Krátke správy

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie.  Pandemická dohoda, ktorú sa vláda rozhodla svojím väčšinovým rozhodnutím odmietnuť, je podľa prezidenta spoločným nástrojom sveta na lepšie zvládnutie budúcej pandemickej hrozby, a nie nástrojom na obmedzovanie slovenskej suverenity.  „Slovensko si samo obmedzuje prístup k zdieľaniu vedecky overených informácií s najvyspelejšími krajinami sveta o možnostiach čo najlepšieho zvládnutia prípadnej pandémie v budúcnosti. Žiadna z vyspelých krajín ako napríklad Švajčiarsko, na ktoré sa v otázkach zdravotníctva oprávnene pozeráme ako na inšpiráciu, nevníma Pandemickú zmluvu ako zasahovanie do svojej vlastnej suverenity. Mrzí ma, že pre pár domácich získaných politických bodov zbytočne riskujeme povesť Slovenska v zahraničí a zatvárame si cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov,“ uviedol prezident.

Prezident SR Peter Pellegrini dnes podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách. KP SR nenašla dôvody, pre ktoré by tento zákon v schválenom znení mohol byť v rozpore so slovenskou ústavou alebo európskym právom. Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie. Uvedomuje, že jeho rozhodnutie vyvolá v časti spoločnosti zrejme výrazné emócie. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ uviedol. Pripomenul, že v aktuálnom texte zákona sa žiadne mimovládne organizácie nenazývajú zahraničnými agentmi a nie je ich ani možné zrušiť len preto, že si nesplnili nejakú administratívnu povinnosť. Prezident je presvedčený, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú organizácie financované. „Obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií, nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi,“ zdôraznil. V súvislosti s povinnosťou zverejňovať darcov, ktorí im venovali viac ako 5 000 eur ročne, zastáva názor, že suma dostatočne chráni súkromie malých darcov, prispievajúcich organizáciám príspevkami v rádoch desiatok či stoviek eur. „Mám naozaj pochybnosti, koľko ľudí na Slovensku dnes môže poslať občianskemu združeniu, ktoré chce v dobrom úmysle finančne podporiť, viac ako 5 000 eur ročne,“ konštatoval. Námietky ohľadom vyššej administratívnej záťaže mimovládnych organizácií komentoval slovami, že nové povinnosti považuje za primeranú daň k vyššej transparentnosti celého neziskového sektora, čo môže prispieť k zvýšenej dôveryhodnosti verejnosti. „Rešpektujem právo každého na jeho vlastný názor, i právo na ďalšie preskúmanie tohto zákona inými prostriedkami. Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ dodal.

Dnes sme svedkami takých výrazných zmien vo svete, aké sme nezažili celé desaťročia. A naše členstvo v EÚ má dnes oveľa silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu. Uviedol to prezident SR P. Pellegrini pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. „Žijeme v časoch, kedy sa v usporiadaní sveta zo dňa na deň menia pravidlá, ktoré sa vytvárali celé desaťročia. Znova ožíva právo silnejšieho a medzinárodné právo ide do úzadia. A malé, ekonomicky i bezpečnostne zraniteľné štáty ako Slovensko, sa v týchto ťažkých časoch musia opierať o svojich partnerov a spojencov. Bez nich by sme sa vydali napospas tým, ktorí žiadne pravidlá neuznávajú,“ zdôraznil prezident s tým, že preto má členstvo SR v EÚ obrovský význam. Upozornil ale, že EÚ má aj nedostatky. „Určite môžeme únii všeličo vyčítať. Od prebujnelej byrokracie, ktorá zbytočne rieši to, čo riešiť netreba, cez viaceré zásadné ekonomické či ekologické iniciatívy, ktoré sa ukázali byť príliš odvážne a bez spolupráce so zvyškom sveta takmer nenaplniteľné,“ vysvetlil. Dodal, že riešenia EÚ často nenapĺňali základné piliere, na ktorých EÚ vznikla - mier, hospodársku spoluprácu bez bariér a bezpečnosť hraníc. Prezident ale vidí budúcnosť SR v EÚ, lebo spolu môžeme tieto veci meniť k lepšiemu. „Napriek týmto nedostatkom je dnes EÚ predovšetkým náš hodnotový, civilizačný a v budúcnosti čoraz viac aj bezpečnostný priestor. Civilizačná kotva, o ktorej hodnoty sa môžeme oprieť. A spoločný stôl, za ktorým chceme sedieť ako plnohodnotný a zodpovedný partner, aby sme mohli pomáhať meniť európske veci k lepšiemu,“ dodal. Prezident vyzval, aby sme si pripomenuli najmä tie hodnoty, ktoré nás s partnermi v EÚ spájajú a nie rozdeľujú. „V každej rodine sa časom nájdu veci, ktoré ju vo vnútri trápia a s ktorými sa musí vysporiadať. Ale vždy je lepšie tieto problémy spoločne vyriešiť ako rodinu stratiť a prísť tak o pocit bezpečia, solidarity a spoločného pohľadu na svet,“ dodal.

Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. V nej sa poslanci rozhodli zaviesť rentu pre generálneho prokurátora. Na tú by mal mať nárok už po štyroch rokoch, pričom jeho funkčné obdobie je sedemročné. Prezident preto vo svojom stanovisku navrhuje vypustiť ustanovenia týkajúce sa renty generálneho prokurátora ako celok. V prípade, že by sa poslanci NR SR nestotožnili s týmto návrhom, odporúča zmenu novely tak, aby generálny prokurátor získal nárok na výsluhový dôchodok až po skončení svojho funkčného obdobia, teda po siedmich rokoch. "Ak si poslanci myslia, že má dostať rentu, tak by ju mal generálny prokurátor dostať po odslúžení plného sedemročného obdobia, a nie, keď v polovičke odíde," uviedol prezident SR.

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini udelil z humánnych dôvodov milosť 43-ročnému mužovi, ktorý z nedbanlivosti zapríčinil dopravnú nehodu a jednou z jej obetí bol aj jeho jediný desaťročný syn. Ide o prvú milosť, udelenú súčasnou hlavou štátu. Prezident sa rozhodol vyhovieť žiadostiam o milosť na základe dôsledného preverenia celého prípadu, ale najmä na základe prosby pozostalých ďalších obetí, ktorí sa za odsúdeného muža prihovorili. Prezident mu odpustil trest odňatia slobody vo výmere dva roky pod podmienkou, že po dobu dvoch rokov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. „Súhrou viacerých nešťastných okolností došlo k dopravnej nehode s mimoriadne tragickými následkami. Išlo o neúmyselný prečin, za ktorý vinník ponesie doživotný trest v podobe straty jediného vlastného dieťaťa. O jeho omilostenie požiadali okrem miestnych a cirkevných autorít aj samotní pozostalí ďalších obetí s tým, že voči nemu necítia žiadnu zášť a podobná tragédia sa mohla stať za volantom komukoľvek z nich. Preto som dospel k presvedčeniu, že trest odňatia slobody by už nesplnil svoj zákonný účel. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov ostáva naďalej v platnosti,“ uviedol prezident. Matúš C. bol odsúdený za spáchanie prečinov z nedbanlivosti pri vedení motorového vozidla. V dôsledku zlého technického stavu vozovky a zlej techniky jazdy v daždivom počasí dostal v zákrute šmyk. Neprekročil pri tom maximálnu povolenú rýchlosť, ani nepožil alkohol. Po následnej zrážke s protiidúcim vozidlom zomrelo päť ľudí, medzi nimi aj jediný, v tom čase desaťročný syn odsúdeného. Aj toto bol dôvod, pre ktorý sa pozostalí ďalších obetí vyslovili za udelenie tejto milosti. O tento krok požiadali prezidenta aj primátor mesta Stropkov a vysokí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi.

Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý upravuje aj vyhlasovanie a konanie referenda, s petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenda, sa občania obracajú na prezidenta Slovenskej republiky. Petícia, resp. petičný hárok by mal byť upravený tak, aby z neho bolo zrejmé, že sa občania podpisujúci petíciu obracajú touto petíciou na prezidenta Slovenskej republiky.Ďalšia požiadavka zákona hovorí, že návrh alebo návrhy predložené na rozhodnutie v referende musia byť formulované tak, aby na ne bolo možné jednoznačne odpovedať „áno“ alebo „nie“ a nesmú byť navzájom podmienené. Petícia podaná dňa 11. marca 2025 tieto požiadavky nespĺňa. Po overení jej obsahu bolo zistené, že sa ňou občania, ktorí ju podpísali, obracajú výslovne na vládu Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky v petícii nie je zmienený vôbec. Obsahom petície je výzva vláde Slovenskej republiky na určité konanie jej zástupcov v Európskej rade. V obsahu petície nie je žiadny návrh predložený na rozhodnutie v referende formulovaný tak, aby naň bolo možné jednoznačne odpovedať „áno“ alebo „nie“. Petícia bola v súlade so zákonom o petičnom práve postúpená vláde Slovenskej republiky, ktorej aj bola podľa svojho obsahu adresovaná. Vôľa občanov Slovenskej republiky, ktorí petíciu podpísali tým nie je dotknutá, pretože zákon o petičnom práve upravuje povinnosť orgánov verejnej moci s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, teda aj vlády Slovenskej republiky, prerokovať petíciu, ktorú podporilo aspoň 10 000 osôb so zástupcom a petičným výborom.

Okrúhly stôl prezidenta SR Petra Pellegriniho k otázke zvyšovania obranyschopnosti Slovenskej republiky a možnému navyšovaniu obranných výdavkov sa uskutoční v stredu 26. marca 2025 v Prezidentskom paláci. Hlava štátu naň pozve predsedov parlamentných strán, ktorí dostali pozvanie na predchádzajúci okrúhly stôl, ministra obrany a náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Upozorňujeme verejnosť na podvodné konanie. Neznáma osoba sa vydáva za pracovníka Kancelárie prezidenta SR a občanom tvrdí, že vie sprostredkovať stretnutie s prezidentom SR Petrom Pellegrinim za finančný obnos. Kancelária prezidenta SR sa absolútne dištancuje od takéhoto konania. Ak zachytíte podobnú ponuku, bezodkladne kontaktujte Políciu SR na čísle 158 a Kanceláriu prezidenta SR na e-mail: informacie@prezident.gov.sk

Obchodná vojna nikomu nepomôže. Takáto vojna nemá víťaza a na jej konci trpia ekonomiky na oboch stranách Atlantiku. "Verím, že vo vzájomných vzťahoch prevládne zodpovednosť a racionálny prístup a vrátime sa k ekonomickej spolupráci, ktorá sa osvedčila počas predchádzajúcich rokov," uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

Za legitímny považuje prezident SR Peter Pellegrini postoj Slovenska o možnosti obnovenia tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny, ako presadzuje premiér Robert Fico na samite únie. „Vnímam ako veľmi legitímne, že ochraňuje národnoštátne záujmy tým, že žiada Európsku radu, ktorá chce uvaliť ďalší balík sankcií, respektíve ďalší balík pomoci, že ho Slovensko nebude blokovať, ak sa únia bude zaoberať aj problémami Slovenskej republiky ako svojho členského štátu,“ uviedol dnes prezident SR. Domnieva sa zároveň, že R. Ficovi sa podarí do záverov Európskej rady presadiť aj zmienka o tom, že Európska únia, Ukrajina a Slovensko musia vyvinúť maximálne úsilie na návrat možnosti tranzitu plynu pre našu krajinu cez ukrajinský plynovod. Podľa jeho mienky sa verejný priestor zbytočne zahlcuje nezodpovednými vyjadreniami politikov ako Erika Kaliňáka či Ľuboša Blahu. „Svojimi konaniami nepomáhajú ani vlastnému premiérovi, ktorý sa snaží slovenskú verejnosť presvedčiť, že nie je dôvod demonštrovať, pretože nikto nechce odkláňať Slovensko z EÚ alebo NATO. Mnohé z týchto vyjadrení považujem preto za zbytočné a nešťastné,“ konštatoval. Pre budúcnosť krajiny neznamenajú podľa prezidentových slov nič, ale vzbudzujú v spoločnosti neistotu a popierajú aj slová predsedu vlády SR, predsedníčky Európskej komisie či šéfa NATO, ktorí spoločne vyjadrili, že necítia žiadne pochybnosti o členstve Slovenska v týchto inštitúciách. Tieto mediálne vyjadrenia však prezident SR nevníma zatiaľ dramaticky. „Pre mňa je dôležité, ako sa správa predseda vlády na jednotlivých radách a ako sa správam ja ako prezident na samitoch NATO. My tvoríme zahraničnú politiku, ostatní ju len komentujú,“ dodal.