Kiska pred zamestnávateľmi: Slovensko nemôže odkladať problémy

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok vystúpil s príhovorom na Sneme Republikovej únie zamestnávateľov:

„Chcel by som na úvod zdôrazniť, že si nesmierne cením vaše pozvanie a som rád, že tu dnes môžem byť medzi vami. Z mojej podnikateľskej viac ako  ročnej minulosti veľmi dobre viem, aké ťažké je súťažiť o zákazníkov, budovať si dobré obchodné vzťahy, manažovať firmu, zamestnávať a motivovať ľudí, tvoriť nové pracovné miesta. A popri tom všetkom sa ešte boriť s byrokraciou, zápasiť so štátnymi úradníkmi a striehnuť na to, aby nová regulácia, zákon, alebo vyhláška nenarobila viac škody ako osohu.

To, prečo si dnes tak cením vaše pozvanie je, že v našej spoločnosti ako keby sme často zabúdali, aký dôležitý je zamestnávateľ. Ten, kto tvorí pracovné miesta.

Asi ste zvyknutí na to, že politici chodia na vaše snemy a každý z nich hovorí, aké dôležité je kvalitné podnikateľské prostredie. Lenže kvalitné podnikateľské prostredie nie je len abstraktný pojem, o ktorom treba hovoriť, lebo sa to patrí. Naopak, je to súbor veľmi konkrétnych podmienok — od každodenných maličkostí a procesov až po stav verejných financií. Tieto podmienky rozhodujú o tom, či bude na Slovensku viac prosperujúcich podnikov, zamestnaných ľudí a o tom, či bude život v našej krajine lepší a kvalitnejší než bol pred piatimi, či desiatimi rokmi.

Keď som sa pripravoval na toto vystúpenie a študoval podklady, ktorých súčasťou — sú aj hlavné body vašej pracovnej agendy ako Zlepšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie korupcie. Kvalitnejšie vzdelávania. Moderná pracovná legislatíva. Regulačný rámec v energetike. Zníženie byrokracie. Reforma daňovo-odvodového systému.

Pri tomto zozname som si znova pripomenul, v čom je najväčší problém spravovania vecí verejných na Slovensku. Nie sú to jednotlivé položky, takýmto a podobným výzvam čelia mnohé iné krajiny na celom svete. Problém je, že pred desiatimi rokmi mohol prezident Slovenskej republiky na sneme zamestnávateľov vymenovať do bodky ten istý zoznam najväčších problémov nášho podnikateľského prostredia. A bol by rovnako presný. Navyše sa obávam, že ak nedôjde k zásadným zmenám v spôsobe, akým ako krajina pristupujeme k hľadaniu riešení toho čo nás trápi, tak aj môj nástupca v úrade prezidenta o desať rokov bude na Vašom sneme hovoriť o rovnakom zozname priorít.

Zdôraznil som to už vo svojej prvej správe o stave republiky a spomeniem to dnes opäť — chýba nám pri riadení štátu a jeho inštitúcií schopnosť sústrediť sa na jasné, hmatateľné výsledky.    Vieme pomenovať problémy, mnohokrát aj vieme navrhnúť riešenia a často aj sa začne niečo robiť, ale  nie sme schopní to dokončiť. Nie sme schopní určiť si zrozumiteľný ciel a dosiahnuť jasný výsledok. Budem to pripomínať znova a často: nie sme v situácii — a vlastne nikdy nebudeme v situácii — aby sme si ako krajina mohli dovoliť udržiavať bežnú prevádzku na súčasnej úrovni, a popri tom odkladať množstvo dlhodobo neriešených problémov do neurčitej budúcnosti.

Dovoľte si v tejto súvislosti spomenúť dva príklady z posledného obdobia. Pred niekoľkými týždňami bolo na politickej scéne dusno v súvislosti s faktúrami za elektrickú energiu. Celú aféru sprevádzalo množstvo silných politických vyhlásení a viedla až k odstúpeniu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, ani tentoraz sa politickou témou nestala poctivá snaha riešiť ozajstný problém regulácie cien elektrickej energie na Slovensku. Vám tu v tejto miestnosti to vysvetľovať nemusím, pretože veľmi dobre viete, o čom hovorím —  výrobné ceny elektrickej energie na Slovensku patria k najnižším v EÚ, koncová cena elektriny pre podnikateľov patrí k najvyšším v EÚ. Dôvodom je nedostatočná regulácia nákladov na distribúciu a často nezmyselné dotácie, keď v cenách elektriny platíme aj za podporu výroby solárnej energie aj za podporu ťažby hnedého uhlia. Privítal by som preto, aby zodpovední využili výmenu na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na skutočné systémové zmeny. Možno zmysluplnejšie, než je len zrušenie menovania šéfa regulačného úradu prezidentom. Obávam sa totiž, že to na zníženie cien energií na Slovensku stačiť nebude. Hoci, ak si myslíte, že to pomôže, rád sa tejto právomoci vzdám.

Druhým príkladom, ktorý by chcel spomenúť, je vzdelávanie. Viete, že zvyšovaniu kvality vzdelávania ako prezident venujem veľkú pozornosť. A vám ako zamestnávateľom v krajine, ktorá začína trpieť nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, nemusím vysvetľovať prečo. Mojou snahou je, aby reforma školstva zostala politickou prioritou v centre pozornosti vlády a parlamentu. Preto som rád, že ministerstvo školstva nedávno predstavilo verejnosti pomerne rozsiahlu dvojicu zákonov, ktorých cieľom majú byť zmeny pre podmienky vzdelávania na vysokých školách. Žiaľ, v súčasnej  navrhovanej podobe sa zdá, že zďaleka nebudú takým prínosom, akým by mali byť. Obávam sa skôr, že ich dôsledkom budú pomerne komplikované  zmeny v spôsobe akreditácie študijných programov, ktoré zaberú veľa času a energie, ale neprinesú žiadne významné zvýšenie kvality vzdelávania. A exodus mladých ľudí na zahraničné univerzity — z ktorých mnohí sa už na Slovensko nevrátia — bude pokračovať.

Vážené dámy, vážení páni,
som presvedčený, že povinnosťou politikov je nielen prijímať lepšie zákony pre kvalitnejšie podnikateľské prostredie, ale v spolupráci s Vami uvažovať o tom, ako zlepšiť vzťah, postoje ľudí, celej našej spoločnosti k podnikaniu, riziku, inováciám, zamestnávaniu ľudí. Ako prezident sa to snažím robiť a vyhľadávam príležitosti, aby som upriamil pozornosť verejnosti na pozitívne príklady  a inšpiratívne príbehy.

Chcem aj tu zdôrazniť, že si nesmierne cením všetkých podnikateľov a zamestnávateľov, ktorí svojou každodennou prácou prispievajú k hospodárskemu rastu našej krajiny a k tvorbe pracovných miest. A zároveň sa snažia, aby prostredie, v ktorom firmy medzi sebou súťažia, bolo férovejšie a modernejšie. Aby boli základy rozvoja našej krajiny pevnejšie a doterajšie nespochybniteľné úspechy boli udržateľné a opakovateľné. Ďakujem vám.“