Kiska sa pridal k výzve 21 prezidentov k voľbám do Európskeho parlamentu

Kiska sa pridal k výzve 21 prezidentov k voľbám do Európskeho parlamentu

Prezident Andrej Kiska sa pridal k spoločnej výzve 21 prezidentov pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019

„Európa je najlepšia myšlienka, akú sme kedy mali

Európska integrácia umožnila zrealizovať stáročnú nádej na mier v Európe po období bezuzdného nacionalizmu a ďalších extrémnych ideológií, ktoré priviedli Európu k barbarstvu dvoch svetových vojen. Do dnešného dňa nemôžeme a nemali by sme brať mier a slobodu, prosperitu a blahobyt ako samozrejmosť. Je nevyhnutné, aby sme sa všetci aktívne angažovali za skvelú myšlienku mierovej a integrovanej Európy.

Voľby v roku 2019 majú osobitný význam: práve vy, európski občania, rozhodujete o tom, ktorou cestou sa Európska únia vyberie. My, hlavy štátov Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Írska, Grécka, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska a Fínska preto vyzývame všetkých európskych občanov, ktorí majú právo hlasovať, aby sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu na konci mája 2019.

Národy Európy sa zjednotili z vlastnej slobodnej vôle v Európskej únii, ktorá je založená na zásadách slobody, rovnosti, solidarity, demokracie, spravodlivosti a lojality medzi jej členmi. Je to Únia, ktorá nemá v dejinách Európy obdobu. V tejto Európskej únii volení poslanci Európskeho parlamentu spolu s Radou Európskej únie, t. j. vládami všetkých členských štátov, rozhodujú o tom, ktoré pravidlá by sa mali uplatňovať v Európe a ako by sa mal využívať európsky rozpočet.

Všetci sme Európania

Pre mnohých ľudí v Európe, najmä medzi mladou generáciou, sa ich európske občianstvo stalo druhou prirodzenosťou. Nie je pre nich v rozpore milovať svoju dedinu, mesto, región alebo národ a zároveň byť presvedčenými Európanmi.

Naša Európa je schopná spoločne čeliť výzvam

V týchto mesiacoch, viac ako kedykoľvek predtým, čelí Európska únia vážnym výzvam. Prvýkrát od začiatku európskej integrácie ľudia hovoria o možnosti vrátiť späť jeden alebo viacero integračných krokov, akým je napr. sloboda pohybu, alebo zrušiť spoločné inštitúcie. Po prvýkrát chce členský štát opustiť Úniu. Zároveň iní volajú po väčšej integrácii v EÚ alebo Eurozóne alebo po viacrýchlostnej Európe.

Názory na tieto otázky sa líšia medzi občanmi a vládami členských štátov, ako aj medzi nami, hlavami štátov. Všetci sa však zhodneme na tom, že európska integrácia a jednota sú nevyhnutné a že chceme pokračovať v Európe ako Únii. Iba ako silné spoločenstvo budeme schopní čeliť globálnym výzvam našej doby. Účinky zmeny klímy, terorizmu, hospodárskej globalizácie a migrácie sa nezastavia na hraniciach štátov. Tieto výzvy úspešne zvládneme a budeme pokračovať na ceste k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a rozvoju prostredníctvom spolupráce ako rovnocenní partneri na inštitucionálnej úrovni.

Chceme silnú a integrovanú Európu

Potrebujeme preto silnú Európsku úniu. Úniu, ktorá má spoločné inštitúcie. Úniu, ktorá neustále skúma svoju prácu kritickým okom a dokáže sa reformovať. Úniu, ktorá je postavená na jej občanoch a na jej členských štátoch ako životne dôležitej základni.

Táto Európa potrebuje živú politickú diskusiu o najlepšej ceste do budúcnosti, ktorej základom bude Rímska deklarácia z 25. marca 2017. Európa je schopná obstáť uprostred širokého spektra názorov a myšlienok. Určite však nesmie ísť o návrat do Európy, v ktorej krajiny už nie sú rovnocennými partnermi, ale súpermi.

Naša zjednotená Európa potrebuje silný hlas národov. Preto vás vyzývame, aby ste uplatnili svoje právo voliť. Ide o našu spoločnú európsku budúcnosť.“

- Frank-Walter Steinmeier, prezident Nemecka
- Emmanuel Macron, prezident Francúzska
- Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky
- Kersti Kaljulaid, prezidentka Estónska
- Rumen Radev, prezident Bulharska
- Miloš Zeman, prezident Českej republiky
- Michael D. Higgins, prezident Írska
- Prokopios Pavlopoulos, prezident Grécka
- Kolinda Grabar-Kitarović, prezidentka Chorvátska
- Sergio Mattarella, prezident Talianska
- Nicos Anastasiades, prezident Cyperskej republiky
- Raimonds Vējonis, prezident Lotyšska
- Dalia Grybauskaitė, prezidentka Litvy
- János Áder, prezident Maďarska
- George Vella, prezident Malty
- Alexander Van der Bellen, prezident Rakúska
- Andrzej Duda, prezident Poľska
- Marcelo Rebelo de Sousa, prezident Portugalska
- Klaus Iohannis, prezident Rumunska
- Borut Pahor, prezident Slovinska
- Sauli Niinistö, prezident Fínska

Joint Call fo Europe by Kancelária prezidenta SR on Scribd

Viac k téme: