keltošová 28. 10. 1998
Viliam Hornáček 28. 10. 1998
Irena Belohorská 28. 10. 1998
Ján Cuper 28. 10. 1998
Milan Čič, akademik 28. 10. 1998
Ján Danko 28. 10. 1998
Rudolf Filkus 28. 10. 1998
Roman Hofbauer 28. 10. 1998
Roman Hofbauer 28. 10. 1998
Pavol Hrivík 28. 10. 1998
Víťazoslav Móric 28. 10. 1998
Milan Rehák 28. 10. 1998
Dušan Slobodník 28. 10. 1998
Smilka Ján 28. 10. 1998
Roman Zelenay 28. 10. 1998
Marta Aibeková 28. 10. 1998
Marián Andel 28. 10. 1998
Mária Bartošíková 28. 10. 1998
Peter Brňák 28. 10. 1998
Tibor Cabaj 28. 10. 1998
Tomáš Cingel 28. 10. 1998
Jozef Čapkovič 28. 10. 1998
Ján Fekete 28. 10. 1998
Ivan Gašparovič 28. 10. 1998
Juraj Hanák 28. 10. 1998
Jozef Hanker 28. 10. 1998
Anton Hrnko 28. 10. 1998
Ivan Hudec 28. 10. 1998
Augustín Marián Húska 28. 10. 1998
Igor Chamula 28. 10. 1998
Štefan Kuriščák 28. 10. 1998
Milan Letko 28. 10. 1998
Ján Hirka, biskup gréckokatolíckej cirkvi 28. 10. 1998
Arpád Matejka 28. 10. 1998
Ján Michelko in memoriam 28. 10. 1998
Ľudmila Mušková 28. 10. 1998
Ján Pivoluska 28. 10. 1998
Jozef Prokeš 28. 10. 1998
Jozef Rea 28. 10. 1998
Milan Sečánsky 28. 10. 1998
Ján Slota 28. 10. 1998
Jozef Sokol 28. 10. 1998
Peter Sokol 28. 10. 1998
Stanislav Šárossy 28. 10. 1998
Jozef Tarčák 28. 10. 1998
Katarína Tóthová 28. 10. 1998
Vlastimil Vicen 28. 10. 1998
Ján Chryzostom Korec, kardinál 21. 01. 1999

Rad Andreja Hlinku II. triedy:

Meno Dátum
Kamil Haťapka 28. 10. 1998
Vladimír Homola 28. 10. 1998
Pavol Chalúpek 28. 10. 1998
Jozef Klein 28. 10. 1998
Michal Kováč 28. 10. 1998
Karol Melocík 28. 10. 1998
Peter Mercell 28. 10. 1998
Miroslav Michalec 28. 10. 1998
Július Minka 28. 10. 1998
Eva Mitrová 28. 10. 1998
Jozefína Obšitníková 28. 10. 1998
Ján Smolec 28. 10. 1998
Otília Kallayová 28. 10. 1998
Eduard Šimko 28. 10. 1998
Igor Urban 28. 10. 1998
Ľubomír Zámiška 28. 10. 1998
Pavol Delinga 28. 10. 1998
Stanislav Kobela 28. 10. 1998
Tibor Kuzbert 28. 10. 1998
Ivan Ľupták 28. 10. 1998
Ľubomír Novotný 28. 10. 1998
Ladislav Polka 28. 10. 1998
Mária Romanovská 28. 10. 1998
Jozef Šútovský 28. 10. 1998
Marián Vanko 28. 10. 1998
Ján Zeman 28. 10. 1998
Alfonz Zoričák 28. 10. 1998

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy:

Meno Dátum
Ján Chryzostom Korec, Jeho Eminencia, kardinál, sídelný biskup nitrianskej diecézy 31. 08. 1995
Pavol Uhorskai, Jeho Excelencia, generálny biskup Evanjelickej cirkvi 31. 08. 1995
Alexander Dubček in memoriam 31. 08. 1995
Július Binder 31. 08. 1995
Imrich Kružliak 31. 08. 1995
Milan Rúfus, básnik 31. 08. 1995
Ján Golian in memoriam - vojenský druh, generál 31. 08. 1995
Rudolf Viest in memoriam - vojenský druh, armádny generál 31. 08. 1995
Dominik Tatarka in memoriam, spisovateľ 31. 08. 1996
Dominik Hrušovský, Jeho Excelencia, arcibiskup 31. 08. 1996
Ján Kempný 31. 08. 1996
Jozef Čabelka in memoriam, akademik SAV a ČSAV 31. 08. 1996
Peter Danišovič 02. 09. 1997
Ľubor Kresák in memoriam, astronóm 02. 09. 1997
Milan Lazár, chemik 02. 09. 1997
Teofil Rudolf Niederland, akademik SAV 02. 09. 1997
Ľudovít Rajter 02. 09. 1997
Štefan Rosina 28. 10. 1998
Jozef Kollár 28. 10. 1998
Slavomír Hatina 28. 10. 1998
František Hirner 28. 10. 1998
Stanislav Klikáč 28. 10. 1998
Ivan Šesták 28. 10. 1998
Ján Zuštiak 28. 10. 1998
Vojtech Tkáč 28. 10. 1998
Anton Hlinka 28. 10. 1998
Ladislav Švihel 28. 10. 1998
Juraj Schenk 28. 10. 1998
Otto Tomeček 28. 10. 1998
Jozef Zlocha 28. 10. 1998
Sergej Kozlík 28. 10. 1998
Vladimír Masár 28. 10. 1998
Peter Baco 28. 10. 1998
Ivan Plander 28. 10. 1998
Vladimír Mináč in memoriam, národný umelec 28. 10. 1998
Michal Ľach 28. 10. 1998
Ondrej Lenárd 28. 10. 1998
Alojz Engliš 28. 10. 1998
Viliam Fischer 28. 10. 1998
Svetozár Korbel 28. 10. 1998
Ján Smerek 28. 10. 1998
Ladislav Chudík 28. 10. 1998

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, vojenské:

Meno Dátum
Ernest Bielik in memoriam, vojenský druh, genmjr., za aktívnu účasť na protifašistickom odboji 31. 8. 1996
Ján Nálepka in memoriam, vojenský druh, kpt., za aktívnu účasť na protifašistickom odboji 31. 8. 1996
Karol Bűchler in memoriam, vojenský druh, plukovník vo výslužbe, za aktívnu účasť na protifašistickom odboji 31. 8. 1996
Anton Petrák vojenský druh, genmjr. vo výslužbe 31. 8. 1996
Teodor Šlajchart vojenský druh, genmjr. vo výslužbe 31. 8. 1996

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy:

Meno Dátum
Vojtech Zamarovský 31. 8. 1996
Ján Holý 2. 9. 1997
Štefan Nosáľ 2. 9. 1997
Alfréd Wetzler in memoriam 2. 9. 1997
Baltazár Dubeň 28. 10. 1998
Matúš Kučera 28. 10. 1998
Vladimír Ondruš 28. 10. 1998
Ondrej Zimka, akademický maliar 28. 10. 1998
Peter Mečiar 28. 10. 1998
Karol Feč 28. 10. 1998
Milan Hvižďák 28. 10. 1998
Emanuel Galo 28. 10. 1998
Jozef Janovický 28. 10. 1998
Dorota Pospíšilová 28. 10. 1998
Karol Kabát 28. 10. 1998
Ján Ivanič 28. 10. 1998
Andrej Strýček 28. 10. 1998
Erich Minárik 28. 10. 1998
Pavol Števček 28. 10. 1998
Peter Ondrovšek 28. 10. 1998
Imrich Andrejčák 28. 10. 1998

Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, vojenské:

Meno Dátum
Štefan Droždiak, vojenský druh, kpt. vo výslužbe 31. 8. 1996
Július Humaj, vojenský druh, genpor. 28. 10. 1998

Rad Ľudovíta Štúra III. triedy:

Meno Dátum
Vladimír Zboja 28. 10. 1998
Pavol Lazar 28. 10. 1998
Natália Hejková 28. 10. 1998
Michal Drobný 28. 10. 1998
Dušan Magic 28. 10. 1998

Rad Bieleho dvojkríža I. triedy:

Meno Dátum
Jozef Tomko, kardinál, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu Sv. Stolice 29. 3. 1995
Štefan Boleslav Roman in memoriam, bývalý predseda Svetového kongresu Slovákov v USA 31. 8. 1995
Aleksander Kwasniewski, Jeho Excelencia, prezident Poľskej republiky 20. 8. 1997
Oscar Luigi Scalfaro, Jeho Excelencia, prezident Talianskej republiky 13. 11. 1997
Angelo Sodano, Jeho Eminencia, kardinál 14. 11. 1997
Andrew Bertie, Jeho Výsosť, Veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov 26. 11. 1997
Petar Stojanov, Jeho Excelencia, prezident Bulharskej republiky 3. 12. 1997
Thomas Klestil, Jeho Excelencia, prezident Rakúskej republiky 17. 2. 1998

Rad Bieleho dvojkríža II. triedy:

Meno Dátum
Eugen Andrew Cernan, kozmonaut so slovenskými koreňmi 25. 9. 1994
Karol Strmeň, básnik 31. 8. 1996
Michael John Novak, krajan 31. 8. 1996
Michael Perrin, Jeho Excelencia, veľvyslanec Francúzskej republiky v SR 23. 8. 1996
Sergej Vladimirovič Jastržembskij, Jeho Excelencia, veľvyslanec Ruskej federácie v SR 2. 9. 1996
René Victor Franken, Jeho Excelencia, veľvyslanec Juhoafrickej republiky v SR 18. 11. 1996
Filip Šedivý, Jeho Excelencia, veľvyslanec Českej republiky v SR 29. 11. 1996
Mihai Dinucu, Jeho Excelencia, veľvyslanec Rumunskej republiky v SR 12. 12. 1996
Maximilian Pammer, Jeho Excelencia, veľvyslanec Rakúskej republiky v SR 16. 12. 1996
Thang Zhanqing, Jej Excelencia, veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky v SR 20. 12. 1996
Ivica Tomič, Jeho Excelencia, veľvyslanec Chorvátskej republiky v SR 5. 6. 1997
Denis Banneel, Jeho Excelencia, veľvyslanec Belgického kráľovstva v SR 20. 12. 1996
Theodor Russell, Jeho Excelencia, veľvyslanec USA v SR 20. 12. 1996
Aydin Sahinbas, Jeho Excelencia, veľvyslanec Tureckej republiky v SR 5. 6. 1997
Ján Papánek in memoriam 3. 1. 1997
Jerzy Korolec, Jeho Excelencia, veľvyslanec Poľskej republiky v SR 3. 2. 1997
Leo Danihels 4. 10. 1996
Heike Zenker, Jej Excelencia, veľvyslankyňa SRN 5. 5. 1997
Koloman Sokol, akademický maliar 2. 9. 1997
Emanuel Bőhm in memoriam 2. 9. 1997
Josef Švejcar in memoriam 2. 9. 1997
Georgios Zavvos, Jeho Excelencia, veľvyslanec Delegácie Európskej komisie v SR 12. 9. 1997
Edita Gruberová, operná speváčka 22. 9. 1997
Ermanno Squadrilli, Jeho Excelencia, veľvyslanec Talianskej republiky v SR 24. 11. 1997
Ludwig Hoffmann von Rumerstein, Jeho Excelencia, veľký komtúr Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov 17. 2. 1998
Albrecht Freiher von Boeselager, Jeho Excelencia, hlavný špitálnik Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov 17. 2. 1998
Andrzej Majkowski, zástupca vedúceho Kancelárie prezidenta Poľskej republiky 20. 2. 1998
Luigi Dossena, Jeho Excelencia Apoštolský nuncius pri Svätej Stolici 26. 2. 1998
Helmut Liedermann, Jeho Excelencia, veľvyslanec Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov 23. 2. 1998
Jenő Boros, Jeho Excelencia, veľvyslanec Maďarskej republiky v SR 23. 2. 1998
Ralph R. Johnson, Jeho Excelencia, veľvyslanec USA v SR 23. 2. 1998
Hugo Gajus Scheltema, Jeho Excelencia, veľvyslanec Holandského kráľovstva v SR 23. 2. 1998
Herbert Neumayer, viceprezident Rakúsko-slovenskej spoločnosti 25. 2. 1998
John Karch, riaditeľ Slovak American Informational Council 25. 2. 1998
Paul Girod, podpredseda Finančného výboru Senátu Francúzskej republiky 8. 6. 1998
Jean – Philippe Dovin, vojenský druh, náčelník štábu armád Ozbrojených síl Francúzskej republiky 6. 7. 1998
John L. Mica, kongresman USA 4. 9. 1998

Rad Bieleho dvojkríža III. triedy:

Meno Dátum
Emil Wagner 25. 1. 1998
Wendy W. Luersová 25. 1. 1998
Meda Mladková 25. 1. 1998
Norbert Kinski, Jeho Excelencia, radca Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov 12. 2. 1998
Jacek Baluch, filológ 20. 2. 1998
Wojciech Czajka, zástupca riaditeľa Medzinárodného odboru Kancelárie prezidenta Poľskej republiky 20. 2. 1998
Jerzy Chmielewski, slavista 20. 2. 1998
Marek Grela, zástupca vedúceho úradu na MZV PR 20. 2. 1998
Jan Komornicki, Jeho Excelencia, veľvyslanec PR v SR 20. 2. 1998
Jadwiga Podrygallo 20. 2. 1998
Janusz Siatkowski, profesor slavistiky 20. 2. 1998
Henryk Kuč, riaditeľ EXBUD 20. 2. 1998
Zenon Bryk, vojenský druh 20. 2. 1998
Julian N. Niemczyk, Jeho Excelencia, bývalý veľvyslanec USA v ČSSR 25. 2. 1998
Paul Friedrich von Fuhrherr 26. 2. 1998

List prezidenta Slovenskej Republiky občanom

Ako nezmeškať európsky vlak

Zlá správa, aj napriek tomu, že sme ju predvídali, ostáva zlou správou. Ešte horšie ako zlá správa je však jej ignorovanie, alebo dokonca popieranie, že naozaj ide o zlú správu.

V júli tohto roku dostali naši občania dvojnásobnú dávku naozaj zlých správ. Na madridskom summite 8. a 9. júla t. r. pozvala Severoatlantická aliancia na rozhovory o členstve v NATO Poľsko, Maďarsko a Českú republiku. O týždeň neskôr Európska komisia vo svojom stanovisku k prijatiu krajín strednej a východnej Európy na vstup do Európskej únie (EÚ) neodporučila, aby Slovensko dostalo v decembri na najbližšom summite Európskej únie pozvanie na rokovanie o členstve.

Neprizvanie Slovenskej republiky na rozhovory o vstupe do týchto dôležitých medzinárodných organizácií musíme, žiaľ, vnímať ako najväčšiu diplomatickú porážku súčasnej slovenskej politiky. Aby sme si dvere do EÚ v prvej etape jej rozširovania úplne nezatvorili, musíme dôkladne porozumieť kritériám potrebným na vstup do tohto politického a hospodárskeho zoskupenia a potrebnými krokmi dokázať, že tieto kritériá skutočne spĺňame. Tam, kde naša politická prax nespĺňa štandardy EÚ, musíme ju zlepšovať dovtedy, kým očakávané štandardy nedosiahneme. Na to treba predovšetkým pochopenie a dobrú vôľu väčšiny poslancov nášho parlamentu.

Najväčší svetový voľný trh

Položme si otázku, prečo je členstvo v EÚ pre nás také dôležité? Toto spoločenstvo dnes predstavuje pätnásť západných demokracií s obyvateľstvom presahujúcim 360 miliónov ľudí a reprezentujúcim 40 % svetového obchodu. EÚ prijala celý rad opatrení na urýchlenie ekonomického rastu a na zlepšenie prosperity všetkých členských štátov. Veľký hospodársky priestor EÚ znamená významné investičné impulzy aj pre menšie členské krajiny. Obchodné, colné bariéry, aj pohraničné kontroly sa redukujú a postupne sa celkom zrušia. Výhody členstva sa prejavia perspektívne v nižších cenách, vyšších mzdách a väčších ekonomických možnostiach obyvateľov všetkých krajín EÚ.

Ak sa Slovenská republika nestane členom EÚ v prvej etape, ale až niekedy koncom budúceho desaťročia, hrozí nám pomalší rozvoj a zaostávanie za susednými krajinami s veľkými negatívnymi dopadmi na všetky skupiny obyvateľov. Slovenskí občania, hľadajúci zamestnanie alebo študijné príležitosti v západnej Európe, by boli postavení pred väčšie prekážky než obyvatelia susedných krajín. Slovenskí exportéri by sa ocitli v konkurenčnej nevýhode oproti výrobcom v Poľsku, Maďarsku a Českej republike. Slovenský spotrebiteľ by platil vyššie ceny aj za tovar dovezený z EÚ.

Mimoriadny význam pre všetky nové členské krajiny má finančná podpora z fondov EÚ smerujúca predovšetkým do rozvoja infraštruktúry. O značnú časť finančnej pomoci, predstavujúcej niekoľko miliárd korún budeme ukrátení už od roku 1998, ak nebudeme zaradení medzi prvých kandidátov na členstvo v EÚ. A takisto toky zahraničných investícií budú smerovať hlavne do tých krajín, ktoré získali dôveru EÚ. Nesmieme preto dopustiť naše vyradenie z integračného procesu, pretože by to spôsobilo živorenie Slovenska a jeho odsunutie na okraj európskeho diania.

Prečo nie sme medzi prvými kandidátmi?

Podľa Európskej komisie (EK) síce žiadna z desiatich uchádzajúcich sa krajín nespĺňa v súčasnosti všetky ekonomické kritériá na členstvo v EÚ, no výhľady do budúcnosti piatich krajín sú dostatočne sľubné na to, aby tieto štáty boli pozvané na rokovanie o členstve do roku 2002 a aby mohli čerpať prostriedky z fondov EÚ na budovanie technickej infraštruktúry a na ďalšie potreby.

Slovenská republika sa napriek pôsobivým makroekonomickým ukazovateľom odlišuje od ostatných krajín tým, že ako jediná nespĺňa politické kritériá na členstvo v EÚ. Žiaľ, ani naše najvýraznejšie klady, ako napríklad relatívne vysoký rast HDP a súčasne nízka inflácia, nám za tejto situácie neotvárajú dvere do EÚ.

Správa EK netvrdí, že Slovenská republika nie je demokratickou krajinou. Poukazuje však na vážne nedostatky v našom politickom živote, ktoré zatiaľ bránia, aby sme boli pozvaní na rozhovory o členstve v EÚ. Ide predovšetkým o dodržiavanie základných demokratických pravidiel vo vnútornej politike. Za najväčšiu slabinu fungovania výkonnej moci sa v správe EK považuje to, že vláda nerešpektuje úlohu a zodpovednosť ostatných štátnych inštitúcií, ako aj to, že často prekračuje hranice tradične akceptované v demokracii. Príkladom takejto situácie je podľa správy neustále napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom republiky. Nedávne spoločné vyhlásenie prezidenta a predsedu vlády má preukázať dobrú vôľu odstrániť toto napätie a urobiť potrebné kroky, ktoré by prispeli k obnove dôvery EÚ k Slovenskej republike.

Správa EK poukazuje ďalej na podmienky, v akých Národná rada SR vykonáva svoje úlohy a ktoré nie sú v súlade s osvedčenými pravidlami fungovania demokracie, najmä pokiaľ ide o práva opozície v parlamente. Za priame ohrozenie stability štátnych inštitúcií považuje správa EK ignorovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR a Ústrednej referendovej komisie o májovom referende zo strany vlády. Správa poukazuje aj na to, že ešte stále nebol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, hoci to vyžaduje aj Ústava SR. Jedným zo základných kritérií pre vstup do EÚ je podľa správy EK "schopnosť prijať povinnosti vyplývajúce z členstva, vrátane napĺňania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie".

Aj Európsky parlament vo svojom dokumente z 27.10.1997 vyjadril očakávanie, že Národná rada SR prijme "všetky nevyhnutné opatrenia na obnovenie plného výkonu poslaneckého mandátu Františka Gauliedera" a spolu s vládou urobí "všetky nevyhnutné kroky na úplné rešpektovanie ľudských práv a práv menšín, demokracie a právneho štátu," aby sa tým splnili "požadované podmienky nevyhnutné na pokračovanie procesu integrácie SR do štruktúr EÚ".

Členstvo vo výnimočnom klube

Chcel by som na záver zdôrazniť, že EÚ je výnimočný klub v dobrom slova zmysle, ktorého členovia sa tešia výnimočným hospodárskym výhodám. Ak chceme aj my získať tieto výhody - a sotva niekto u nás bude tvrdiť, že ich nepotrebujeme - musíme byť pripravení konať podľa pravidiel tohto klubu. Nejde o nijaký diktát zo strany EÚ, ale o rešpektovanie zásad platných oddávna v civilizovanom, demokratickom svete. Ak si Vy, vážení občania, naozaj želáte, aby sme sa stali členom Európskej únie - a ja verím, že veľká väčšina z Vás to chce - musíte trvať na tom, aby zodpovední ústavní činitelia, a najmä poslanci urobili také kroky, ktoré Slovensku umožnia stať sa členským štátom tohto významného politického a hospodárskeho zoskupenia.

Bratislava, november 1997

Nadácia Michala Kováča a Václa Havla
Nadácia Václava Havla a Michala Kováča

Adresa:
Hodžovo nám. 1, 810 00 Bratislava

Kontaktná adresa:
P.O.Box 108, Na vŕšku 8, 810 00 Bratislava 1
Tel.: +421-2-5335 215, 5333 010, fax: +421-2-5335 748
E-mail: subenik@saia.sk

Nadáciu Michala Kováča a Václava Havla so sídlom v Slovenskej republike a NadáciuVáclava Havla a Michala Kováča so sídlom v Českej republike založili v decembri 1994 Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky a Václav Havel, prezident Českej republiky.


Nadácia Michala Kováča a Václava Havla v Slovenskej republike bola 20. augusta 1997 preregistrovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v súlade so Zákonom Národnej rady SR č. 207/1996 o nadáciách.


Účelom nadácií je zachovanie a rozvoj vzájomných slovensko-českých vzťahov, najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania.


Nadácia finančne podporuje štúdium slovenských občanov v Českej republike a českých občanov v Slovenskej republike. O finančný príspevok z nadácií sa môžu uchádzať slovenskí študenti slovenských vysokých škôl vyšších ročníkov, doktorandi slovenských vysokých škôl a SAV a mladí vedeckí pracovníci slovenských vysokých škôl a SAV, ktorí v rámci svojho štúdia, resp. vedeckej práce, potrebujú časť štúdia absolvovať na vybranej českej univerzite alebo pracovisku Akadémie vied Českej republiky, ako aj českí študenti českých vysokých škôl vyšších ročníkov, doktorandi a mladí vedeckí pracovníci, ktorí v rámci svojho štúdia, resp. vedeckej práce, potrebujú časť štúdia absolvovať na vybranej slovenskej univerzite alebo pracovisku Slovenskej akadémie vied.


Obe nadácie majú spoločnú správnu radu, ktorá zasadá dvakrát ročne, spravidla v septembri v Bratislave a v januári v Prahe. Správna rada na svojich zasadnutiach posudzuje žiadosti uchádzačov o pridelenie finančného príspevku a rozhoduje o výške prideleného príspevku. Pri posudzovaní žiadostí o finančný príspevok správna rada postupuje podľa prijatých kritérií.


Správna rada posúdila v rokoch 1995, 1996 a 1997 na svojich pravidelných zasadnutiach 202 žiadostí o finančný príspevok a rozhodla o pridelení finančného príspevku 29 uchádzačom.


Správna rada Nadácie Michala Kováča a Václava Havla
a Nadácie Václava Havla a Michala Kováča


prof. Rudolf ZAHRADNÍK, DrSc. predseda správnej rady
predseda Akadémie vied ČR, Praha


doc. Božidara TURZONOVOVÁ podpredsedníčka správnej rady
VŠMU Bratislava


prof. RNDr. Lev BUKOVSKÝ, DrSc.
Univerzita P.J. Šafárika Košice


prof. RNDr. Libor EBRINGER, DrSc.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava


Juraj JAKUBISKO
FAMU Praha, režisér


prof. PhDr. Josef JAŘAB, CSc.
rektor Stredoeurópskej univerzity v Budapešti


prof. JUDr. Karel MALÝ, DrSc.
rektor Karlovej univerzity, Praha


prof. PhDr. Jozef MLACEK, Csc.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava


prof. Alexander STICH, DrSc.
Filozofická fakulta Karlovej univerzity, Praha


Oľga ŠUBENÍKOVÁ správkyňa nadácie
Slovenská akademická informačná agentúra - Servisné centrum pre tretí sektor, Bratislava

Kritériá pre udeľovanie štipendií resp. príspevkov na štúdium slovenských občanov v Českej republike a českých občanov na štúdium v Slovenskej republike z prostriedkov Nadácie Michala Kováča a Václava Havla a Václava Havla a Michala Kováča


1. O štipendium sa môžu uchádzať:

  • študenti univerzít a vysokých škôl
  • doktorandi
  • mladí vedeckí pracovníci univerzít, vysokých škôl a ústavov akadémie vied
  • študenti prijatí do prvých ročníkov vysokých škôl a univerzít len vo výnimočných prípadoch - mimoriadne talenty (vyžaduje sa písomné zdôvodnenie prijímajúcej fakulty)

2. Požadované podkladové materiály:

  • pracovný životopis
  • študijný program, resp. motivácia
  • dve odporúčania od univerzitných profesorov, docentov resp. uznávaných odborníkov v danom odbore
  • akceptácia prijímajúcej univerzity, vysokej školy resp. výskumného pracoviska
  • doklady o ukončenom vzdelaní (kópie)
  • výpis skúšok z indexu potvrdený študijným oddelením (u študentov)
  • lekárske potvrdenie o zdravotnom stave

3. Pri posudzovaní žiadostí o finančný príspevok z nadácie sa hodnotia:

  1. študijné výsledky
  2. motivácia, študijný program
  3. odporúčacie listy (formálne odporúčania, rozsiahle odporúčania

Prioritné odbory:

  • bohemistika, slovakistika
  • česko-slovenské vzťahy
  • odbory, ktoré nie je možné študovať vo svojej krajine

Veková hranica: do 35 rokov

Štipendium, resp. príspevok na štúdium sa udeľuje maximálne na jeden školský rok. Na každý Ďalší školský rok treba podať novú žiadosť o štipendium. Štipendium, resp. príspevok na štúdium sa udeľuje aj na krátkodobé pobyty zamerané napr. na získanie podkladových materiálov pre diplomovú prácu, resp. na získanie podkladov pre výskumnu prácu, pre štúdium v knižniciach a pod. O štipendium Nadácie Michala Kováča a Václava Havla sa nemôžu uchádzať štipendisti Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky.


Štipendium sa neposkytuje na úplné vysokoškolské štúdium resp. na celé doktorandské štúdium.

Vyhodnotenie činnosti odboru pre styk s verejnosťou Kancelárie prezidenta SR


(roky 1993 - 1997)

Odbor pre styk s verejnosťou (OSV) je odborným útvarom Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky (KP SR) a tvorí jej integrálnu súčasť. Bol konštituovaný 1. apríla 1993 ako personálne najpočetnejší odbor Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky s najheterogénnejším zložením pracovníkov, medzi ktorými bolo najviac poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia ČSFR. Napriek tejto skladbe odboru - pri absencii pracovníkov s právnickým vzdelaním, to vyžadovalo v krátkom čase dosiahnuť potrebnú mieru profesionality práce bez ujmy na jej kvalite.


Obsahová náplň práce odboru vyplývala z kompetencií vymedzených ústavnými právomocami prezidenta Slovenskej republiky a zákonom NR SR č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Konkrétne úlohy odboru boli stanovené článkom 17 Organizačného poriadku Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, podľa ktorého sa odbor pre styk s verejnosťou zaoberal podaniami občanov a právnických osôb (petíciami, sťažnosťami, podnetmi, žiadosťami, názormi), ktoré prichádzali prezidentovi Slovenskej republiky a jeho kancelárii a tieto podania vybavoval.


V priebehu svojej existencie prešiel odbor viacerými personálnymi a organizačnými zmenami súvisiacimi s celkovými zmenami v organizačnej štruktúre Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Významnou zmenou bola novela Organizačného poriadku Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky čl. 17, ods. 3 písm. d) - zriadenie detašovaného pracoviska Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky v Košiciach, ktoré tvorilo samostatné oddelenie odboru pre styk s verejnosťou Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.


V súlade so zameraním činnosti odboru pre styk s verejnosťou bolo hlavnou náplňou práce detašovaného pracoviska vybavovanie podaní občanov z východného Slovenska formou písomného i osobného kontaktu. V rámci dohody na úrovni odboru detašované pracovisko zabezpečovalo vybavovanie prakticky všetkých písomných podaní, ktoré boli doručené Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky z územia východného Slovenska s výnimkou agendy milostí, t.j. i tie, ktoré boli adresované do Bratislavy.


Pri plnení svojich úloh odbor spolupracoval s ústrednými orgánmi štátnej správy, súdmi, prokuratúrou, políciou, orgánmi samosprávy a miestnej štátnej správy, ako aj notármi, exekútormi, likvidátormi a poisťovňami.


Vnútorná štruktúra odboru bola prevzatá z bývalej Kancelárie prezidenta ČSFR, na základe ktorej sa konštituovali 4 oddelenia: občiansko-právne, verejno-správne, sociálno-právne a oddelenie trestnoprávne a milostí. Táto štruktúra bola v podstate vyhovujúca, pomerne presne určila okruhy činností jednotlivých oddelení a postupne vymedzila aj pracovnú náplň jednotlivých odborných pracovníkov na oddeleniach.


Obsahová náplň práce odboru z hľadiska podaní zostala zachovaná až do konca, i keď organizačné zmeny súvisiace najmä s viacnásobným znižovaním počtu pracovníkov si vyžiadali určité zmeny vo vnútornej štruktúre odboru. I napriek týmto nepriaznivým zmenám boli úlohy odboru pre styk s verejnosťou plnené plynule, kvalitne a na profesionálnej úrovni. Počet podaní a prehľad štruktúry odboru za hodnotené obdobie vyjadrujú dve nasledujúce tabuľky.


Prehľad podaní vybavených na OSV:


Rok Pracovisko
Bratislava Košice Spolu
1993 9 100 - 9 100
1994 8 878 1 601 10 479
1995 5 200 1 824 7 024
1996 4 880 1 527 6 407
I.-IX. 1997 3 168 910 4 078
Spolu 31 226 5 862 37 088

Občiansko sociálny úsek



Prehľad podaní za jednotlivé roky:


Rok Počet
1993 4 343
1994 5 227
1995 3 169
1996 2 313
I.-IX. 1997 1 345
SPOLU: 16 397

Pozn.: tabuľka neuvádza počet podaní vybavených telefonickým stykom.



1) Agenda občiansko-právna


Základnou právnou normou upravujúcou občianskoprávne vzťahy tak, aby tieto prispeli najmä k ochrane osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva je Občiansky zákonník. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Najviac podaní v hodnotenom období poukazovalo na neoprávnený zásah do vlastníckych práv. V podstate sa občania dožadovali účinnej pomoci pri riešení susedských vzťahov, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Spravidla išlo o obťažovanie susedov pachmi, nežiadúcou úpravou hraníc pozemku, úpravami stavby, ktoré znižovali kvalitu bývania suseda a pod. V spolupráci s príslušnými obecnými orgánmi sme sa snažili aspoň v závažných prípadoch hľadať východisko zo situácie osobným kontaktom s dotknutými vlastníkmi a poskytnutím právnej rady.


V absolútnej väčšine prípadov išlo o neznalosť práv a povinností zo strany vlastníkov ako i neochotu tieto rešpektovať. Spory sú preto viac- menej nakoniec riešené v súdnom konaní.


Podania z občiansko-právnej oblasti boli ďalej zamerané hlavne na:

  • pozemkové spory,
  • spory z uplatňovania reštitučných nárokov,
  • dedičské spory,
  • spory z oblasti záväzkového práva (zmluvy o pôžičkách, ručenie pri pôžičkách),
  • výkon súdnych rozhodnutí,
  • nespokojnosť s vrátením finančných súm poskytnutých na nákup kupónovej knižky.
Samostatný okruh problémov tvorili sťažnosti občanov na prieťahy v občiansko - právnom konaní, ktorého boli účastníkmi. Vychádzajúc z informácii predsedov príslušných súdov sme dospeli k záverom, že vo viacerých prípadoch boli tieto sťažnosti opodstatnené. Veľký počet podaní vyjadroval nespokojnosť s nevyužívaním ústavnéhopráva prezidenta v zmysle čl. 130 Ústavy Slovenskej republiky. Občania sú toho názoru, že prezident by mal v opodstatnených prípadoch, keď o to žiadajú, podať návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania.



Občania stále častejšie poukazovali na finančnú nedostupnosť odborných právnych služieb, prípadne na ich nízku úroveň alebo nedôveru k advokátom. Pretože prezident republiky nemá právomoci, ktorých sa občania dovolávajú, naša pomoc bola poskytnutá vo forme právnej rady, prípadne sme vplývali na vecne príslušné orgány, aby boli odstránené prieťahy v konaní. Oslovené orgány s nami väčšinou spolupracovali. Ak nám však spoluprácu odmietli, tak sme ich nemohli nútiť.


Ďalší okruh problémov tvorila bytová problematika.


Podstatou týchto podaní, vo väčšine prípadov, bola žiadosť o pomoc pri získaní bytu. Pomoc hľadali predovšetkým mladé rodiny, ktoré neuspeli u obecných orgánov ani u zamestnávateľov prípadne u vlastných rodičov.


Ďalej občania žiadali o pomoc, prípadne právnu radu najmä vo veciach:

  • zrušenia nájmu bytu neplatičom,
  • prevodu bytu do osobného vlastníctva,
  • účtovania nákladov za užívanie bytu,
  • služobného bytu,
  • bytových náhrad,
  • prechodu nájmu bytu.
V zmysle § 711 Občianskeho zákonníka "ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace" prenajímateľ môže s privolením súdu vypovedať nájom bytu. V rokoch 1995-1996 už prenajímatelia bytov svoje právo uplatňovali na súdoch, pričom sa zo zákona neprihliadalo na dôvody, prečo nájomníci - neplatiči svoju povinnosť neplnili. V nejednom prípade sme došli k záveru, že uvedeným postupom boli tvrdo dotknutí nielen občania, ktorí úmyselne porušovali svoje povinnosti, ale aj rodiny, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v hmotnej núdzi. Len v ojedinelých prípadoch sme mohli výpoveď nájmu ovplyvniť v prospech občana.



Dňa 20. júna 1997 nadobudol účinnosť zák. NR SR č. 153/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. V zmysle ustanovenia § 112 b "Súd neprivolí k výpovedi nájmu bytu... ak sa nájomca a jeho domácnosť ocitli bez vlastného zavinenia v hmotnej núdzi, kým sa jeho hmotná núdza neodstráni." Súdy neprivolia k výpovedi nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za užívanie bytu ak sa občan a jeho rodina ocitli v núdzi bez vlastného zavinenia. Predmetná novela tak odstránila tvrdosť predchádzajúcej právnej úpravy.



2) Agenda sociálno-právna


Nový systém ekonomických vzťahov, tzv. trhová ekonomika vyvoláva objektívne ekonomické a sociálne nerovnosti v spoločnosti. Občan je zrazu povinný postarať sa sám o seba a svoju rodinu. To mnohí, najmä sociálne slabí občania, "odchovaní" v komunistickom režime, kde štát rozdával sociálne istoty, nevedia pochopiť dodnes. Nové ekonomické podmienky, charakterizované okrem iného zmenou vlastníctva v prospech súkromného sektoru, znižujú možnosť štátu priamo zasahovať do sociálneho postavenia občana. Štát garantuje iba základnú sociálnu úroveň, pričom je kladený dôraz na osobnú zodpovednosť občana zabezpečiť si svoje sociálne postavenie vlastným pričinením. Prechod od kolektívneho chápania sociálnej spravodlivosti k úlohe jednotlivca nie je jednoduchý a znamená prekonávanie ťažkostí pri prekonávaní psychologických bariér v myslení občanov.


Oblasť sociálneho zabezpečenia spoločnosti je najcitlivejšou oblasťou, ktorá môže vyvolať vysokú mieru nespokojnosti v spoločnosti a tým aj vážne problémy celospoločenského charakteru.


V sociálnej oblasti občania najviac žiadali o radu, prípadne priamu pomoc v súvislosti s:

  • finančnou podporou,
  • uplatnením nároku na výplaty sociálnych dávok,
  • pridelením bytu bezdomovcom,
  • činnosťou úradov práce, vyraďovaním z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa našich poznatkov sme dospeli k záveru, že viacerých rodín sa veľmi tvrdo dotýka najnovšia novelizácia zák. NR SR č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti z júna 1995 (zák. NR SR č. 134/95 Z. z.), podľa ktorej nevzniká nárok na prídavky na deti v prípade, ak spoločne posudzované osoby (spravidla ide o oboch rodičov detí) neboli v uplynulom roku zamestnané a neboli zároveň zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podmienky na nárok na rodinné prídavky zväčša spĺňa len jeden z rodičov, ktorému je ťažko vysvetliť, že nová právna úprava požaduje splnenie podmienky aj u druhého z rodičov.



Pri riešení podaní z tejto oblasti sme odkázaní na spoluprácu s príslušnými orgánmi. (Sociálna poisťovňa, okresné úrady, obce). V prípadoch, kde to bolo aspoň trochu možné sa príslušné orgány na základe našich podnetov pričinili o nápravu veci.


V súvislosti so žiadosťami bezdomovcov o získanie bytu, ale i nároku na výplatu sociálnych dávok sme opätovne upozorňovali na legislatívnu medzeru, v dôsledku ktorej nie je jednoznačne určený územne príslušný orgán verejnej správy, ktorý by mal byť nápomocný bezdomovcom.


Osobitnú skupinu tvoria podania občanov týkajúce sa dôchodkového zabezpečenia a činnosti posudkových komisií sociálneho zabezpečenia pri posudzovaní zdravotného stavu na účely priznania dávok dôchodkového zabezpečenia.


Otázka dôchodkového zabezpečenia je problém, ktorý nemôže nechať našu spoločnosť ľahostajnou. V Slovenskej republike žije 1 170 403 dôchodcov, z toho je 731 781 poberateľov starobných dôchodkov.


Sťažnosti a oznámenia z tejto oblasti sa týkali najmä:

  • zdĺhavého vybavovania dôchodkových záležitostí občanov,
  • nesprávneho výpočtu dôchodku, resp. jeho výšky,
  • nezapočítania odpracovaných rokov,
  • odňatia dávky dôchodkového zabezpečenia,
  • výkonu zrážok z dôchodku na úhradu pohľadávok, resp. preplatkov.
Častým dôvodom podania sťažnosti bol opäť subjektívny postoj sťažovateľa, nesprávny výklad právnych predpisov a porovnávanie sa s inými dôchodcami, ktorých dôchodky sú vyššie. Do tejto skupiny sťažovateľov patrili aj tzv. notorickí sťažovatelia, o nárokoch ktorých bolo správne rozhodnuté, viackrát im bolo poskytnuté vyčerpávajúce vysvetlenie, avšak i napriek tomu sa neuspokojili so stavom veci a často prostredníctvom Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky sa domáhali riešenia podľa svojich predstáv.



Časté sťažnosti na prácu posudkových komisií sociálneho zabezpečenia pri posudzovaní zdravotného stavu občana na účely priznania dávok dôchodkového zabezpečenia sa týkali najmä rozporov v odborných stanoviskách ošetrujúceho lekára a posudkovej komisie, upozorňovali na korupciu a pod.


Osobitnú skupinu podaní tvorili oznámenia občanov na neoprávnené poberanie dávok dôchodkového zabezpečenia, najmä na poberateľov invalidného dôchodku, ktorí ďalej pracujú.


Pomoc Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri riešení problémov spočívala v tom, že sa snažila zistiť na príslušnom orgáne štátnej správy či, miestnej samosprávy stav veci a štádium jej vybavenia, prípadne priamo odstúpila podanie na kompetentný orgán. Taktiež sa snažila poskytnúť všeobecnú právnu radu, čo bolo nápomocné najmä sociálne slabším občanov, ktorí nemali prostriedky na financovanie právnej pomoci.


Úsek pre štátne orgány a samosprávu


1) Agenda milostí a trestnoprávnych vecí


Prehľad podaní za jednotlivé roky:


Rok Žiadosti o milosť Trestnoprávne veci Iné podania Celkom
1993 1 113 688 154 1 955
1994 714 812 313 1 839
1995 875 466 1 070 2 411
1996 1 069 473 838 2 380
1 997 559 319 728 1 606
Spolu 4 330 2 758 3 103 10 191

Na základe práva vyplývajúceho pre prezidenta Slovenskej republiky z článku 102 písm. i/ Ústavy Slovenskej republiky úsek zabezpečoval hlavne realizáciu žiadostí o milosť. Išlo najmä o podania odsúdených a ich rodinných príslušníkov, v ktorých žiadali o odpustenie alebo skrátenie trestu spravidla z rodinných, respektíve zdravotných dôvodov.



Agenda milostí, ako vyplýva z celkového vyhodnotenia činnosti tohto úseku od roku 1993, je základnou agendou. Z celkového počtu 10 191 zaevidovaných podaní bolo 4 330 žiadostí o milosť.


Realizáciu žiadostí osôb podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci zabezpečovala Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, kde bolo zaevidovaných 135 žiadostí.


Celkom bolo v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v hodnotenom období zaevidovaných 4 465 žiadostí o milosť. Najväčší nápad žiadostí o milosť bol v roku 1993, v období po inaugurácii prezidenta Slovenskej republiky do jeho ústavnej funkcie. V neskorších obdobiach začal stav tejto agendy klesať, od roku 1996 však opätovne zaznamenávame nárast žiadostí o milosť.


S ich realizáciou sa začalo ihneď po vydaní rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 3. mája 1993 o určení kompetencií v zmysle ustanovenia § 366 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým splnomocnil generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, aby v rozsahu svojich právomocí vykonávali konanie týkajúce sa žiadostí o milosť a bezdôvodné žiadosti zamietali. Súčasne určil, v ktorých prípadoch si vyhradzuje právo sám vo veci rozhodnúť. Za hodnotené obdobie takto rozhodol celkom v 90 prípadoch, z toho v 60 prípadoch milosť udelil, v 30 prípadoch neudelil. Z tohoto počtu išlo o 3 prípady osôb podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci, z ktorých v 1 prípade bola milosť udelená a v 2 neudelená.


Z celkového počtu 60 udelených milostí bolo 24 udelených na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a 1 na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky. V počte 60 udelených milostí sú započítané vyhradené aj nevyhradené veci. Vo väčšine prípadov išlo o zmiernenie, respektíve odpustenie trestov uložených trestnými súdmi, v jednom prípade bolo nariadené, aby sa trestné stíhanie nezačalo a v šiestich prípadoch bolo nariadené, aby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo a toto bolo zastavené.


Vzhľadom na vysoký počet žiadostí o milosť je potrebné uviesť, že dôležitosť ústavného práva prezidenta Slovenskej republiky udeľovať milosť si vyžaduje väčší časový priestor na objektívne posúdenie každej žiadosti, ako aj celého konania o milosť. Pri súčasnom organizačnom usporiadaní odboru a rôznorodosti vybavovanej agendy to nie je dosť možné. Preto sa pre budúce obdobie javí účelné oddeliť agendu milostí ako samostatný úsek činnosti.


Okrem agendy milostí patrili do obsahovej náplne hodnoteného úseku činnosti ajtrestnoprávne veci, ktorých bolo zaevidovaných celkom 2 758 a tzv. "iné podania", ktoré tvorili po milostiach druhú najpočetnejšiu skupinu podaní občanov. V číselnom vyjadrení predstavovali 3 103 vecí.


Trestnoprávne veci obsahovali rôzne sťažnosti a upozornenia občanov na porušovanie zákona orgánmi právnej ochrany. Prevažovali najmä sťažnosti na políciu, súdy a prokuratúru, v menšom rozsahu boli sťažnosti na Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, útvary mestskej, respektíve obecnej polície a na ústredné orgány štátnej správy. Previerkou vecí kompetentnými orgánmi sa potvrdila opodstatnenosť niektorých sťažností.


Najväčší nápad trestnoprávnych vecí bol v roku 1993 a 1994, kedy sa v podaniach občanov odrazila novela Trestného zákona a Trestného poriadku pri ich uvádzaní do života. Tieto niekedy vyvolávali nejasnosti v aplikačnej praxi vrátane nedostatočnej súčinnosti medzi orgánmi trestného konania navzájom, čo sa prejavilo v sťažnostiach najmä na prieťahy vo vyšetrovaní a v konaní pred súdom. Časté boli aj námietky nesprávneho rozhodnutia vo veci a podozrenia zo zaujatosti orgánov trestného konania.


V ďalších rokoch sa počet podaní z tejto problematiky ustálil, zreteľnejšie ale podania odrážali celospoločenské problémy, kde občania poukazovali na stále sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu, nárast kriminality, organizovaného zločinu, právnu neistotu, porušovanie ľudských a občianskych práv. Narastal počet žiadostí o pomoc v súvislosti s ochranou a bezpečnosťou občanov proti rôznym kriminálnym útokom.


Osobitnú skupinu tvorili anonymné podania upozorňujúce na porušovanie zákona a na korupciu štátnych a verejných činiteľov, hospodárskych pracovníkov a funkcionárov samosprávy. Určitým odrazom situácie v spoločnosti boli tzv. výhražné anonymy, a to na hlavu štátu, respektíve iných ústavných činiteľov . Pri ich operatívnom riešení sa osvedčila spolupráca s Úradom ochrany ústavných činiteľov Slovenskej republiky.


Tzv. "iné podania", nápad ktorých výrazne stúpol v roku 1995 a pretrval až do konca hodnoteného obdobia, okrem iného odrážali aj reakcie občanov na legislatívne zmeny a nové právne normy, v súvislosti s ktorými sa občania domáhali svojich práv.


Tak napríklad zdĺhavý postup a výška odškodňovania podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a podľa zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd podnietil mnohých občanov obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na prezidenta Slovenskej republiky. V súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa podarilo niektorým občanom pomôcť pri skrátení termínu vybavenia veci a uspokojení ich nárokov. O stave vybavovania tejto agendy bola predložená písomná správa prezidentovi Slovenskej republiky.


Na druhej strane, žiadosti občanov súvisiace so zákonom č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách v ČSFR, ČR a SR /tzv. lustračný zákon/ zostali neuspokojené, hoci často išlo o existenčný problém rodín, keďže nebol určený orgán na vydávanie osvedčení podľa tohto zákona a mnohí začínajúci podnikatelia nemohli začať svoju činnosť.


Obdobne by sme mohli uviesť reakcie občanov so žiadosťou o pomoc v súvislosti so zákonom NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zákonom NR č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, zákonom NR SR č. 283/1995 Z. z. o utečencoch, zákonom č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, ako aj desiatky listov cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa obrátili na prezidenta Slovenskej republiky o pomoc v najrozličnejších veciach. Vo väčšine prípadov išlo o závažné problémy, ktorých riešenie si vyžadovalo súčinnosť s inými ústrednými orgánmi štátnej správy, najmä s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré po zistení dôvodnosti sťažnosti, respektíve žiadosti, prijali potrebné opatrenia k jej vyriešeniu.


Okrem vybavovania bežnej agendy boli však, najmä v rokoch 1994 a 1995, vypracované viaceré analytické materiály, ktorých úlohou bolo prehĺbiť informačno-poznávaciu funkciu prezidenta Slovenskej republiky najmä vo vzťahu k orgánom právnej ochrany. V súčinnosti s príslušnými rezortmi tak boli vypracované napríklad materiály: Správa o stave a perspektívach väzenstva v Slovenskej republike, Aktuálne problémy práce orgánov prokuratúry Slovenskej republiky, Správa o vývoji kriminality v Slovenskej republike a iné. Od novembra 1994 boli pre prezidenta Slovenskej republiky spracovávané priebežné informácie o stave konania v najzávažnejších trestných veciach.


Od januára 1996 v dôsledku zníženia počtu pracovníkov na 2 odborné pracovníčky bolo od týchto aktivít upustené, keďže agenda podaní na úseku milostí a trestnoprávnych vecí mala narastajúci trend a maximálne úsilie bolo treba vynaložiť na vybavovanie bežnej agendy. Napriek tomuto nepriaznivému stavu sa úlohy úseku podarilo zvládnuť plynule, bez ujmy na kvalite a profesionálnom prístupe k vybavovaniu podaní.


2) Agenda verejnej správy

Životné prostredie



Z tejto oblasti bolo veľa podaní (najčastejšie od skupín občanov) týkajúcich sa verejného záujmu, a to plynofikácie obcí, využitia lesného fondu, výstavby verejných vodovodov, hromadných garáží, diaľnic, vodných nádrží, malých vodných elektrární, čerpacej stanice pohonných hmôt či likvidácie nepovolenej skládky tuhého odpadu.


V podaniach od jednotlivých občanov išlo zväčša o sťažnosti na činnosť odborov životného prostredia okresných a krajských úradov (predtým úradov životného prostredia) v súvislosti s územnými a stavebnými konaniami a so stavebnými povoleniami na výstavbu objektov.


Problémy podnikateľov


Podania podnikateľov obsahovali najmä problematiku získavania úverov od peňažných ústavov a ich splácania, získavania návratných a nenávratných príspevkov na spoločensky účelné pracovné miesta, obsahovali sťažnosti na daňové úrady, žiadosti o odpustenie pokút za predaj neokolkovaných cigariet a za nepoužívanie elektronických registračných pokladníc atď.


Školstvo


Podania od kolektívov a skupín občanov, z ktorých mnohé spĺňali podmienky ustanovení zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, obsahovali protesty proti rušeniu niektorých škôl, proti plánovanému zavedeniu tzv. alternatívneho vyučovania na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ďalej obsahovali výhrady k niektorým ustanoveniam vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a vyjadrovali nesúhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1995 Z. z., ktorým sa menil zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.


Individuálne podania sa týkali prijímacieho pokračovania na stredoškolské a vysokoškolské štúdium, ubytovania študentov, štipendií atď.


Iné

Táto oblasť zahrňovala podania s veľmi rôznorodou problematikou, a to sťažnosťami na činnosť orgánov miestnej samosprávy a štátnej správy počnúc, cez podania súvisiace s novým územným a správnym členením Slovenskej republiky, s výmenou peňazí, so sťažnosťami na spôsob transformácie vlastníctva majetku štátu na iné osoby, na aplikáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v súvislosti s odnímaním zbrojných preukazov občanom, ktorí vykonali civilnú službu, na účty telekomunikačných úhrad, na služby v zdravotníctve, na rušenie niektorých autobusových spojov do menších osád, na neprispôsobivé správanie sa rómskych spoluobčanov, na prevádzkovanie hracích automatov atď., až po narušené susedské a rodinné vzťahy a žiadosti o finančné príspevky.


Občania Slovenskej republiky sa v každom období živo zaujímali o politické dianie v štáte.


Záver


Cieľom vyhodnotenia činnosti odboru pre styk s verejnosťou Kancelárie prezidenta SR je informovať o práci odboru za hodnotiace obdobie.


Základnou náplňou práce bola vždy snaha poskytnúť pomoc fyzickým i právnickým osobám, ktoré požiadali o pomoc pri riešení svojich problémov prezidenta Slovenskej republiky. Tak ako to konštatovali už iní, aj my potvrdzujeme, že každá spoločnosť potrebuje inštitúciu, na ktorú sa môže občan obrátiť so žiadosťou o radu a vypočutie.


Vo viacerých európskych krajinách plní túto funkciu inštitút ombudsmana. U nás zatiaľ tento inštitút zriadený nie je a tak, i keď bez príslušných právomocí, snažíme sa poskytnúť občanom aspoň právne usmernenie, prípadne i styk s vecne príslušným orgánom.


PhDr. Miroslav Hladík
riaditeľ odboru

Dňa 11. decembra 1996 predniesol Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky, Správu o stave Slovenskej republiky za rok 1996 v Narodnej rade Slovenskej repubiky. Nižšie uvedený text je zhrnutím jeho prejavu.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci!

Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou historickou zmenou, je vystavená nielen náporu civilizačných výziev doby, ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta, prebiehajúcej po skončení studenej vojny. K tomu sa pridružujú zmeny, súvisiace s rozvojovými potrebami mladého štátu a modernizácie života v ňom. Preto chcem svojou správou upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na náš štát, na uplatňovanie demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré boli odštartované po novembri 1989, keď sme dosiahli zásadnú zmenu politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom rozsahu prevzali na seba zodpovednosť za rozvoj vlastnej štátnosti, za osud našej krajiny.

Integrácia kľúčová otázka dneška

Základnou otázkou súčasnosti sa čoraz naliehavejšie stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej republiky a jej šancí na integráciu do európskych štruktúr. Ešte pred dvoma troma rokmi sme so zadosťučinením konštatovali, že nás medzinárodné spoločenstvo prijalo s porozumením ako samostatný suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uznaní našej republiky všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN. Nasledovali členstvá, resp. pridruženia k ďalším medzinárodným organizáciám a zoskupeniam, čo tiež posilňovalo medzinárodné postavenie našej krajiny, podobne ako uzavretie celého radu medzinárodných dohôd. Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný parlament a vláda vykonali na zabezpečenie rozvoja integračného procesu. Vytvorila sa Rada vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie. Zároveň sa vytvorili vo všetkých ústredných orgánoch štátnej správy odborné útvary pre európsku integráciu. Bola schválená Koncepcia aproximácie práva SR k právu Európskej únie a koncom novembra t. r. tiež Stratégia postupu SR pri implementácii práva Európskej únie v prioritných oblastiach. Už tri krát rokoval Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Národnej rady SR ustanovený v Bratislave. Najnovšie Národná rada SR vytvorila vlastný výbor pre európsku integráciu.

Presadenie sa Slovenska v integračných procesoch a upevnenie jeho medzinárodného postavenia úzko súvisí s rozvíjaním dobrých vzťahov so susednými štátmi. Kľúčovou udalosťou v tej oblasti bolo nepochybne podpísanie základnej zmluvy s Maďarskou republikou a jej ratifikácia v Národnej rade SR. Medzi oboma našimi krajinami však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich riešenie si bude vyžadovať trpezlivosť, vzájomnú dôveru a štátnickú prezieravosť. Integračnému úsiliu Slovenskej republiky nepochybne pomáha naša aktívna účasť v regionálnych zoskupeniach so susednými krajinami. Významnú úlohu v tomto smere vidím v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorá prispieva k rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi.

Vo sfére obrany štátu privítala Slovenská republika program Partnerstvo za mier a praktickými krokmi preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami NATO. Členské štáty NATO pozitívne oceňujú prebiehajúcu transormáciu armády, ako aj jej účasť na spoločných podujatiach v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balkáne. Naša armáda je pod demokratickou civilnou kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôveru verejnosti. Z hľadiska našich integračných záujmov je dôležité konštatovať, že Programové vyhlásenie vlády SR sa vo vojenskej oblasti plní.

Ohrozené integračné snahy Slovenka

Musíme sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty Európskej únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky opakovane vyjadrujú popri pozitívnom hodnotení makroekonomických ukazovateľov slovenského hospodárstva znepokojenie nad naším vnútropolitickým vývojom a v dôsledku toho aj pochybnosti o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúdajú zreteľné signály, že naša krajina sa začína dostávať do medzinárodnej izolácie. Stáva sa už pomaly pravidlom, že Slovenskú republiku vynechávajú spomedzi kandidátov prvej skupiny na členstvo v NATO a v Európskej únii. Veľmi znepokojivé postavenie štátu sa prejavuje aj v tom, že k nám prestali prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín Európskej únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a parlament nečelia dostatočne účinným korigovaním krokov, ktoré vyvolali taký významný obrat západoeurópskych krajín a Spojených štátov vo vzťahu k nášmu štátu.

Svet nás neposudzuje len z hľadiska dosiahnutých hospodárskych výsledkov a podľa krokov vykonaných pri napĺňaní asociačnej dohody a programu Partnerstva za mier. Posudzuje nás aj, a najmä podľa miery dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, podľa úrovne a rozsahu demokracie, podľa spôsobu vládnutia, resp. spravovania vecí verejných, podľa toho ako transparentná a účinná je verejná kontrola činnosti vlády, podľa úrovne politickej kultúry a podobne.

Vládna koalícia na hrozbu časového odsunutia Slovenska z integračných procesov, najmä vstupu do NATO, reaguje tvrdením, že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné informácie a nedostatočne sa kontaktujú so slovenskou vládou. Takto sformulovaný postoj vnímam predovšetkým ako nebezpečný nedostatok realizmu, ktorý vážne ohrozuje naše integračné ambície. Mám vážne obavy, že v dôsledku takejto politiky môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie. Výrazne by sa tým oslabila možnosť pozdvihnutia kvality života nášho obyvateľstva, a tým aj zmysel všetkých zmien, uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní vlastného štátu.

Nádeje a riziká hospodárskeho rozvoja krajiny

Rozpornosť vývinu v našej krajine môžeme sledovať aj v hospodárskej oblasti, v ktorej dosahujeme povzbudivé makroekonomické výsledky. Tie by však nemali prekryť znepokojivé tendencie v prístupe k transformácii našej ekonomiky smerom k štandardnému trhovému systému za posledné dva roky. K napredovaniu v transformačnom procese sa vláda prihlásila vo svojom Programovom vyhlásení, a keďže od ekonomickej transformácie závisí budúca výkonnosť nášho hospodárstva, je to dôvod, aby sme tejto problematike spoločne venovali zvýšenú pozornosť.

Vývoj v tomto roku ukazuje, že pozitívne trendy nie sú dostatočne stabilné. Naša ambícia by mala smerovať predovšetkým k tomu, aby priaznivé hospodárske výsledky neboli len krátkodobou epizódou, ale dlhodobým trendom, ktorý by sa odrazil v takom potrebnom a očakávanom raste životnej úrovne ľudí. Z hľadiska tohto strategického cieľa treba, aby sme neobchádzali, ale produktívne riešili prinajmenšom dva zásadné problémy, ktoré vytvárajú prekážky pre zdravý hospodársky rozvoj Slovenska. Prvý je reštrukturalizácia hospodárstva, ktorú dosiahnuté ekonomické oživenie zásadnejšie neposunulo vpred. Druhý je ozdravenie finančných tokov v hospodárstve.

Náročné reštrukturalizačné úlohy, ktoré pred nami stoja, nemožno zvládnuť len s pomocou domácich zdrojov, preto je potrebné do tohto procesu účelne zapájať aj vonkajšie zdroje.

Osobitne ma trápi, že aj v dobre naštartovanej transformácii ekonomiky sa najnovšie prejavuje rozbiehavosť krokov vládnej koalície, akú som konštatoval pri realizácii zahraničnopolitických priorít. Odbornú verejnosť doma a zahraničné kruhy, pripravené s nami rokovať o plnom členstve v Európskej únii, znepokojujú isté retardačné zmeny uskutočnené v hospodárskej legislatíve, v privatizačnom procese a vo vzťahu medzi štátnou mocou a podnikateľskou sférou. Nemožno spustiť zo zreteľa, že systém trhovej ekonomiky, k vytváraniu ktorého sa vo svojom Programovom vyhlásení vláda jednoznačne prihlásila, vyžaduje uplatňovanie úlohy štátu v legislatívnej a systémovej oblasti, kým priame zásahy do chodu mikrosféry sa majú postupne oslabiť.

Žiaľ, nie všetky právne normy týkajúce sa hospodárskej oblasti, ktoré boli schválené parlamentom v priebehu minulého a tohto roka, zodpovedajú duchu a potrebám trhového hospodárstva.

K varovným zmenám došlo aj v privatizačnom procese. Neústavné - ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR - posilnenie kompetencií Fondu národného majetku v rozhodovaní o privatizácii bez zabezpečenia účinných kontrolných mechanizmov vytvorilo priestor na zneužívanie až kriminalizáciu procesu privatizácie. Je absurdné, že pohyb miliardových hodnôt štátneho majetku nebol pod dostatočnou kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu a ani pod účinnou parlamentnou kontrolou, v ktorej by mala zodpovedajúce zastúpenie aj opozícia.

Napokon pozorujeme pokusy zvrátiť nastúpený ponovembrový trend smerujúci k oddeleniu štátnej moci od podnikateľskej sféry. Od konca roku 1994 sa však v našej ekonomickej praxi odohrávajú javy odporujúce tejto strategickej línii. Právo štátu starať sa o majetok v jeho vlastníctve sa znehodnocuje a degraduje sa na nástroj politických machinácií. To určite nie je cesta k pokroku, všeobecnému dobru a k prosperite a znamená nebezpečie pre súčasný a budúci vývoj Slovenska.

Oslabovanie demokratických princípov právneho poriadku

Už vo vlaňajšej správe som ocenil rozsah prác vykonaný pri príprave a schvaľovaní zákonov. Ale v súvislosti s častým prijímaním noviel, niekedy aj krátko po sebe, som vyjadril presvedčenie, že v tomto štádiu transformácie spoločnosti už nie počet, ale kvalita nových zákonov je rozhodujúca.Dnes musím otvorene konštatovať, že za posledné dva roky boli čoraz častejšie takmer vo všetkých oblastiach života prijímané zákony, o ktorých som mal - a ako sa ukázalo oprávnene - pochybnosti, či sú v súlade s našou ústavou a či zodpovedajú zámeru Programového vyhlásenia vlády SR.

Viaceré zo zákonov som musel vrátiť Národnej rade SR na opätovné prerokovanie, alebo predložiť na rozhodnutie Ústavnému súdu SR. Ten od roku 1995 vyslovil v jedenástich prípadoch nález, že predložené zákony alebo ich časti nie sú v súlade s Ústavou SR. Práve obsah týchto zákonov a ustanovení varuje, že sa pretŕha kontinuita cesty nastúpenej v novembri 1989 z hľadiska demokratického ducha zákonov a že sa neuberáme smerom rozširovania právnych inštitútov, vlastných demokratickým právnym systémom. Postupne dochádza k zvýhodňovaniu štátneho vlastníctva a nedostatočnému rešpektovaniu základného práva občanov vlastniť majetok a práva na jeho ochranu. Viaceré novelizácie zákonov boli účelové a narúšali konzistentnosť právneho poriadku, oslabili právnu istotu v štáte. V súhrne zrejme ide o v tichosti obnovovanú doktrínu dominantného postavenia štátu na úkor suverenity občana, samosprávnych orgánov a neštátnych zoskupení.

Zápas o demokraciu a právny štát pokračuje

Dvojznačné kroky vládnej koalície v jednotlivých oblastiach nášho štátneho a spoločenského života a tiché odstupovanie od kurzu demokratizačných premien spoločnosti spôsobujú rast napätia na vnútropolitickej scéne a jej nestabilitu.

Pokračujúca zmena kurzu vo vývoji krajiny, uskutočňovaná dokonca v rozpore s jej Ústavou a Programovým vyhlásením vlády, môže v konečnom dôsledku zapríčiniť premárnenie historickej šance Slovenska, aby sme ho civilizačne pozdvihli na úroveň dosiahnutú vo vyspelých demokratických krajinách. Zápas o charakter našej demokracie, o obhájenie jej nespochybniteľných princípov a jej hodnotového obsahu považujem za hlavnú črtu súčasného politického života na Slovensku.

Pri hodnotení súčasného stavu demokracie u nás vychádzam z faktu, že sa zachováva pluralitný politický systém, ako aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť sa na regulárnych voľbách. Všetky voľby konané po roku 1989 spĺňali kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné a zvolení predstavitelia ľudu zaujali miesta získané procedúrou reprezentácie.

Posledné kritérium však narušil pokus víťaza volieb v roku 1994 eliminovať z parlamentu poslancov Demokratickej únie. Na tento politický cieľ sa zneužila pôda Národnej rady. Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou, doslova hrozivou kauzou sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca NR SR napriek jeho opakovanému vyhláseniu, že sa mandátu nevzdáva. Celý prípad poslanca Gauliedera je výrečným príkladom rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všetky písané aj nepísané pravidlá demokratického politického života. Za nemenej vážne ohrozenie základných atribútov demokracie možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastávanú koaličnou väčšinou v spore o kontrolu výkonu vládnej moci.

Ďalším kritériom demokracie je zachovanie slobody prejavu a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politickom zápase o masmédiá boli porušené všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Konkrétne to bola najprv výmena riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a krátko nato aj tlačovej agentúry a verejnoprávnej televízie. V spravodajských reláciách STV sa dokonca vysielajú aj cielené dezinformácie, preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s verejnou mienkou. Občania sú dezinformovaní a nie sú schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa porušuje rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činitelia stále častejšie odmietajú poskytovať novinárom inormácie. Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv. Ekonomickej cenzúry, najmä voči súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam, ktoré sú, celkom pochopiteľne, závislé od reklám a sponzoringu.

Napriek všetkým mojim výhradám musím však konštatovať, že predovšetkým vďaka osobnej statočnosti publicistov, niektorých vydavateľov a prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania sa na Slovensku darí zachovať slobodu prejavu. No v porovnaní s uplynulými rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobodné šírenie informácií a možnosti na ich získavanie z alternatívnych zdrojov.

Veľmi významné kritérium dosiahnutého stavu demokracie je rešpektovanie práva občanov združovať sa a vyvíjať činnosť na neštátnom princípe. V posledných rokoch došlo u nás k citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen vznikom početných občianskych združení a spolkov, samosprávnych územných orgánov, ale aj obnovením autonómie cirkví, kultúrnych a vedeckých ustanovizní. Oproti totalitnému obdobiu sa dnes otvorene a smelšie artikulujú a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencovanej verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg - aj keď častokrát - nerovný o navrhovaných riešeniach verejného záujmu.

Nositeľov starých predstáv o hegemónii strany a štátu táto spontánna aktivita verejnosti veľmi vyľakala. Nevidia v nich žriedlo rozvoja tvorivosti a sebaorganizácie spoločnosti, ale vnášanie chaosu a dokonca ohrozenie štátu nátlakovými skupinami. Preto sme svedkami pokusov na pôde školstva, najnovšie aj na pôde kultúry, ba dokonca i v oblasti sociálnej pomoci a svojpomoci spútať aktivity občianskej spoločnosti opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych predpisov. Takto sa rozhorel veľký spor v prípade zákona o nadáciách. Vrátil som tento zákon parlamentu na opätovné prerokovanie pretože bol prijatý v rozpore s demokratickými princípmi, ochraňujúcimi slobodné združovanie sa občanov a ich právo hľadať a navrhovať alternatívne riešenia spoločenských problémov.

Pod heslom dosiahnutia vysokej efektívnosti vládnutia sa terajšia vládna koalícia snaží buď vyradiť z fungovania demokracie živý politický proces, v ktorom sa uskutočňuje kontrola vládnutia, alebo sa pokúša sploštiť demokraciu na jej úzko procedurálny aspekt tým, že vedome obchádza jej hodnotovú substanciu. Nie je to demokratický svet, ktorý sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši západoeurópski partneri sa nebudú prispôsobovať nám, ale my si musíme osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá, ak sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.

Našu vnútropolitickú realitu dotvárajú, žiaľ, aj iné vážne problémy, ktorých existencia nie je - ako som sa dlhšie domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právneho štátu u nás. Za posledného poldruha roka sa verejnosť mohla pri niektorých kauzách presvedčiť, že niekoľkí príslušníci polície a v istých prípadoch aj niektorí prokurátori na čele s generálnym prokurátorom prestali byť strážcami zákona a spravodlivosti a stali sa skôr vykonávateľmi politickej vôle vládnej koalície. V dôsledku takéhoto vývinu sa u nás začína ignorovať skutočnosť, že v zákonoch a pravidlách, ktoré riadia život demokratickej spoločnosti, je akumulovaná ľudská múdrosť a skúsenosť mnohých pokolení.

V súvislosti so súčasnou vnútornou politikou sa musím kriticky vyjadriť na adresu všetkých politických subjektov, a to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verejnosti sa rozšíril dojem, že predstavitelia politických subjektov sa neradi zaoberajú každodennými starosťami ľudí. Sféra veľkej politiky takto stráca kontakt s každodennosťou obyvateľov našej krajiny a v spoločnosti sa šíria skeptické názory nielen na adresu jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.

Za posledné dva roky sa prehĺbila nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kultúre došlo skôr k regresu než k vývoju smerom k európskej demokratickej tradícii. Slovenskú politiku dnes formujú ľudia a výbojné skupiny, ktoré neváhajú na svoje politické ciele zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami a výsostným postavením v spoločnosti. Dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany. Do spoločnosti sa vnášajú stále nové deliace čiary a staronové formy podriadenosti. Vládna politika v dnešnej podobe si vynucuje a oživuje servilnosť, dvojtvárnosť, službičkovanie a nadbiehanie mocným, otvorene uprednostňuje politických spriaznencov. A naopak, rôznym spôsobom potláča a znevýhodňuje tých, ktorí vyjadrujú kritické alebo s mienkou vlády nekonformné názory. Namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefonáty verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými domami a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty, a to nielen medzi verejnými činiteľmi, ale aj medzi širokou verejnosťou, prispievajú tiež nevyšetrené a nepotrestané únosy, vraždy, útoky na poslancov, bombové výbuchy, atď. Všetky tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejného života, ktorý sme tak ostro kritizovali na novembrových tribúnach v roku 1989. Myslím si, že aj to sú príčiny, vyvolávajúce rozpaky nad naším smerovaním do NATO a Európskej únie.

Suverenita štátu musí ísť ruka v ruke so suverenitou občana

Napokon mi dovoľte, aby som doteraz uvedené poznatky premietol do problematiky vzťahu občana a štátu, ako aj našej štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my na Slovensku sme dedičmi plodov stáročia vedeného zápasu o slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. To, čo sme dosiahli, neznamená však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych práv a slobôd, či zachovanie demokracie. Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňovými poplatníkmi, ale rozvíjajú svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje práva a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Kladú si otázky, či a čo robí štát pre každého občana, pre každú skupinu občanov, či je štát spravodlivý a či sa prijatými zákonmi neposilňuje moc štátu a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.

Značná časť občanov sa oprávnene cíti byť podvedená dlhopisovou privat izáciou a okrádaná, keď vidí, že stámiliardový štátny majetok sa rozdáva ľuďom blízkym vládnym stranám. Občania pozorujú, ako sú v daňovej oblasti uprednostňovaní veľkopodnikatelia, vidia, že územnosprávne členenie krajiny sa robí podľa sympatií k mestám a regiónom, že napríklad niektoré mestá dostávajú zvýšené dotácie na dopravu, kým v iných mestách jej doslova hrozí zrútenie. Vidia, že vysokí štátni činitelia zákony nerešpektujú, na vlastnej koži pociťujú, že keď sa priženie živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú s nehoráznym oneskorením. Mnohí občania pod tlakom privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili vieru, že štát je spravodlivý.

Za posledné dva roky sa objavili nebezpečné tendencie, ktoré bežný občan, zavalený existenčnými starosťami, hneď nepostrehne. V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizácia, štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne riešenie vecí, znova sa nám vracia centralizmus rozhodovania, aj keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratislavy do krajov a okresov. Rozmáha sa dirigizmus, a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úradníkov. Postupnými zmenami nášho právneho poriadku a mechanizmov štátneho riadenia sa krok za krokom vytvára systém spoločenských vzťahov, založený na závislosti jednotlivého občana a celých skupín obyvateľstva, ako aj samosprávnych orgánov od vládnej moci.

Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca za integrovanie spoločnosti, každodenne núti občanov k nedobrovoľným ústupkom moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu na osobný prospech mocných. Odzbrojuje ich kritickosť a posilňuje v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobovania sa, ktoré sa zrodili v dlhom období nadvlády cudzieho panstva.

Pod vplyvom tohto nenápadne, ale rýchlo vyrastajúceho systému vzťahov mocenskej, politickej a finančnej závislostí mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa vytratila možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu, že na Slovensko sa zase vracia vláda privilegovaných, ktorí pyšne panujú nad občanmi, nehľadiac na ich životne dôležité záujmy a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte všetko ide na úkor morálneho zdravia spoločnosti, na úkor dôstojného vzťahu štátu k občanom, v ktorom sú partnerstvo a povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou nad nimi.

Význam štátnej identity v živote občanov

Ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú správať ako sebavedomí občania, rozplynie sa šanca, že sa naučíme efektívne využívať politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať štátnu moc, čo nám po novembri 1989 umožnila znovuzískaná demokracia. Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania mali s čím identifikovať, aby k nim obracal svoju prívetivú tvár, aby pribúdali dôvody, prečo ho považujú za svoj a nenahraditeľný. A tak sa ocitáme, pri dôležitej otázke štátnej identity, ktorú naša verejnosť začína už nastoľovať.

Štátna identita by svojím obsahom mala smerovať dopredu, do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. V štátnej identite by sa mali zrkadliť výrazné charakteristiky nášho verejného života, jedinečnosť a súčasne zabezpečené postavenie nášho štátu, aby bol atraktívny pre svojich občanov, budil v nich pocit istoty, ale aj hrdosti. Organickou súčasťou našej štátnej identity by malo byť Slovensko ako občianske spoločenstvo, zjednotené v základných hodnotách a cieľoch, bohaté na črty modernosti, demokratickosti i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity a súčasne tolerantnosti k náboženským, etnickým aj politickým rozdielom. Patrí sem aj predstava o občanovi, ktorý má prístup k vzdelaniu a sebarozvoju, vo svojom štáte sa cíti bezpečný a súčasne suverénny vo svojom počínaní, ktoré nemá byť obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnúcemu politickému subjektu. Štát má byť občanovým partnerom pri riešení zložitých životných situácií a nie jeho necitlivým vládcom. Pod jeho ochranou sa ctí zákon a jeho pričinením krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízkymi aj vzdialenými krajinami.

Jedným z odhalených tajomstiev súčasného Slovenska je sebaprebúdzanie našich občanov. Mnohí z nich už dospeli k poznaniu našej spoločenskej a politickej reality. Dospeli k poznaniu našich politikov, naučili sa rozlišovať, kto a kam ich vedie, kto im hovorí pravdu, kto je voči nim úprimný a naozaj si ich váži. Súčasne spoznávajú cenu svojho hlasu pri voľbách a váhu svojej angažovanosti v každodennom živote. Vedia, že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie v nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to ma napĺňa nádejou pri pohľade do budúcnosti našej krajiny, našej demokratickej Slovenskej republiky.

(1.1.1997)

Príjemné sviatočné popoludnie, vážení spoluobčania!

Prihováram sa Vám už tradične v tento deň, ktorým začíname nielen nový rok, ale aj 5. rok existencie samostatnej Slovenskej republiky. Vstupujem do Vašich príbytkov, do Vášho rodinného kruhu s posolstvom pokoja a novej nádeje na zmeny k lepšiemu, na dôstojnejší a šťastnejší zajtrajšok.

Sedíme pri spoločných stoloch, rodičia so svojimi deťmi, mnohí i s vnúčatami, prežívame neopakovateľnú atmosféru, aká v roku patrí iba tomuto dňu. Okamihy tohto dňa sú zakaždým rovnaké a zakaždým iné. Je to ako opakujúci sa zázrak zrodu živej bytosti. Tak ako s narodením, aj s novým počiatkom prichádza i nová nádej a nové predsavzatia.

Mnohí sa už dnes zamýšľame nad tým, aký bude nastávajúci rok. Mnohí sú chvalabohu spokojní, lebo vedia, že zajtra, pozajtre, o týždeň, o mesiac si udržia, možno aj zlepšia terajšie dobré postavenie. Majú pocit istoty, v týchto rokoch taký vzácny. Mnohí však vedia, že zajtra opäť nebudú môcť nastúpiť do práce. Iní sú pripútaní na lôžko, a sú aj takí, ktorí sa obávajú, že stratia prácu. Medzi jednými i druhými je mnoho takých, ktorí si nerobia starosti iba o seba, o svoju rodinu, ale aj o vývoj našej spoločnosti, nášho štátu.

Aj taká je tvár tohto času. Je v ňom všetko, nádej aj úzkosť, láska aj nenávisť, bohatstvo i chudoba, strach aj pokoj. Zároveň nám čas nášho bytia pripomína, že čo sa nenamáha, čo sa neobnovuje, čo sa nevylepšuje, čo nechce prerásť samo seba, stagnuje a upadá.

Dynamika jednotlivých ľudských osudov je súčasne základom dynamiky národa, spoločnosti, medzinárodného spoločenstva. Ak sa aj občas cítime bezmocní, osamelí, akoby neschopní ovplyvniť svoju vlastnú cestu, nemali by sme rezignovať tak, aby za nás myslel a rozhodoval ktosi iný, neraz celkom konkrétny, neraz aj anonymný, a najmä by sme si nemali zvykať na čoraz menší vnútorný odpor voči zlým vplyvom prostredia.

Priznajme si, sú medzi nami aj takí, čo dokážu prijímať i rozdávať dobro, no nedokážu odolávať zlu, sú schopní oceniť hodnoty, ale znášať aj nešváry. Svoju osobnú výhodu, zavše i celkom zanedbateľnú, malichernú, si kupujeme za cenu straty vlastného ja a nedoziernych budúcich strát a škôd. Neuvedomujeme si totiž, márne si umývajúc ruky, že nie sme bez viny, hoci sa na udomácňovaní pokrivených hodnôt podieľame čo i len tým, že o negatívnych javoch mlčíme.

A jednako som presvedčený, že nie je možné zastaviť prirodzenú náklonnosť ľudského srdca k pozitívnym hodnotám, zahatať túžbu po svete, v ktorom by vládlo dobro. Vždy - najmä v tých najzložitejších obdobiach - sa objavia osobnosti, ktoré bez okázalosti prekročia zdanlivo neprekonateľné limity. Je ich mnoho v dejinách sveta a je ich dosť aj v slovenských dejinách.

Fascinuje nás, v akej núdzi a v akej tiesni vznikli často tie najúchvatnejšie diela, z akého poníženia vytryskli skutočné vlastenecké city, v akom odriekaní sa formovala ušľachtilosť človeka. Stretávame aj dnes takýchto ľudí. Neprihlasujú sa sami, neponúkajú možnosť prezentácie svojho skutku. Často na ich takzvané samozrejmé hrdinstvo upozorňujú iní.

Stovky a tisíce spravodlivých našli odvahu vzoprieť sa nástupu totality v časoch vojnového štátu i v päťdesiatych rokoch. Stovky a tisíce sa ich vzopreli aj neskôr, keď sa usilovali zmierňovať dôsledky okupácie roku 1968. V novembrových uliciach našich miest o dvadsaťjeden rokov neskôr ich už boli doslova státisíce.

K spravodlivým a obetavým priratúvame vytrvalých bezplatných darcov krvi, ľudí venujúcich sa mládeži, chorým a opusteným deťom, všetkým, ktorí trpia či už svojou vinou alebo cudzím zapríčinením. Robia to bez nároku na odmenu, ba dokonca bez nároku na slovo vďaky.

Najradšej by som ich vymenoval všetkých, pravda, ak by som neriskoval, že na niekoho z nich zabudnem. Preto spomeniem symbolicky iba jedno meno, meno sestry Bernadety Pánčiovej z Rodiny Nepoškvrnenej Panny Márie. Sama telesne trpiaca, pripútaná na vozík, roznáša životnú silu, posolstvo Božieho pokoja telesne i mentálne postihnutým. Dáva im však nielen odvahu znášať vlastné bremeno. Učí ich novému chápaniu utrpenia. Ukazuje im, ako postihnutý môže byť nádejou a povzbudením dokonca pre zdravých. Vytvorila postupne polmiliónovú armádu lásky a, ako sama hovorí, neuspokojí sa, kým nespojí celú našu krajinu do jedného veľkého ruženca lásky, ktorý bude pozostávať z miliónov ľudských zrniečok. Sestra Bernadeta sa tým, čím je, slovenskou matkou Terezou, nositeľkou ušľachtilého citu solidarity s ubiedenými, mentálne a telesne postihnutými, nestala preto, lebo túžila po verejnom uznaní. Verejnú úctu za ňu pred spoločnosťou vybojovali jej činy.

Slovensko má teda aj dnes svojich hrdinov. Nedá mi nespomenúť najnovšiu iniciatívu, ktorá je svedectvom o veľkej duchovnej hĺbke vyžarovanej z našej krajiny. Na výzvu, aby si naši veriaci na diaľku adoptovali aspoň jedno bosnianske dieťa - sirotu rodičov, ktorí zahynuli v zbesilom vojnovom konflikte, zareagovalo tisícpäťsto šľachetných ľudí. Počas jedného roka bude každý z nich svojmu duchovne adoptovanému bosnianskemu dieťaťu, s ktorým sa možno nikdy nestretne, posielať mesačne tisíc korún. A určite to nie sú ľudia, ktorí dávajú z prebytku peňazí. Sú to ľudia, ktorí rozdávajú z prebytku lásky.

Spomínam tieto príklady preto, lebo každodenne sme svedkami, ako sa niekto v našom okolí dožaduje uznania, a pritom podáva kamene namiesto chleba. Hľadáme vinu v inom, a pritom často nie sme ochotní preskúmať, či vinník nespočíva v nás samých. Koľko energie vynakladáme v zápase o majetky a hmotný blahobyt a ani nepostrehneme, ako nebadane strácame to skutočné bohatstvo - priateľstvo, pokoj duše a pocit zmysluplnosti vlastného života. Skúsenosť niekoľkých tisícročí dáva dostatok príkladov, že úpadok je často spojený s ohraničením ľudskej bytosti na jej materiálne potreby. Pripomína nám však aj to, že kým sa duchovné záujmy nedostanú na popredné miesto v našom osobnom živote, ale aj v živote spoločnosti, kým sa duchovne neobnovíme, teda kým nezmeníme uhol pohľadu na svoj osobný hodnotový rebríček, ťažko môžeme očakávať, že sa pretvorí naše okolie, naša pracovná atmosféra, duch celej našej spoločnosti, ba aj duch medziľudského, medzietnického a medzinárodného spolužitia.Verím v obnovu mladosti ľudského ducha v našom národe a vo všeobecné želanie zmeniť zvrátený hodnotový systém a obnoviť mravný poriadok, čo považujem za kardinálny národný záujem.

Je najvyšší čas vrátiť do nášho života kritérium ľudskosti, duchovného bohatstva ako najvlastnejšie hodnotové kritérium človeka. Opäť sa musí stať rozhodujúcim, aký človek je, a nie ako je vplyvný, o čom rozhoduje a čo vlastní. Duchovná atmosféra v spoločnosti musí zabrániť, aby egoizmus, chamtivosť, arogancia a bezohľadnosť určovali normy správania.

Pochopiteľne, hodnoty, ktoré občan slobodnej krajiny musí mať neustále pred očami, majú dve dimenzie: okrem osobnej, individuálnej, aj širšiu, spoločenskú. Ak majú mať občanove istoty svoje pevné zázemie, musí mať aj štát, v ktorom žijeme, svoju stabilitu z hľadiska demokracie a jej hodnôt, ale aj z hľadiska uplatňovania princípov právneho štátu.

Vyváženosť medzi jednotlivými ústavnými piliermi štátu, o ktorých sa už u nás dlhšie diskutuje, predstavuje dôležitú záruku demokratického systému v krajine, je zárukou zachovania slobody, ako aj napredovania našich integračných snáh. A toto sú zároveň najdôležitejšie predpoklady našej prosperity, rastu životnej úrovne občanov a upevňovania sociálnych istôt.

Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť, že pre našu krajinu a jej budúcnosť je veľmi dôležité, aby sa posilnila nezávislosť a nadstraníckosť prezidenta republiky tým, že si ho zvolia priamo občania. Posilní sa tak aj demokratickosť nášho politického systému a čo je veľmi dôležité, priama voľba zaručí, že po skončení funkčného obdobia terajšieho prezidenta bude táto funkcia ihneď obsadená. Predíde sa tak zvýšeniu vnútropolitického napätia v našej spoločnosti v čase, keď sa bude rozhodovať o rozšírení Európskej únie a keď sa pozornosť bude orientovať na naše parlamentné voľby. Ako vieme, súčasné zloženie parlamentu a permanentná nemožnosť dohody medzi koalíciou a opozíciou nedávajú záruky, že prezident bude včas zvolený parlamentom. Je dobre, že naša ústava umožňuje rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu v referende a že o konaní referenda môžu rozhodnúť takisto občania cestou petície, ak sa na jeho konaní nedohodnú poslanci v parlamente. Riešenie tohto nepochybne dôležitého problému je, vážení občania, vo Vašich rukách.

Vážení a milí spoluobčania!

Teší ma, že sa môžem v dnešný deň poďakovať všetkým, ktorí prispeli k dobrému zviditeľneniu našej krajiny vo svete a potvrdili tak životaschopnosť Slovenska. Poďakovanie však patrí každému z Vás, ktorí ste poctivo pracovali a statočne žili, všetkým, ktorý ste akýmkoľvek spôsobom prispeli k naplňovaniu spoločného dobra, k šíreniu lásky, úcty, porozumenia a pokoja medzi ľuďmi.

Viem, že mnohých z Vás trápi nielen osud vlastnej rodiny, vlastnej obce či mesta, osud podniku v ktorom pracujete, ale aj stav a ďalší osud nášho národa, všetkých občanov našej vlasti. Trápia nás pretrvávajúce zvady, nesvornosť, ba až nepriateľstvo a nenávisť medzi rôznymi politickými tábormi. Prestaňme z toho obviňovať len tých druhých. Každý máme na tom svoj podiel viny. Verím však, že v každom z nás drieme ešte kúštik neprebudenej ľudskosti, mravnosti i dobrej vôle. Sľúbme si, že tieto driemajúce sily prebudíme a odovzdáme ich na oltár zmierenia a zjednotenia nášho národa, našej spoločnosti. Stačí, ak tí z nás, ktorí prechovávajú voči druhým, inak zmýšľajúcim, nepriateľstvo a nenávisť, využijú driemajúcu ľudskosť na to, aby sa tohto zla zbavili. Nie je to nemožné! Len treba chcieť, treba si uvedomiť, že takto pomôžem sebe, svojej rodine, ale aj národu. A stačí, ak tí z nás, ktorí nepodľahli nenávisti či nepriateľstvu voči svojim blížnym z iného politického tábora, prejavia voči nim ešte väčšiu lásku a úctu i trpezlivosť, ale tiež odhodlanie brániť spoločné dobro, pravdu a spravodlivosť zo všetkých síl. Priblížme sa k sebe aspoň o malý krôčik a spoločnými silami bráňme česť a dobré meno Slovákov i ostatných občanov našej krajiny, česť a dobré meno nášho štátu. K tomu všetkému Vám prajem Božie požehnanie, veľa zdravia, šťastia, odvahy a trpezlivosti v novom roku 1997.

Príhovor prezidenta na vernisáži výstavy Vízie z inferna v Norimbergu
28.9.1997

Vážené dámy, vážení páni!

Ťažko sa mi hovorí v tejto chvíli, keď otvárame výstavu môjho bratislavského krajana maliara Adolfa Frankla. Stojíme zoči-voči umeleckému svedectvu o čase, keď sa človek človeku stal vlkom, ba čímsi oveľa horším. Zvieratá, ani tie dravé, nie sú totiž schopné vymyslieť rasistické konštrukcie deliace ľudstvo na nadľudí a podľudí a na ich základe vybudovať vysoko produktívne továrne na smrť. Adolf Frankl však, podobne ako státisíce a milióny ďalších obetí vopred odsúdených na smrť, prešiel takou továrňou a ako jeden z mála ju aj prežil, aby nám zanechal sugestívne a varujúce dielo.

Ťarchu tohto svedectva pociťujem o to väčšmi, že politickí predstavitelia mojej krajiny v čase druhej svetovej vojny sa spolu s ochotnými prisluhovačmi aktívne podieľali na zločine spáchanom na nevinných ľuďoch. Najprv desaťtisíce židovských spoluobčanov pripravili o majetok a občianske práva a potom veľkú väčšinu z nich nechali deportovať zo Slovenska do vyhladzovacích koncentračných táborov. Preto vždy s veľkým znepokojením zaznamenávam všetky pokusy o bagatelizovanie, či dokonca ospravedlňovanie zločinov holocaustu.

Uprostred nepredstaviteľnej ľudskej tragédie miliónov ľudí sa predsa len zažínali svetielka nádeje do budúcnosti. Boli to predovšetkým všetci tí ľudia, ktorí prenasledovaným spolublížnym, pre ktorých sa nemalo nájsť miestečko na tomto svete, obetavo pomáhali aj s nasadením vlastného života, a tak mnohých z nich zachránili pred istou smrťou. Títo prostí, neznámi ľudia boli a dodnes sú živým svedectvom o tom, že ľudské dobro nemožno celkom potlačiť a zničiť ani v tých najtemnejších časoch. S veľkým zadosťučinením a hrdosťou sa preto každoročne zúčastňujem odovzdávania vyznamenaní Yad Vashem ľuďom, pre ktorých ľudskosť a dobro neostali len peknými slovami pre slávnostné príležitosti, ale prevtelili sa do činov hodných úcty a nasledovania. K dnešnému dňu toto vyznamenanie obdržalo už cca 100 občanov mojej krajiny.

Nemenej dôležité je aj to, že tragédia neslýchaných rozmerov spolu s celou vojnovou skúsenosťou sa stala silným impulzom pre nové usporiadanie medzinárodných vzťahov na európskom kontinente. Preliata krv nevinných ľudí teda nielen padla na páchateľov zločinu, ale stala sa výzvou pre nás všetkých, ktorým sú drahé myšlienky humanizmu, demokracie a slobody, no predovšetkým sám ľudský život, bez ohľadu na to, ktorému človeku patrí, aby sme v našich krajinách, ako aj cestou medzinárodnej spolupráce raz navždy vylúčili možnosť opakovania takých zločinov voči príslušníkom akejkoľvek etnickej či náboženskej skupiny.

Zo srdca si prajem, aby nás aj dielo Adolfa Frankla povzbudzovalo svojím varujúcim svedectvom v našom nikdy nekončiacom úsilí o skutočné ľudské porozumenie a solidaritu, na našej ceste do Európy slobodne združených demokratických krajín.

Vážení spoluobčania, vážení predstavitelia zahraničných zastupiteľstiev, milí Bratislavčania!

Ak sa každoročne v tento pamätný deň stretávame na Námestí Slovenského národného povstania, aby sme si pripomenuli jednu z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín, určite to nie je iba z formálnych dôvodov. A ak sa s týmto výročím spája pocit povinnosti, potom je to povinnosť vychádzajúca z historickej skúsenosti nášho národa, z čias, keď sa rozhodovalo, na ktorú stranu sa postavia Slováci - na stranu zločinného temna alebo na stranu slobody a demokracie.

Áno, sme zaviazaní vďačnou spomienkou na všetkých tých, ktorí sa rozhodli vstúpiť do ozbrojeného boja a brániť svoju krajinu pred nacistickými okupantmi a v tomto boji stratili svoje životy. Naša vďaka patrí, pravdaže, aj všetkým tým, ktorí sa usilovali odkaz a duch povstania niesť povojnovými desaťročiami, hoci to vtedy nebývalo ľahké a bez rizika. Rád by som preto aj dnes vyslovil poďakovanie tým účastníkom povstania, ktorí si spolu s nami, dedičmi povstaleckého odkazu, pripomínajú udalosť, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou tradície demokratického, pokrokového, slobodymilovného Slovenska.

A nezabúdame ani na občanov z krajín protifašistickej koalície, ktorí sa neraz v prvých bojových líniách stretli so spoločným nepriateľom a na slovenskej pôde položili svoje životy. Naša vďačná spomienka patrí spojeneckým veľmociam, ktoré sa rozhodujúcou mierou zaslúžili o porážku nacizmu a o naše oslobodenie.

Milí spoluobčania,

za vyše päťdesiat rokov, čo uplynuli od antifašistického vystúpenia slovenského ľudu, bol demokratický odkaz povstania neraz vystavený skúške a v časoch totalitného režimu bol dokonca v reálnom živote popieraný. Ten čas je už za nami, a predsa sa ani dnes nemôžeme uspokojiť s takými javmi v našom spoločenskom živote, ktoré sú očividne v rozpore s demokratickým duchom povstania. Aj v tomto roku musím s poľutovaním a znepokojením konštatovať rôzne pokusy politicky a mravne očisťovať predstaviteľov satelitného režimu vojnového slovenského štátu a vyzdvihovať ich ako záchrancov slovenského národa. Na takéto pokusy treba jasne odpovedať, že zločin alebo spoluúčasť na zločine proti ľudskosti nemožno ani morálne ani politicky premlčať. Taký postoj by bol v rozpore s elementárnou morálkou, ale aj v rozpore so záujmami našej krajiny, a niečo také jednoducho nemožeme pripustiť. Tým nechcem povedať, že netreba dať plný priechod pravdivému a objektívnemu hodnoteniu obdobia vojnového slovenského štátu a jeho hlavných aktérov, najmä keď vieme, že v období totality nebolo možné ani historikom, aby postupovali k hodnoteniu bez patetických a ideologických vplyvov.

Zdroje našej hrdosti treba hľadať nie medzi reprezentantmi vojnového štátu, ale medzi tými, ktorí riskovali vlastný život, aby bránili ľudskú dôstojnosť a životy prenasledovaných a diskriminovaných. Z obdobia vojnového slovenského štátu poznáme mnoho statočných hrdinov, ktorí dodnes žijú medzi nami a ktorým izraelská vláda udelila a aj v tomto roku udelí medaily Yad Vashem - Spravodliví medzi národmi.

Neslúži nám ku cti, ak nedostatočne oceňujeme, ba až ignorujeme, statočnosť a hrdinské činy tých, ktorí odporovali nacizmu a jeho slovenskému satelitnému režimu a ktorí zachraňovali životy rasovo a politicky prenasledovaných spoluobčanov.

Ďalší významný odkaz povstania - úzka spolupráca s krajinami demokratického sveta - sa dnes realizuje v našom úsilí o integráciu do európskych a atlantických politických, hospodárskych a obranných štruktúr. A opäť platí, že všetky vnútropolitické kroky, ktoré smerujú proti tomuto úsiliu a teda nás vedú do medzinárodnej izolácie, znamenajú popieranie myšlienok a ducha Slovenského národného povstania a ohrozujú medzinárodné postavenie a stabilitu našej republiky.

Vážení prítomní,

vyslovil som isté varovné slová v presvedčení, že v našom spoločenskom a politickom živote sú javy, či dokonca tendencie, o ktorých nemožno mlčať ani pri slávnostných príležitostiach. Súčasne však chcem vysloviť oveľa silnejšie presvedčenie, že Slovensko si aj v duchu povstaleckej tradície poradí so svojimi problémami, že sa zaradí medzi slobodné, demokratické krajiny nášho kontinentu ako rovnocenný a rovnoprávny partner.

Prejav pána Prezidenta na Vysokej škole ekonomickej v Bukurešti

Vážené dámy, vážení páni,

som rád, že mám príležitosť stretnúť sa na pôde bukurešťskej Vysokej školy ekonomickej s vami - ekonomickými, obchodnými a bankovými odborníkmi. Dovoľte mi využiť naše stretnutie k tomu, aby som vám aspoň v krátkosti priblížil výsledky hospodárskeho vývoja Slovenska a perspektívy tohto vývoja, v ktorom nepochybne svoje miesto bude mať aj rozširovanie slovensko - rumunskej spolupráce.

Rok 1997 je pre Slovenskú republiku siedmym rokom ekonomickej transformácie, ktorej cieľom je vytvorenie trhového systému hospodárstva. Hlavné transformačné kroky ako je liberalizácia, privatizácia, makroekonomická stabilizácia, daňová reforma a sociálna reforma v našej krajine postúpili tak ďaleko, že v súčasnosti sú vytvorené všetky základné podmienky a inštitúcie trhového hospodárstva.

Privatizácia a rozvoj súkromného podnikania prispeli k odštátneniu a demonopolizácii ekonomiky, čo vytvorilo dôležitý predpoklad pre rozvoj konkurencie. Súkromný sektor vytvára vyše 81 % HDP, zamestnáva takmer 63 % pracovníkov a v prvom polroku 1997 realizoval 64 % všetkých investícií.

Systémové zmeny, ktoré sa doteraz uskutočnili v oblasti financií a meny majú spoločný cieľ - zabezpečiť zdravú a stabilnú menu. Od začiatku transformácie veľké úsilie bolo vynaložené na ozdravenie štátnych financií. Uplatňovala sa silná reštrikcia štátnych výdavkov a zároveň prebiehal proces oddelenia niektorých druhov verejných financií od štátneho rozpočtu. Najvýznamnejšie je odpojenie fondov dôchodkového, sociálneho a zdravotného poistenia od štátnych financií. Napriek tomu, že v súčasnosti vývoj štátnych financií je rizikovým faktorom našej ekonomiky, v minulých rokoch sa dosiahli i tu isté pozitívne výsledky. Permanentne sa znižuje podiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na HDP a znížil sa aj podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP. V roku 1996 výška deficitu štátneho rozpočtu dosahovala 4,4 % HDP, zatiaľ čo v roku 1993 to bolo 6,2 %.

Transformačný proces sa veľmi zásadne dotkol finančného a bankového sektora. Od základu sa budovalo komerčné bankovníctvo, čo znamenalo nielen rozširovať a diverzifikovať sieť obchodných bánk, ale aj zmeniť existujúce banky na reálne podnikateľské subjekty. Dnes sme niekde uprostred plnenia náročnej úlohy. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí celkom 29 domácich a zahraničných komerčných bánk. Týmto sa vytvoril priestor pre potrebnú konkurenciu v našom bankovom sektore. Na druhej strane len veľmi pomaly postupuje proces ozdravenia úverového portfólia rozhodujúcich bánk, ktoré sú zväčša zaťažené nedobytnými úvermi z predtransformačného obdobia. Podiel problémových úverov v minulom roku dosahoval vyše 21 %. Kvalita úverových portfólií bánk sa prejavuje v sťaženom prístupe podnikov k úverovým zdrojom a vo vysokej cene týchto úverov.

Veľké úsilie Národnej banky Slovenska o zdravý menový vývoj doteraz prinášalo ovocie v podobe nízkej inflácie, raste devízových rezerv a stabilite slovenskej koruny. Takýto vývoj umožnil, aby od konca roka 1995 bola zavedená vonkajšia konvertibilita slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu platobnej bilancie.

Systémové transformačné zmeny v kombinácii s opatreniami na makroekonomickú stabilitu sa postupne prejavili v priaznivom makroekonomickom vývoji Slovenska. Po štyroch rokoch transformačnej recesie kombinovanej s negatívnymi dôsledkami rozdelenia Česko-Slovenska nastal obrat a od roku 1994 zaznamenalo Slovensko pozoruhodné makroekonomické výsledky. Ročný rast HDP sa pohybuje okolo šesť percent, konkrétne v roku 1996 to bolo 6,9 % a v prvom polroku tohto roku 6 %. Slovensko dosahuje najnižšiu mieru inflácie v stredoeurópskych transformujúcich sa krajinách. Ročná miera inflácie v roku 1996 dosahovala 5,8 % a v septembri tohto roku jej medziročná hodnota bola 5,7 %. Menej priaznivý je vývoj miery nezamestnanosti, ktorá sa síce mierne znižuje, ale jej úroveň je relatívne vysoká a v súčasnosti dosahuje 12,9 %.

Od roku 1993 zaznamenávame dynamický, ale rozdielny vývoj našich vonkajších vzťahov a z toho vyplývajúci stav obchodnej a platobnej bilancie. Ak v rokoch 1994 a 1995 Slovensko ako jedna z mála transformujúcich sa krajín dosiahlo mierne aktívne saldo obchodnej bilancie, tak od minulého roka sme sa zaradili k tým transformačným ekonomikám, v ktorých obchodná bilancia je vysoko pasívna. Deficit obchodnej bilancie v roku 1996 dosiahol 2,1 mld USD a vývoj v tomto roku naznačuje, že trend vysokého deficitu obchodnej bilancie a tým aj bežného účtu platobnej bilancie naďalej pretrváva. Preto v hospodárskej politike vlády sa zvyšuje význam podpory exportu. K podporným aktivitám, ktoré sa v súčasnosti rozvíjajú patrí, okrem iného, vytvorenie Eximbanky a Fondu na podporu zahraničného obchodu, do ktorého povinne prispievajú exportéri i importéri. Sme si vedomí toho, že udržanie vysokej dynamiky vývozu si vyžaduje zrýchliť nevyhnutnú reštrukturalizáciu hospodárstva, najmä priemyslu.

Vážené dámy a páni,

existujúca štruktúra slovenského hospodárstva predurčuje význam priemyslu pre náš budúci rozvoj. Napriek tomu, že v posledných rokoch najvyššiu dynamiku rozvoja zaznamenáva sektor služieb, ktorý takto zvyšuje aj svoju váhu na tvorbe HDP, odvetvie priemyslu zostáva najdôležitejším nositeľom transformačných a reštrukturalizačných zmien v hospodárstve.

V súčasnej priemyselnej štruktúre dominantné postavenie majú odvetvia ťažkého priemyslu, najmä hutníctvo a chemický priemysel. Sú to odvetvia, ktoré dynamicky zvyšujú nielen svoju výrobu, ale aj export a svoj rozvoj si zabezpečujú modernizačnými investíciami.

Náš strojársky priemysel, ktorý v minulosti patril k nosným odvetviam hospodárstva bol začiatkom deväťdesiatych rokov postihnutý rýchlym a nedostatočne pripraveným zastavením zbrojárskej výroby. Doteraz sa veľká časť strojárskych podnikov nedokázala vyrovnať s dôsledkami konverzie a zaujať významnú pozíciu v priemyselnej výrobe, ktorá, ako všetci dúfame, strojárenskému komplexu aj v budúcnosti bude patriť. Riešenia nie sú jednoduché a vyžadujú komplexný program finančnej, organizačnej a technickej reštrukturalizácie dotknutých podnikov. Revitalizáciu problémových podnikov vláda chce podporiť na základe zákona o revitalizácii, ktorý parlament schválil v júli tohto roku.

Potešiteľné je, že aj v strojárenstve dochádza k oživeniu niektorých pododvetví, ako je napríklad výroba dopravných prostriedkov. Odráža sa to na postupnom zvyšovaní podielu strojárskej výroby na priemyselnej výrobe takmer na 19 %, a na 27 percentný podiel z vývozu priemyselnej produkcie. Očakávame, že strojársky a elektrotechnický priemysel budú osou reštrukturalizácie priemyslu a svojim rozvojom zhodnotia také výhody našej krajiny ako je kvalifikovaná pracovná sila, existujúca metalurgická základňa a stredoeurópska geografická poloha.

Nezanedbateľný je aj potenciál nášho spracovateľského priemyslu. Rozvoj drevospracujúceho, sklárskeho, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu podporuje využitie domácich surovín a kvalifikovaných pracovných síl. Uvedené odvetvia, podobne ako textilný a odevný priemysel sa bolestivo vyrovnávajú so stratou východných trhov a s rozdielnym úspechom sa preorientovávajú na náročné trhy krajín Európskej únie. Budúci úspech podnikov odvetví spracovateľského priemyslu v nemalej miere bude závislý od rýchlosti modernizácie jednotlivých výrob tak, aby si udržali svoju konkurenčnú schopnosť aj vo veľmi náročnom medzinárodnom obchodnom prostredí.

Postup v reštrukturalizácii priemyslu, ale aj v modernizácii poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu a v rozvoji infraštruktúry samozrejme závisí od finančných zdrojov, ktoré môžeme použiť pre takýto náročný reštrukturalizačný manéver. Slovensko v posledných rokoch dosahuje vysokú dynamiku tvorby hrubého fixného kapitálu a rastu investícií. V minulom roku podiel fixného kapitálu na použitom hrubom domácom produkte v stálych cenách dosiahol takmer 38 % a v prvom polroku tohto roku tento podiel bol necelých 35 %. Napriek priaznivému trendu sa ukazuje, že domáce zdroje sú nedostačujúce a je potrebné ich kombinovať so zahraničným kapitálom. Privítali by sme, keby príliv zahraničného kapitálu, najmä formou priamych zahraničných investícií do našej krajiny bol intenzívnejší. Ku koncu júna 1997 dosahovali priame zahraničné investície výšku 36,1 mld Sk, čo v prepočte je menej ako 1,1 mld USD.

Nižší príliv zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky v porovnaní s niektorými susednými ekonomikami bol ovplyvnený aj spôsobom privatizácie, ktorý bol zvolený v druhej privatizačnej vlne. Od roku 1995 sa v Slovenskej republike takmer výlučne používa metóda priamych predajov majetku alebo akcií vybraným záujemcom, pri upredňostňovaní domácich záujemcov. Len výnimočne sa na takto realizovanej privatizácii zúčastňoval zahraničný investor. Možno predpokladať, že noví domáci vlastníci v záujme rozvoja podnikov postupne budú získavať zahraničných partnerov pre rôzne formy spolupráce a vytvárať tak priestor pre intenzívnejší príliv zahraničného kapitálu. Vláda zvažuje aj možnosti podporiť vstup zahraničného kapitálu daňovými úľavami, ktoré by sa však viazali na podmienky dlhodobejšieho pôsobenia tohto kapitálu v našej krajine.

Vážené dámy, vážení páni,

vo svojom príhovore som už poukázal na veľký význam exportu pre našu krajinu, na tomto mieste by som však chcel zdôrazniť význam širšej medzinárodnej spolupráce pre náš budúci vývoj. Uvedomujeme si, že pre neveľkú krajinu v strede Európy neexistuje iná alternatíva ako rozvíjanie všestrannej medzinárodnej spolupráce. Strategickou úlohou Slovenska je integrácia do Európskej únie a NATO. Zároveň považujeme za výhodné rozširovať spoluprácu na báze regionálnych zoskupení i dvojstranných vzťahov. V tomto ohľade Slovensko aktívne pôsobí najmä v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu a vidí v ňom platformu pre prehlbovanie spolupráce s najbližšími susedmi a s partnermi, s ktorými už v minulosti sme v mnohých smeroch spolupracovali.

Som presvedčený, že tak platformu regionálnej, ako aj dvojstrannej spolupráce je možné využiť aj pre rozširovanie slovensko - rumunských vzťahov. Je potešiteľné, že vzájomný zahraničnoobchodný obrat našich krajín sa od roku 1993 do roku 1996 zvýšil 2,3 krát a narastajúci trend pokračuje aj v tomto roku. Vieme však, že objem vzájomnej výmeny nedosahuje úroveň zodpovedajúcu možnostiam a záujmom oboch krajín. Náš záujem je nielen zvyšovať objem obchodnej výmeny, ale modifikovať aj štruktúru vývozu. Radi by sme, aby sa v našom vývoze zvyšoval podiel komodít s vyššou pridanou hodnotou, napríklad strojárske výrobky.

Myslím si, že je v záujme oboch krajín rozšíriť spoluprácu aj do iných oblastí. Už dlhší čas rezonuje myšlienka vytvorenia spoločnej slovensko-rumunskej banky v priestore Slobodnej zóny Constanta, ktorá poskytuje bankám celý rad zvýhodnení a úľav. Vytvorenie takejto finančnej inštitúcie by pomohlo rastu vzájomnej obchodnej výmeny a umožnilo by nové finančné transfery.

Slovenská republika považuje za oblasť perspektívnej spolupráce aj dopravu, najmä z hľadiska spoločného využitia Dunaja a revitalizácie kontaktov s regiónom Čierneho mora. Pre nás má mimoriadny význam využitie Slobodnej zóny v Constante, vzhľadom na investičné možnosti pri dostavbe prístavu Constanta (terminál sypkých materiálov, obilný a ropný terminál) a smerovanie tovarových kanálov aj z oblasti strednej Ázie a kaukazských republík po Dunaji. Perspektívu prepojenia riečnej dopravy s námorným prístavom vidí Slovensko hlavne v rozvoji kombinovanej dopravy v rámci Európy v smere juh-sever.

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi na záver vysloviť presvedčenie, že Slovenská republika svojím ekonomickým potenciálom a rozvojovými zámermi podnieti záujem o prehlbovanie slovensko-rumunských vzťahov v oblasti medzinárodnej spolupráce, investovania a spoločného podnikania. Verím, že štátni predstavitelia oboch našich krajín vytvoria priaznivé podmienky pre podnikateľskú iniciatívu smerujúcu k spolupráci s obojstranným prospechom.

Ďakujem za pozornosť.

Príhovor prezidenta Slovenskej republiky na slávnostnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k 5. výročiu prijatia Ústavy Slovenskej republiky

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení hostia, dámy a páni!

Slávnostná atmosféra dnešnej chvíle evokuje spomienky na významné udalosti, ktoré už vošli do dejín. Ale rovnako podnecuje k úvahám, ako sme naplnili a napĺňame zjavný aj skrytý zmysel týchto udalostí. Pred piatimi rokmi získalo Slovensko z vôle svojich slobodne zvolených zástupcov prvýkrát v histórii demokratickú ústavu ako právny a politický fundament slovenskej štátnosti. Ústava právne zavŕšila politické snahy mnohých slovenských generácií. Pripravovala a schvaľovala sa v hektickom čase, čo sa nemohlo neodzrkadliť na tomto výsostne dôležitom legislatívnom diele. Päť rokov uplatňovania ústavy v našom politickom a spoločenskom živote však ukázalo, že sa o túto významom prvú a najdôležitejšiu právnu normu môžeme, a ak sa chceme považovať za právny štát, potom aj musíme opierať a dôsledne ju musíme rešpektovať.

Prijatie ústavy bolo bezpochyby významným krokom na ceste k dosiahnutiu štátnej nezávislosti, ktorá sa zavŕšila prijatím ústavného zákona o zániku československej federácie a dňom 1. januára 1993, keď sa naša štátna nezávislosť stala skutočnosťou. Aj dnes, s odstupom piatich rokov chcem vysloviť uznanie všetkým, ktorí sa pričinili o zavŕšenie slovenskej štátnosti, o zrod samostatného slovenského štátu. Poďakovanie patrí politikom - členom slovenskej aj federálnej vlády, poslancom Slovenskej národnej rady aj poslancom federálneho zhromaždenia. Uznanie však patrí aj všetkým občanom, ktorí zrod nezávislej Slovenskej republiky prijali s oduševnením, ale aj tým, ktorí síce tento historický krok prijímali s nostalgiou za tým, čo sa nenávratne stalo minulosťou, no odvtedy sa rovnocenne podiaľajú na budovaní vlasti. Dnes by sme už nemali našich ľudí deliť na tých, ktorí svoj samostatný štát prijali s nadšením a na tých, ktorí neskrývali voči nemu určitú skepsu. Práve naša ústava garantuje, že v nezávislom slovenskom štáte sú všetci jeho občania rovnoprávni a štátna moc je ústavou zaviazaná vytvárať pre všetkých rovnaké možnosti na uplatnenie sa vo svojej vlasti. Je to tiež základný predpoklad integrovania spoločnosti, po ktorom sa dnes toľko volá.

Rád by som v tejto súvislosti zdôraznil, že naša ústava nemala ani pri svojom zrode a nemá ani dnes len štátotvorný význam. Slovenská národná rada jej prijatím potvrdila, že v novoutvárajúcom sa štáte bude mať verejný život taký demokratický charakter ako v ostatných krajinách vyspelej časti sveta. Potvrdili sme hodnoty, ktorými sa má riadiť naše spolunažívanie. Spomeniem predovšetkým základné ľudské a občianske práva, ako je sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, sloboda vyznania a vlastníctva, ale aj rovnosť pred zákonom, úcta k menšinovému názoru a mnohé ďalšie politické a sociálne práva. V ústave je zakotvené, že v našom verejnom živote uznávame prioritu práva a zákona, že v ňom nebude miesto pre svojvôľu politických zoskupení a ich lídrov. Prijatou ústavou sme pred piatimi rokmi rozhodli o tom, že u nás budeme rešpektovať slobodnú súťaž politických síl, že žiadny štátny orgán si nesmie prisvojovať právomoci iného, nemôže konať nad rámec svojich kompetencií, ale naopak, musí rešpektovať ústavou vymedzené právomoci ostatných demokratických inštitúcií.

Vyspelosť krajiny však nie je posudzovaná len podľa kvality prijatého základného zákona, podľa toho, nakoľko sa v ňom podarilo vyjadriť potreby harmonického verejného života a predvídavo do nej zakomponovať nástroje na riešenie prípadných politických zauzlení v krajine. Vyspelosť štátneho spoločenstva je posudzovaná najmä podľa toho, ako sa ústavné princípy a normy uplatňujú v každodennom živote, a teda ako si ústavu váži predovšetkým štátna moc, ale aj občania, ako sa riadia zásadami demokratického spolunažívania zakotvenými v ústave.

Aj v iných krajinách sa viedol zápas o charakter a demokratický obsah ústavy. My teda nie sme v tomto ohľade výnimkou. Spomedzi iných vyspelých krajín sa však vymykáme tým, že máme veľa samozvaných interpretov našej ústavy a už menej hľadíme na to, že v demokratickom svete je táto kompetencia vyhradená výlučne súdom, v našom prípade Ústavnému súdu SR. Predstavitelia štátnych orgánov nemôžu teda svojvoľne rozhodovať o tom, či a ako budú uplatňovať v živote jednotlivé články ústavy a platný právny poriadok. To okrem iného znamená, že sa nemôžu ani svojvoľne rozhodnúť, či budú alebo nebudú rešpektovať nálezy a uznesenia ústavného súdu. Preto treba zásadne odmietnuť všetky útoky na Ústavný súd SR, spochybňovanie autority jeho nálezov a uznesení, ako aj rôzne politické invektívy voči jeho sudcom.

Po piatich rokoch musíme mať všetci, bez ohľadu na našu názorovú a politickú orientáciu, na pamäti, že slávnostné pripomenutie si Ústavy Slovenskej republiky nie je len vyjadrením hrdosti, že na Slovensku máme základný právny dokument obsahujúci najdôležitejšie pravidlá spolunažívania a činnosti orgánov štátu a občianskej spoločnosti. Dnešnú slávnostnú príležitosť iste mnohí chápeme aj ako oslavu demokratickej ústavnosti. Až demokratická ústavnosť, sprevádzaná demokratickou kultúrou, nám otvára dvere do civilizovaného sveta. Vďaka nej môžeme patriť do klubu kultúrne vyspelých krajín a prejavovať svoje ambície začleniť sa do medzinárodných integračných štruktúr.

Konkrétnym prejavom demokratickej ústavnosti je rešpektovanie a dodržiavanie všetkých článkov ústavy, skrátka zachovávanie ústavnej morálky. Každá demokratická ústava ráta s tým, že politická moc môže byť zneužitá na prospech tých, čo vládnu. "Obmedzenie moci je najdôležitejším problémom demokracie," hovorí politický filozof. Dodajme, že múdra moc vie obmedzovať samú seba. Preto je namieste otázka, ako sa uplatňuje naša ústavnosť, najmä ak krajiny, s ktorými chceme úzko spolupracovať v medzinárodných štruktúrach, majú nezanedbateľné výhrady voči viacerým javom v našom politickom živote. Rešpektuje sa u nás Ústava Slovenskej republiky vždy a za každých okolností? Neohrozuje našu ústavnosť to, že parlament prijíma priveľa zákonov odporujúcich našej ústave? Uskutočňuje sa dostatočne rýchle a efektívne náprava právnych noriem, ktoré sú podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozpore so základným zákonom? Rešpektujú sa u nás všetky individuálne občianske práva, ako aj práva národnostných menšín? Sú vyvodzované právne dôsledky voči orgánom štátu, ktoré porušujú zákon? A keďže sa preambula našej ústavy odvoláva na kresťanské, cyrilometodské hodnoty, namieste je aj otázka, ako k nám z hĺbok minulosti zaznieva Metodovo napomenutie vladárom: "...každý vladár má podlžnosť poznať boží svätý zákon a všetkým každý deň prikazovať, aby neubližovali slabším...". Veď tieto slová môžu aj dnes platiť ako ideál práva, ktoré obmedzuje silných a chráni slabších. A nejde len o články ústavy, v nemenšej miere ide o zakorenenie nepísaných tradičných hodnôt mravných, sociálnych, kultúrnych a ďalších, ktoré bez toho, aby sa definovali v ústave, doslova ústavu nesú. To znamená, že každý štát je právnym štátom v takom rozsahu, v akom dodržiava ústavnú morálku a hodnoty, na ktorých ústava spočíva.

Otázka o charaktere a kvalite našej demokratickej ústavnosti nadobudla doslova pálčivú aktuálnosť po nedávnom náleze ústavného súdu, týkajúceho sa porušenia ústavných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda vášho kolegu. Od chvíle, ako ústavný súd jednoznačne skonštatoval porušenie ústavných práv tohto poslanca, medzinárodná verejnosť, najmä členské štáty NATO a Európskej únie dávajú nám otvorene najavo, že očakávajú rešpektovanie uznesenia Ústavného súdu poslancami vládnej koslície a návrat pána Františka Gauliedera do parlamentu. Bude to pre nich test, či vládna koalícia je schopná a ochotná prijať ponuku na odštartovanie nových vzťahov medzi Európskou úniou a Slovenskom tak, ako to navrhol pri svojej nedávnej návšteve u nás predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva pán Jean-Claude Juncker. Považujem to za potrebné, ba nevyhnutné povedať aj pri tejto slávnostnej príležitosti, pretože už samotné odsúvanie vyriešenia tohoto problému v zmysle nálezu nášho ústavného súdu ďalej prehlbuje v domácej aj zahraničnej verejnosti oprávnené obavy o budúcnosť našej demokratickej ústavnosti, nášho právneho štátu. A tieto obavy a pochybnosti nemôžu odstrániť nijaké účelové argumentácie a už vôbec nie bojkotovanie riadne zvolanej schôdze národnej rady, ale len jasné, chlapské rozhodnutie a urýchlená náprava neústavného kroku z decembra minulého roka. Po náleze ústavného súdu môže totiž len také rozhodnutie zodpovedať duchu našej ústavy a demokratickej ústavnosti a len také rozhodnutie môže prispieť k obnove dôvery medzi Európskou úniou a vládnou koalíciou.

Vážené slávnostné zhromaždenie,

dnes som väčšmi než kedykoľvek predtým presvedčený o tom, že všetci spoločne musíme vynakladať maximálne úsilie, aby sme sa nestali krajinou síce s demokratickou ústavou, ale bez demokratickej ústavnosti. Nám všetkým musí ležať na srdci rešpektovanie ústavy a ústavnosti rovnako ako jestvovanie nášho samostatného, suverénneho štátu, pretože v modernej dobe jedno s druhým bytostne súvisí.

A napokon to najdôležitejšie: máme samostatný štát, máme ústavu a máme aj túžbu po skutočnej vlasti. Nemôžem v tejto súvislosti nepripomenúť slová veľkého spisovateľa Romaina Rollanda, ktorý štát nestotožňoval s vlasťou, pretože podľa neho "štát je len lepší alebo horší správca vlasti". Som presvedčený, že ústava a jej plné rešpektovanie všetkými občanmi, no najmä štátnymi orgánmi nám otvára bránu do skutočnej a milovanej vlasti. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby aj ďalšie pokolenia mali pocit, ba jednoznačnú istotu, že Slovensko je ich šťastným domovom a nenahraditeľnou vlasťou, ktorá je rovnoprávnou súčasťou stabilnej, demokratickej a prosperujúcej Európy.

Príhovor p. Prezidenta na zhromaždení akademickej obce STU 16. 10. 1997 v Bratislave

Vážený pán rektor, vážení účastníci slávnostného zhromaždenia, dámy a páni!

Nielen v živote jednotlivých ľudí, ale aj v pôsobení inštitúcií, ktoré si ľudia pre pospolitý úžitok vytvárajú, prichádzajú významné výročia, pri ktorých sa zvykne bilancovať, spomínať a oslavovať. Dnes taká chvíľa nastala pre Slovenskú technickú univerzitu a s radosťou som prijal pozvanie na túto milú slávnosť, aby som mohol celej vašej akademickej obci úprimne zagratulovať k 60. výročiu vzniku tejto jedinečnej ustanovizne. Bol by som rád, keby moje slová uznania a vďaky za vykonanú prácu na pôde Vašej univerzity prijali nielen jej súčasní akademickí funkcionári, ale aj prítomné zakladateľské osobnosti Slovenskej vysokej školy technickej, ich snaživí pokračovatelia a napokon aj tí jej absolventi, ktorí na nej zostali pracovať alebo prednášať.

Bývalá Slovenská vysoká škola technická v Bratislave a dnes Slovenská technická univerzita má nezmazateľné zásluhy na rozvoji technického myslenia na Slovensku. Vďačíme jej za prípravu niekoľkých generácií vysoko kvalifikovaných odborníkov. Môžeme povedať, že jej vplyv sa odráža v súčasnej technickej úrovni tejto krajiny, vidíme ho na dielach a vo výrobkoch, ktoré vytvorili umom a rukami jej početní absolventi. Pri takejto oslave si musíme pripomenúť aj to, že vznik Vašej školy znamenal konštituovanie viacerých vedných a učebných odborov, z ktorých sa neskôr vyvinuli samostatné vysoké školy. Slovenská vysoká škola technická vo svojich počiatkoch bola teda liahňou technického i prírodovedného poznania na Slovensku. V tomto zmysle je dnešná STU skutočnou alma mater špičkovej technickej výchovy a výskumu v dnes už samostatnej Slovenskej republike.

Slovenská technická univerzita má za sebou dôstojnú 60 ročnú históriu naplnenú činorodou prácou. Môže sa pochváliť významnými úspechmi vo sfére svojej pôsobnosti, významnými osobnosťami, ktoré na jej fakultách pôsobili. Mne pripadla česť niektorým z nich odovzdať vysoké štátne vyznamenania za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska. Spomeniem aspoň akademika Jozefa Čabelku, pocteného aj zahraničnými oceneniami, a profesora Petra Danišoviča, nestora slovenskej vodohospodárskej teórie i praxe a nositeľa titulu Doctor honoris causa Slovenskej technickej univerzity. Obaja sa významne vpísali do análov vašej univerzity, lebo svojimi novátorskými činmi vo svojich technických odboroch a inšpirujúcou výchovou nových odborníkov sa zaslúžili o jej rozvoj a rast jej odbornej autority, ktorá prekročila hranice našej krajiny. Skutočne bohaté plody Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pri výchove technickej inteligencie na Slovensku sa dnes prejavujú aj v tom, že vysoké štátne vyznamenania dostávajú už i jej absolventi, ako aj v tom, že viacerí z nich zastávali alebo zastávajú významné štátne funkcie, vynikajú v podnikateľskom sektore a v rozvíjaní technických vied. Mal som príležitosť počuť pozitívne vyjadrenia na adresu vynikajúcej odbornej úrovne odchovancov vašej univerzity pôsobiacich v zahraničí.

Slovenská technická univerzita v Bratislave bola a zostáva naďalej mostom, ktorý nás spája so špičkovým vedeckotechnickým rozvojom vo svete, umožňuje nám doma adaptovať a využívať najmodernejšie technológie, udržiavať takú úroveň pracovnej sily u nás, o ktorej sa úctivo vyjadrujú partneri z vyspelých krajín sveta. Každá spoločnosť si vysoko cení tvorivú a vynaliezavú prácu technikov, vedcov, architektov a konštruktérov. Vytvára im optimálne podmienky na plné prejavenie ich talentu a udržanie kontaktu ich alma mater s modernizačnými trendami vo svete. Prostriedky, ktoré na tento účel spoločnosť vynakladá, neprepadajú v bezodnom rámci spotreby, ale naopak, vracajú sa jej s vysokým efektom v dlhšom časovom horizonte, keď ide o zachovanie rozvoja- schopnosti jej hospodárstva, ľudského potenciálu a vzdelanostnej úrovne celej populácie vôbec. Preto neodporúčam ani v mysli pripustiť, že na vysokom školstve a na vede možno práve teraz ušetriť finančné prostriedky. Malo by to priam katastrofické následky na budúcnosť krajiny a jej postavenie v medzinárodnej deľbe práce a na udržanie si životne dôležitých trhov. Plne podporujem všetky oprávnené požiadavky univerzít, vysokých škôl a vedeckých inštitúcií voči štátu.

Pri tejto príležitosti vyzývam kompetentné orgány, aby sa pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok po tzv. pôstnych rokoch obnovila plnohodnotná finančná a materiálna podpora vysokých škôl, od ktorých závisia možnosti ďalšieho rozvoja krajiny. Obraciam sa s výzvou aj na podnikateľský sektor, aby praktickými krokmi docenil vedeckotechnické zázemie svojich výrobných a obchodných zámerov a bol ústretový voči inštitúciám vedy a výchovy pri ich snahách o nadviazanie vzájomných zmluvných vzťahov. Chcem vyjadriť politickú a mravnú podporu takým iniciatívam vysokoškolských a vedeckých pracovísk, ktoré hľadajú nové formy spolupráce s praxou alebo hľadajú nové možnosti rozšírenia svojich vzťahov s rozmanitými organizáciami našej spoločnosti, vrátane tretieho sektora.

Dnešné pripomenutie si šesťdesiatich rokov existencie Slovenskej technickej univerzity považujem za vhodnú príležitosť na vyslovenie nových predsavzatí. Nemalo by medzi nimi chýbať upevňovanie najlepších tradícií vašej univerzity, ktoré vo mne vzbudzujú úctu, ako aj vernosť svojmu poslaniu na poli vedy a technického vzdelávania a službe našej krajine. Nech pričinením celej akademickej obce Slovenskej technickej univerzity rastie vzdelanosť nášho národa a odozva verejnosti na vašu prácu nech je vám povzbudením.

Vážení pedagógovia Slovenskej technickej univerzity, želám vám, aby aj ďalšie roky boli pre vašu univerzitu úspešné a aby ste na jej pôde našli nielen príležitosť na profesionálnu realizáciu sa, ale aj atmosféru hrejivej kolegiality, vzájomného ľudského porozumenia a dobroprajnej podpory. Vám, milí študenti, želám pevnú vôľu, vytrvalosť v prekonávaní prekážok spojených nielen so štúdiom na tejto slávnej univerzite, ale aj v osobnom živote. Odneste si z nej veľa poznatkov, zápalu svojich oddaných učiteľov a veľa svetlých vzorov, na ktoré je minulosť tejto inštitúcie naozaj bohatá.

Akademickýcm funkcionárom, na pleciach ktorých leží ťarcha udržania vysokého štandardu výučby i výskumu v neľahkých podmienkach, želám neochabujúce odhodlanie, veľa síl, pochopenia v tejto vypätej situácii od najbližších doma aj na pracovisku a samozrejme veľa úspechov pri zveľaďovaní dobrého mena Slovenskej technickej univerzity.

Príhovor pána Prezidenta pri príležitosti 90. výročia černovských udalostí
25. 10. 1997

Vážení a milí účastníci pietnej spomienky na černovské udalosti!

Černová sa hlboko zapísala do dejín nášho národa vernosťou rodu a podporou ušľachtilých úsilí svojho kňaza Andreja Hlinku. Túto podporu, žiaľ, muselo spečatiť krvou aj pätnásť občanov tejto obce, ktorých právom považujeme za martýrov zápasu o národnú identitu, mučeníkov slovenskej vôle po slobodnom kultúrnom i politickom živote. Stali sa symbolom národa, ktorý v rozhodných chvíľach obrany vlastných práv našiel nielen vo svojej inteligencii, ale práve vo svojom ľude dostatok odvahy čeliť aj násiliu.

To, čo sa stalo v októbri 1907 tu v Černovej, vyjadruje priame podobenstvo o osudoch Slovenska a Slovákov. Stelesňuje úsilie našich predkov vybudovať si nie jeden, nie dva chrámy, ale národnú duchovnú katedrálu ako základ nášho kultúrneho a mravného bytia, našej duchovnej obnovy. Černovský kostol je v tomto zmysle obrazom celonárodného pohybu k naplneniu túžob, ktoré našli vyjadrenie v Hlinkovom zápase o autonómiu, dnes už zavŕšenom v existencii samostatnej Slovenskej republiky. V tomto zmysle chrám svojho domova máme vybojovaný. V jeho základoch ležia ostatky mnohých, ktorí sa obetovali za slobodu národa.

Dnes stojí otázka inak: nie ako si slobodu vydobyť, ale ako túto slobodu udržať a chrániť pre dobro každého jedného, pre dobro všetkých. V tomto musíme byť všetci zajedno, aj keď sa líšime v spôsobe a prostriedkoch tejto ochrany. Musíme sa opäť pozrieť na to, čo sme sa to odhodlali obraňovať, či si ešte vôbec pamätáme, že sme nebudovali a nebránili nič iné a nič menej ako stelesnenie duchovných podstát Slovenska - jeho chrám. Černovskí martýri nám na to pri 90. výročí krvavých udalostí dávajú dostatočnú možnosť. Poukazujú, ba priam volajú, aby sme sa zjednocovali v mene všeľudských hodnôt, v mene ľudskej spolupatričnosti a lásky, v mene pravdy. Poukazujú na hodnoty, ktoré sú neoddeliteľne spojené s národnou slobodou. Lebo sloboda nie je udržateľná ako samoúčelný jav. Sloboda sa opiera o veľké myšlienky, o svätú túžbu každého vyspelého spoločenstva po sebazdokonaľovaní, po väčšej vernosti princípom, o ktoré sa opierali naši predkovia a ktoré sú súčasťou našej európske civilizácie.

Zamyslime sa preto dnes pri tomto pamätníku, ku ktorému sme položili kytice ako vyjadrenie úcty a vďaky pätnástim černovským hrdinom, čo vlastne bránili, za čo položili svoje životy. Pozrime sa na černovský kostol, ktorý sa nad okolím týči ako zdvihnutý prst, ako výkričník. Pouvažujme nad tým, či si niekedy nezužujeme zmysel svojho zápasu len na časť cieľov, o ktoré bojoval Andrej Hlinka a v mene ktorých vyhasli aj tieto životy. Vstúpme do seba a pokúsme sa zamyslieť nad tým, akú formu aj obsah má mať dnešný zápas o našu slovenskú vec, o budúcnosť nášho Slovenska. Lebo od úspešnosti, s akou sa pokúsime obnoviť a rozšíriť naše ciele, podľa naliehavých potrieb dneška, od výberu správnych prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov závisí aj naša budúcnosť - slobodná budúcnosť v prosperite, pokoji a mieri s národmi sveta. Je to aj náš dlh a náš záväzok voči černovským martýrom.

Príhovor p. Prezidenta na stretnutí s krajanmi v Mníchove 3. 11. 1997

Vážení a milí krajania, drahí rodáci!

Som rád, že sa s Vami môžem stretnúť a pozdraviť Vás a že sa tak stalo práve v meste Mníchov, ktoré je späté s dejinami strednej Európy, okrem iných aj s dejinami Slovenska a Slovákov. Pre náš národný život znamenal mnoho najmä počas posledných desaťročí komunistickej totality, keď ako sídlo amerických rozhlasových staníc Slobodná Európa a Rádio Sloboda vysielalo aj k nám pod Tatry a k Dunaju signály veľkej podpory nášmu spravodlivému úsiliu o ľudskejšie, demokratickejšie politické a spoločenské pomery. Preto je iba prirodzené, že práve tu zriadili svoje centrá exilové organizácie národov strednej a východnej Európy, medzi nimi aj Slováci. Úspešne tu vyvíjali činnosť naše exilové organizácie, ktoré vydávali svoje periodiká, organizovali ilegálnu informačnú sieť na Slovensko a pomáhali nám doma udržiavať ducha odvahy a nezlomného presvedčenia v dobré vyústenie zápasu o slobodu. Dodnes tu pôsobí aj katolícka misia, ktorá nemalou mierou prispieva k udržaniu duchovnej úrovne Slovákov, ktorí museli opustiť svoju vlasť.

Tisícky Vás, slovenských rodákov, našli v Spolkovej republike Nemecko po druhej svetovej vojne existenčné a bezpečnostné záruky. Za to patrí naša vďaka všetkým nemeckým vládam a politickým predstaviteľom tejto krajiny. Po desaťročia prejavovali ústretovosť k slovenským politickým utečencom, umožnili im existenčne sa uchytiť, ba poskytovali aj podporu ich kultúrnej činnosti. Aj tieto fakty sú súčasťou našich národných dejín, súčasťou dejín zápasu o slobodu a suverenitu Slovenska. Lebo dejiny, tie dávne, ale aj tie novodobé, sa nikdy netvorili iba bezprostredne v domácom prostredí, ale neraz práve v zahraničí. Preto musíme byť právom vďační všetkým, ktorí sa angažovali v mene obnovenia demokracie, ľudských a občianskych práv ako aj naplnenia sebaurčovacieho práva slovenského národa.

Proces obnovovania demokracie je už na Slovensku ôsmy rok realitou. Onedlho si pripomenieme piate výročie vyhlásenia Slovenskej republiky. To všetko, za čo bojovali mnohí pred Vami, ale aj mnohí z Vás, je každodennou skutočnosťou. Zápas o demokraciu ako aj o národnú existenciu sa však nikdy nekončí. Pred nami je etapa azda o trochu ťažšia, a to každodenné vytrvalé napĺňanie nadobudnutej štátnosti moderným, ušľachtilým obsahom, demokratickým duchom a mravnými hodnotami. K tomu ustavične pozývam všetkých Slovákov dobrej vôle, teda aj Vás. Každý tam, kde žijete a pôsobíte, budete prospešní svojej rodnej krajine, ak budete prispievať k šíreniu jej dobrého mena, upevňovaniu tolerancie, ducha svornosti a vzájomnej úcty. Konajte tak s vedomím príslušnosti k rodnému slovenskému spoločenstvu bez ohľadu na politické presvedčenie, svetonázor alebo inú príslušnosť. Hrdosť, dôstojnosť a láska k rodnému kraju by mala prekonať všetky potenciálne rozopry a mobilizovať nás na slovenskú misiu vo svete.

Na záver sa Vám chcem poďakovať, že ste prišli na toto stretnutie. Ďakujem aj pánu farárovi, ktorý otvára dvere katolíckej misie v Mníchove pre Vaše spoločenské, kultúrne a duchovné stretnutia. Aj vďaka nemu a Vám všetkým horí slovenské svetielko v tejto časti Európy ako dobrá správa o Slovensku. Verím, že toto svetielko bude horieť ešte mnoho, mnoho rokov a že bude znakom tých najlepších slovenských vlastností, ľudskosti, srdečnosti a húževnatosti nášho národa.

Novoročný príhovor Prezidenta SR - 1. januára 1998

Vážení občania!

dovoľte, aby som vás srdečne pozdravil na prahu nového roku. A aby som vám zablahoželal k piatemu výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V tejto slávnostnej chvíli sa chcem spolu s vami poohliadnuť späť a zamyslieť sa aj nad našimi úspechmi, ale aj problémami a neúspechmi.

Uplynulých päť rokov nás právom napĺňa optimizmom a sebavedomím. Ako jednotlivcov, aj ako národ. V mnohých smeroch a podobách sme sebe i svetu dokázali svoju životaschopnosť. Vo veľmi krátkom čase sme obnovili ekonomický rast a vybudovali inštitúcie, ktoré Slovensko pred získaním nezávislosti nemalo, no ktoré sú nevyhnutné pre moderný štát. A práve tieto inštitúcie si rýchlo získali a dodnes si uchovávajú uznanie a rešpekt doma aj v zahraničí. Platí to, napríklad o našej zahraničnej službe, o Národnej banke Slovenska, strážiacej stabilitu našej meny, o Armáde Slovenskej Republiky, plne porovnateľnej s armádami dávno existujúcich štátov, o inštitúte prezidenta, o Ústavnom súde, dbajúcom o zachovávanie ústavnosti a princípov právneho štátu v našej krajine.

V tejto súvislosti si hodno pripomenúť aj úspešné zavŕšenie súdneho sporu o Gabčíkovo - Nagymaros. Obhajcovia Slovenskej republiky na čele s dr. Tomkom neobyčajne kvalifikovane a súčasne veľmi korektne, bez veľkých gest, ale silou argumentov hájili našu pravdu a takto získali pre Slovensko medzinárodný rešpekt a uznanie. Aj tento príklad potvrdzuje, že európske inštitúcie a európski činitelia dokážu spravodlivo posúdiť situáciu v ktoromkoľvek štáte a oceniť to, čo si ocenenie zaslúži. Princíp vzájomného rešpektu nám teda prikazuje, že aj my musíme byť demokratickým partnerom, rešpektujúcim všeobecne uznávané spoločenské a politické zásady a hodnoty, aby nás demokratická Európa tiež prijímala ako rovnocenného partnera. Ak v roku, za ktorým sa pred chvíľou zatvorili dvere, neocitli sme sa v prvom slede kandidátskych krajín v takých životne dôležitých integračných zoskupeniach, akými sú NATO a Európska únia, potom to svedčí o tom, že vyspelá Európa nás zatiaľ nevníma ako hodnoverného a demokraticky vyspelého partnera. Je to neúspech vládnej politiky a my si to musíme čestne priznať. Napriek tomu som však presvedčený, že slovenská spoločnosť má na to , aby sa mohla čo najskôr rovnocenne zaradiť medzi integrujúce sa demokratické krajiny Európy. Aj preto nemôžem súhlasiť s niektorými tvrdeniami u nás aj v zahraničí, ktoré poukazujú na priamu spojitosť medzi vyspelosťou občanov a úrovňou politickej reprezentácie. Pravdaže, mám tu na mysli európsky porovnateľné kvality našich ľudí. Pritom tieto kvality nespájam len s menami široko známymi, ako napr. Peter Dvorský a mnohí ďalší. Aj tisícky technikov a robotníkov a stovky podnikateľov a podnikavých ľudí sa dokázali presadiť v tvrdom konkurenčnom prostredí. Často som však nadšený aj dojatý, keď sa dozvedám o lekároch a sestričkách, ktorí napriek vážnym problémom v zdravotníctve sú k pacientom láskaví a obetaví; alebo keď mi ľudia s úctou hovoria o výborných učiteľoch a vysokoškolských pedagógoch, ktorí napriek všetkým ťažkostiam v školstve dokážu citlivo komunikovať s deťmi a mladými ľuďmi, a tak ich aktivizovať do tvorivej práce. Obdivuhodný je aj nebývalý rozvoj mimovládnych organizácií ako nepostrádateľnej súčasti demokratickej spoločnosti.

Ak je teda Slovensko štátom státisícov moderných, rozhľadených, tvorivých a životaschopných obyvateľov, nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že v pomyselnej abecede demokracie sme ešte stále pri prvých písmenkách. Zaiste, v každodennej politickej rutine nemáme vždy dosť skúseností. Dobre však vieme, že demokracia, pokiaľ nedeformovane funguje, poskytuje spravodlivé príležitosti pre každého. Vieme aj to, že nik nemá právo povedzme prostredníctvom politickej moci prisvojiť si továrne, kultúrne alebo verejnoprávne inštitúcie, celú štátnu správu a ani zmýšľanie ich zamestnancov. Každý z nás by mal svoje osobné kvality potvrdzovať činorodou prácou a tak prospievať aj najširšiemu spoločenstvu: obci, regiónu, celej vlasti, a dokonca aj celému ľudstvu. Práve
preto je zlým znamením našej doby, že sa na našej politickej scéne rozpútal nezmieriteľný politický boj. Naša spoločnosť je poznačená aj tým, že podľa
týchto vzorov z vysokej politiky sa zo státisícov slušných, konštruktívnych, užitočných občanov stali často nezmieriteľní nepriatelia. Nemenej vážne je tiež to, že mnohí z nás sa s tichou ľahostajnosťou prizerali na osočovanie aj tých najvzácnejších ľudí, napríklad skvelých umelcov, nepodkupných cirkevných činiteľov, úctyhodných učiteľov. Takto sme zúžili náš politický obzor, obmedzili duchovný priestor a zbytočne dovolili poškodiť náš občiansky výzor pred kultivovanou Európou. Na mnohé zlá, ktoré sužujú našu spoločnosť, boli nútení upozorniť aj otcovia biskupi vo svojich pastierskych listoch. O to dôležitejšie je vrátiť sa späť k prameňom duchovného a morálneho obrodenia, k prameňom charakternosti, slušnosti a ľudského rešpektu, teda k vlastnostiam, ktoré patrili k základným povahovým a mravným kvalitám ľudu medzi Dunajom, Tatrami a Vihorlatom, ktoré pomáhali slovenskému spoločenstvu prežiť aj v najchmúrnejších obdobiach jeho histórie.

Dovoľte mi, vážení spoluobčania, aby som pripomenul, že obdobie môjho pôsobenia vo funkcii prezidenta takmer splýva s prvým päťročím samostatnej Slovenskej republiky. Za tých takmer päť rokov sa mi všeličo podarilo a všeličo nevydarilo. Napríklad, veľmi som chcel dosiahnuť občianske zmierenie v našej spoločnosti, aby názorové rozdiely neboli dôvodom pre nepriateľstvo, aby náš verejný život nebol plný roztržiek, hádok a intolerancie. V tom som nebol úspešný napriek tomu, že som sa snažil prejavovať rovnakú úctu, starostlivosť a pozornosť voči všetkým skupinám občanov bez ohľadu na náboženskú, stranícko-politickú a národnostnú príslušnosť. Celkom spokojne však môžem predložiť občanom účet za svoje zahraničnopolitické aktivity - či už ide o naše integračné ambície, o budovanie dobrých a priateľských vzťahov so susednými i vzdialenými krajinami, alebo o obhajobu vyspelosti, kultúrnosti a mierumilovnosti slovenského národa. Splnil som aj jedno zo svojich prvých predsavzatí - priblížiť sa čo najviac občanom nášho štátu, navštíviť všetky okresy a stretnúť sa s čo najširšou škálou obyvateľstva.

Z vlastnej skúsenosti teda viem, že mnohým sa dnes nežije ľahko. Ťažko je státisícom dôchodcov s ich nezaslúžene nízkymi príjmami po desaťročiach driny. Ťažko je nezamestnaným, ktorí prišli o miesto bez vlastného zavinenia. A rovnako ťažko je aj tým, ktorí nemajú inú možnosť, ako tvrdo pracovať - často v škodlivom prostredí - za smiešny plat. Často myslím aj na našu mladú generáciu, ktorá nezriedka nemá kde nájsť základné istoty pre svoju bezprostrednú i vzdialenejšiu budúcnosť. Príliš pasívne sa len prizeráme, ako mladých zahlcuje lacný, ohlušujúci spôsob zábavy, ako sa idealizuje zdanlivo ľahko a rýchlo dosiahnuteľný úspech, ako sa im vnucuje a predkladá ako samozrejmosť prospechárstvo, egoizmus a mamonárstvo.

Nečudo potom, že v takejto spoločensko-politickej klíme dochádza k dramatickému rastu kriminality v tých najnebezpečnejších podobách. Tam, kde sa arogancia a bezcharakternosť stáva neobmedzeným vládcom, nech už je to v politike, v obchodnom prostredí, či kdekoľvek na ulici alebo v rodinnom dome, končia sa prirodzené ľudské vzťahy a nastupuje neľudská surovosť.

Pritom zrejme nikto z nás nespochybňuje fakt, že v trhovom hospodárstve každá krajina potrebuje úspešných podnikateľov, manažérov, bankárov, potrebuje milionárov a možno aj miliardárov. Ide len o to, aby úspešnosť a bohatstvo boli výsledkom šikovnosti, schopnosti a činorodosti tvorivých a podnikavých ľudí. Práve takíto ľudia potrebujú priaznivú sociálno-spoločenskú klímu, aby svoje úspešné výsledky využívali na nové aktivity a prosperitu svojich podnikov alebo inštitúcií a tým aj prosperitu celej krajiny.

Tento rok bude rokom troch volieb. Je to veľká šanca pre nás rozhodnúť o zmene k lepšiemu. Verím, vážení spoluobčania, že sa ich v maximálnom počte zúčastníte a že sa budete rozhodovať s rozhľadom a uváženosťou. Politici, ktorí budú ovplyvňovať alebo priamo vytvárať predvolebnú atmosféru, budú si musieť uvedomiť, že ostrú kritiku politických protivníkov, odhaľovanie ich slabých miest a omylov nesmú premeniť na nevyberané osočovanie a sústavné špinenie kandidátov na opačnom póle. Aj v predvolebnej kampani treba myslieť na to, čo potrebuje mladé Slovensko, aby sa stalo úspešným štátom v strednej Európe a čo treba zmeniť, aby sme vytvorili podmienky pre pokojný a dôstojný život každého občana a jeho rodiny.Všetci by sme si mali uvedomiť, že podlosť a vulgárnosť nie je viac ako slušnosť, že arogancia a bohorovnosť zneužívanej moci nie je viac než hodnota každého jedného človeka-občana; že silné slová, frázy a demagógia nie sú viac než činorodá, obetavá a kvalitná pracovná aktivita. Zdrojom našej veľkej nádeje a reálneho optimizmu do budúcnosti je predovšetkým to, že náš osud je v našich vlastných rukách, a teda že predovšetkým od nás závisí, akú budúcnosť pripravíme sebe a našim potomkom. Nesmieme ani na okamih pustiť zo zreteľa, že Slovenko nemá inú alternatívu než je integrácia do európskych štruktúr.

Vážení spoluobčania,

tento novoročný príhovor je posledný v mojom funkčnom období. Rád by som preto poďakoval za prejavy podpory i sympatií. Nikdy som nedelil občanov na tých mojich a na tých druhých. Všetci občania tejto krajiny boli mojimi občanmi a ja som sa vždy cítil prezidentom všetkých, aj tých, ktorí prejavili voči mne kritické výhrady. Mal som radosť z vašich úspechov a trápili ma vaše starosti a bolesti.

Milí spoluobčania,

na prahu nového, naozaj dôležitého roku vám želám , aby pred vás predstúpilo v čase volieb čo najviac dôveryhodných, obetavých, schopných a slušných kandidátov, aby ste si nedali zastrieť pri výbere oči - nikým a ničím - a aby sa nám všetkým podarilo nielen vo voľbách, ale v každodennom konaní vytvoriť podmienky na plnohodnotnú existenciu Slovenska vyspelého a rešpektovaného, Slovenska, v ktorom prekvitá demokracia a vládnu spravodlivé zákony.

V osobnom i pracovnom živote želám vám všetkým - aj našim krajanom na všetkých svetadieloch, aby ste v sebe i vo svojom okolí hľadali a nachádzali ľudskosť ako pravý a najskutočnejší rozmer našej človečenskej existencie. Aby sme šťastie, pokoj i pokoru štedrovečerného stola nosili vo svojich srdciach po celý rok a aby láska k blížnemu svojmu bola východiskom i cieľom našich každodenných skutkov.