Zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine

Prezident Andrej Kiska otvoril verejnosti Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v majetku štátu, v správe Kancelárie prezidenta SR.

Vstup do zámočku je bezplatný. Je možný každý štvrtok o 11:00, 12:00, 13:00 a 14:00, okrem štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.

Vo štvrtok 21. 9. 2017 bude zámoček uzavretý z technických príčin.

Rezervácia prehliadky
javorina@prezident.gov.sk (hlavný kontakt)
0905 243 618

Odporúčame rezervovať si prehliadku 7 dní pred príchodom, keďže maximálny počet návštevníkov pri jednom vstupe je 20. Prehliadka trvá približne 15-25 minút, prísť na ňu je vhodné 10 minút pred začiatkom. Parkovanie pri zámočku je bezplatné a je povolené vždy vo štvrtok v čase prehliadok.

Fotografovanie na súkromné účely v priestoroch sprístupnených verejnosti je možné bezplatne. Na vedecké, dokumentačné, propagačné, komerčné a iné účely je potrebný písomný súhlas Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. So žiadosťou o povolenie je možné sa obrátiť na tlačové oddelenie.

Objekt pozostáva z hlavnej a hospodárskej budovy. Navzájom sú prepojené chodbou.

Informácie o zámočku

Drevený zámoček dal v rokoch 1883-85 postaviť vtedajší vlastník javorinského panstva, pruské knieža Christian Craft Hohenlohe-Öhringen. Na mieste, z ktorého vidno Belianske aj Vysoké Tatry, ho navrhol architekt Jean Leindecker.

Jednu z najvzácnejších častí Vysokých Tatier s rozlohou vyše 10-tisíc hektárov kúpil knieža Hohenlohe v roku 1879 za pol milióna zlatých. Stala sa sídlom správy jeho tatranských a maďarských majetkov. Presídlil
sem početný štajerský lesnícky personál aj s rodinami a žil tu spolu so svojou družkou, poľskou umelkyňou Ottíliou Lubraniec-Dambskou.

Pruský magnát zamestnával v Tatranskej Javorine desiatky ľudí. Hoci bol evanjelik, postavil tu aj katolícky drevený kostolík v štýle ľudovej architektúry. Vybudoval tiež vodnú elektráreň, zriadil pekáreň, do jeho majetku patrili bane a ďalšie podniky.

Najprv zakázal vstup turistov na svoje územie, neskôr však vytýčil tri turistické trasy a stanovil návštevné termíny. Tieto turistické trasy – Poľský hrebeň, Sedielko a Kopské sedlo – sa využívajú dodnes. Pri vzniku Tatranského národného parku predstavovalo javorinské panstvo jedno z prírodne najzachovanejších území. Viaceré opatrenia na ochranu prírody z obdobia kniežaťa Hohenloheho plynule prešli do zásad ochrany národného parku.

Hlavnou záľubou kniežaťa bolo poľovníctvo. Poľovačiek v Tatranskej Javorine sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Hohenlohe zriadil v lesoch rozsiahlu zvernicu, kam dovážal bizóny, kozorožce, kaukazské či americké jelene.

Knieža Hohenlohe zomrel v roku 1926. Pochovaný je na javorinskom cintoríne, vedľa svojej družky Ottílie. Majetok zdedil jeho bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe, ktorý však trvalo žil v Maďarsku. Keďže mu spôsoboval čoraz väčšie dlhy najmä neplatením daní, v roku 1935 ho predal Československej republike. Bola zriadená Správa štátnych lesov Javorina a po ustanovení Tatranského národného parku prešlo niekdajšie panstvo do správy parku.

Pôvodná podoba loveckého zámočku sa zachovala dodnes. Čiastočnou prestavbou prešiel v rokoch 1975-77, kedy bol prevedený na Stranícky podnik služieb Praha. Vymenili sa poškodené podlahy, spodné trámy a obnovený bol aj nábytok. Priestory roky využívali predstavitelia komunistického režimu.

V zámočku Hohenlohe sa zachovala značná časť pôvodného vybavenia, vrátane ďalekohľadu od mníchovského optika Jacoba Merza, loveckých trofejí, zbraní, fotografií, obrazov a gongu na zvolávanie spoločenských udalostí. Viaceré predmety však skončili v nemeckom sídle rodiny Hohenlohe, na zámku Neuenstein, kam boli prevezené po svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910. Na tejto výstave hodnotili pavilón javorinského panstva ako jeden z najkrajších.

Zámoček pruského kniežaťa je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2009. Od roku 2004 sa využíva na reprezentačné účely pod správou Kancelárie prezidenta SR, kam prešiel zo správy Národnej rady SR, z užívania Tatranským národným parkom. V období rokov 1990 až 1993 bol zámoček v pôsobnosti vedľajšieho hotela a nevyužíval sa.


Drevený kostolík v Tatranskej Javorine je prístupný pre verejnosť každý štvrtok v rovnakých termínoch ako lovecký zámoček. Formulár pre rezerváciu prehliadky je k dispozícii na stránke farského úradu v Ždiari www.zdiar.fara.sk/kostol-sv-anny. Úrad možno kontaktovať na telefónnom čísle 052/ 449 81 36 alebo e-mailom na zdiar@kapitula.sk. Kostolík v štýle ľudovej architektúry dal postaviť knieža Hohenlohe v rokoch 1902-03. Je zasvätený sv. Anne. V interiéri kostolíka sa nachádza napríklad neskorobarokový reliéf z konca 18. storočia Ukrižovanie s baldachýnmi, doplnený rokajovou výzdobou. Z polovice 18. storočia pochádza klasicistický strieborný a pozlátený pacifikál.

Adresa zámočku: Tatranská Javorina 28, GPS 49.274318, 20.141086

Adresa kostolíka: Tatranská Javorina 96, GPS 49.265589, 20.140759

Chronológia:

1883 - 1885: výstavba loveckého zámočku a jeho slávnostné otvorenie
1926: zomrel knieža Hohenlohe, majetok zdedil jeho bratranec
1935: javorinské panstvo získala Československá republika, vznikla Správa štátnych lesov Javorina
1951: po vzniku Tatranského národného parku prešlo javorinské panstvo do správy parku
1975 - 1977: po rekonštrukcii bol zámoček prevedený pod Stranícky podnik služieb Praha
1990: lovecký zámoćek sa ocitol v pôsobnosti vedľajšieho hotela, nevyužíval sa
1993: zámoček získala do správy Národná rada SR, v užívaní ho mal Tatranský národný park
2004: zámoček prešiel do správy Kancelárie prezidenta SR
2009: vyhlásenie zámočku za národnú kultúrnu pamiatku
2015: sprístupnenie zámočku verejnosti

Prevádzkový a návštevný poriadok