Píše prezidentka: Poučme sa z toho, čo nám ukázala kríza

Domáca politika
Píše prezidentka: Poučme sa z toho, čo nám ukázala kríza

Kríza, ktorá nás zastihla, má svoje tragické dopady na zdravie a životy ľudí. Ale má aj svoje pozitívne stránky. Ukázalo sa, že keď ako spoločnosť máme rovnaký cieľ, dokážeme veľké veci. 


Prejavili sme veľkú dávku súdržnosti, solidarity a disciplíny. Dokázali sme veľmi rýchlo zareagovať na hrozbu, veľmi rýchlo sme si uvedomili, že nie sme ohrození iba my, ale aj naši blízki, uvedomili sme si, že naše nemocnice hroziaci nápor chorých nemusia zvládnuť. Boli sme ochotní prijať obmedzenia a správali sme sa naozaj príkladne. 

Kríza našim svetom otriasla a umožnila nám pozrieť sa na svet inak. Zastaviť sa, stíšiť sa a naplno prežiť to málo, čo nám po prijatí prísnych opatrení zostalo – kontakt so svojimi najbližšími. 

Zrazu sme dýchali čistejší vzduch, na uliciach sme sa nemuseli vyhýbať toľkým autám, ukázalo sa, že do obchodu nemusíme chodiť tak často, ako sme boli zvyknutí predtým a potvrdilo sa, že pracovať sa dá aj z domu. Uvedomili sme si hodnotu blízkosti, silu objatia, sociálneho kontaktu. 

Neviem, čo všetko si z toho napokon odnesieme, ale dostali sme príležitosť zamyslieť sa nad tým. Musíme sa pozerať dopredu a hľadať v tom niečo, čo nám pomôže byť lepšími a pripravenejšími na všetky ťažkosti, ktoré nás v budúcnosti ešte môžu postihnúť. 

Čo dobré nám kríza ukázala?

Začali sme sa viac zaujímať o prírodu, lebo sme v nej našli útočisko v čase pandémie. Mali by sme si z toho odniesť väčší dôraz na jej ochranu.

Začali sme pozorne počúvať vedcov a expertov, lebo predovšetkým ich rady a vedomosti nám pomohli v boji s nepoznaným vírusom. Odnesme si z toho dôraz na vedecké fakty, aj to, aké potrebné je podporovať vedu a výskum a vážiť si našich vedcov a expertov.

Už vieme, čo znamená samota a pocit vylúčenia zo spoločnosti, keď sme zostali zavretí doma. Zažili sme si niečo, čo zažívajú tisíce seniorov na Slovensku každý deň. Nezabudnime na to a odnesme si z toho skúsenosť, že dôstojné starnutie sa týka každého z nás.

Pocítili sme, akí sme slabí. Teraz už vieme, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najslabších a najchudobnejších: seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody, kanalizácie a základnej hygieny, ľudí bez domova, ľudí odkázaných na pomoc iných. Odnesme si z toho skúsenosť, že keď pomôžeme tým najslabším, nepomáhame iba im, ale celej spoločnosti. 

Po dlhých rokoch sme sa znova ocitli za uzavretými hranicami a vieme, ako to mnohým skomplikovalo život. Odnesme si z toho, na čo sa rokmi zabúda. To, aká dôležitá je sloboda pohybu bez hraníc a pripomeňme si, že ju máme vďaka Európskej únii a ochote členských štátov spolupracovať.

Dnes už vieme, že krízu by sme nezvládli bez ľudí, ktorí často nedostávajú za svoju prácu adekvátnu odmenu - personál nemocníc a zdravotníckych zariadení, lekári a lekárky a všetci pracujúci v službách, ktoré nám v čase krízy zabezpečovali naše základné potreby - predavačky a predavači v obchodoch, lekárnici a lekárničky a mnohí ďalší. Myslime na to, akí dôležití pre nás boli a nezabudnime na nich, keď sa bude rozhodovať o zvyšovaní platov. 

Zažili sme malichernosť niektorých sporov v spoločnosti a politike. Videli sme, že zákerný vírus si nevyberá, aké politické presvedčenie, orientáciu, vieru, pohlavie alebo národnosť máme. Pred ním sme si všetci rovní a poraziť veľké hrozby môžeme len spoluprácou, súdržnosťou a nie rozdeľovaním sa. Odnesme si túto skúsenosť aj ďalej, lebo teraz pred nami stoja ďalšie obrovské výzvy: ekonomická kríza, rastúca chudoba a nezamestnanosť. Zvládnime aj krízu ekonomickú tak, ako sme zvládli krízu zdravotnú.

V celej nahote sme mohli vidieť skostnatenosť nášho školstva. Ak by v ňom nebolo množstvo šikovných učiteľov a učiteliek, tak by zostalo úplne paralyzované. Zrazu sa ukázalo, koľko vecí je možné z osnov vypustiť, čo všetko sa dá zvládnuť v online priestore a čo nie je až také potrebné, ako sme si doteraz mysleli, napríklad známkovanie. Vezmime si z toho opäť to dobré. Nesmieme sa báť robiť aj veľké zmeny, ktoré naše školstvo bude potrebovať.

Zažili sme si aj nepružnosť a nepripravenosť. Či už je to nedostatočná digitalizácia alebo neflexibilnosť štátnych inštitúcií (pomalé prideľovanie štátnej pomoci, dlhý proces prípravy smart karantény). V dobrých časoch sme na tieto problémy poukazovali, ale až v kríze sa prejavili naplno. Odnesme si z toho to, že musíme klásť výraznejší dôraz na digitalizáciu, zefektívnenie štátu, ale aj na prípravu krízových scenárov a krízového riadenia.

Zažili sme strach z toho, aký nápor je schopné zniesť naše roky podfinancované zdravotníctvo. Báli sme sa, čo by sa stalo, ak by sme čelili takému počtu nakazených, aký bol napríklad v Taliansku. Báli sme sa, lebo vieme, v akom stave je naše zdravotníctvo. Odnesme si túto skúsenosť a myslime na to, keď budeme diskutovať o prioritách štátu a rozpočte.

Dnes už vieme, že obavy o zraniteľnosť našej ekonomiky príliš jednostranne orientovanej na automobilový priemysel boli opodstatnené. Zastavenie výroby v automobilkách ovplyvnilo aj ich dodávateľov, čo ovplyvnilo tisícky ľudí. Myslime na túto skúsenosť, keď budeme rozhodovať o tom, ktorým smerom sa máme vydať a aké odvetvia hospodárstva podporovať.  

A to najdôležitejšie, čo nám kríza ukázala je, že bez obrovskej angažovanosti ľudí a ochoty pomáhať jeden druhému, by sme to nezvládli. Myslime na to vždy, keď pred nami budú stáť ďalšie veľké výzvy a držme spolu aj naďalej.