Prezident Kiska diplomatickému zboru: Bude to rok pravdy

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok diskutoval na novoročnom prijatí s vedúcimi diplomatických misií akreditovaných pre Slovenskú republiku.

Prepis originálneho príhovoru v anglickom jazyku si môžete prečítať na tomto odkaze.

„Teším sa, že vás všetkých môžem privítať v Prezidentskom paláci na tomto tradičnom podujatí, v poradí celkovo už treťom. Je pre mňa vždy veľkým potešením, že sa s vami môžem stretnúť a úprimne sa vám poďakovať za všetko, čo robíte pre podporu dobrých vzťahov medzi krajinami, ktoré reprezentujete, a Slovenskou republikou. Do tohto nového roku si želám, aby plodná priateľská spolupráca pokračovala v tom najlepšom duchu vzájomného porozumenia, úcty a úprimnej túžby zvyšovať prosperitu našich ľudí.

Skôr, než poviem pár slov o roku, ktorý je pred nami, dovoľte mi stručne spomenúť jedno. Z pohľadu vašej práce – diplomacie – bol minulý rok pre Slovensko pomerne zaujímavý. Predložili sme najambicióznejšiu ponuku v oblasti medzinárodnej diplomacie v dejinách našej mladej krajiny, keď sme navrhli ministra Lajčáka na post nového generálneho tajomníka OSN. Skrýva sa za tým obrovské množstvo práce odmenenej úctyhodným výsledkom, ktorý by nebol možný bez podpory viacerých vašich krajín. Sme za to veľmi vďační. V každom prípade blahoželám nového generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov p. Guterresovi, ktorý má všetky predpoklady pre úspešný výkon novej funkcie.

Vo svojom pravidelnom novoročnom prejave k našim občanom som povedal niečo v tom zmysle, že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy. Myslel som tým to, že vláda bude musieť prísť s riešeniami tých najvýznamnejších problémov, s ktorými naša krajina zápasí. Potrebujeme sa zamerať na kvalitu vzdelávania a zdravotníctva, efektívnosť systému nášho súdnictva a rozhodnejší boj s korupciou. Ľudia potrebujú hmatateľné výsledky. V zahraničí sa je čím inšpirovať a my hľadáme možnosti, ako sa učiť zo skúseností vašich krajín.

Myslím si, že tento rok by mohol byť aj rokom pravdy pre širšie spoločenstvo. Teraz mám na mysli Európsku úniu. Na Slovensku sme počas predchádzajúcich mesiacov so cťou zvládli službu 28 krajinám a 500 miliónom obyvateľov. Som hrdý na všetkých, ktorí počas týchto šiestich mesiacov nášho predsedníctva usilovne pracovali. Chcem sa poďakovať aj všetkým našim partnerom a priateľom, ktorí nám v tom pomáhali. Všetci však vieme, že úspech EÚ nezávisí iba od našej schopnosti vykonávať a plniť si bežné každodenné povinnosti. Ide o postoj a politický záväzok voči európskemu projektu. A voči hodnotám, na ktorých je postavený – predovšetkým na empatii a vzájomnej solidarite.

Trocha nás vyľakalo, keď minulý rok v EÚ prišlo to, čo bolo predtým nepredstaviteľné. Keď sa zdalo, že sily, ktorých cieľom je rozvrátiť európsky projekt, neustále silnejú a v mnohých členských štátoch sa čoraz hlasnejšie ozývajú. Nedajme sa pomýliť – sebastredná Európa so sebeckými členskými štátmi, pohltenými vlastnými krátkozrakými politickými cieľmi a malichernými domácimi šarvátkami by bola cestou k malosti, úpadku a neistote. Je čas nenechať sa viac prekvapovať. Máme pred sebou úlohu – posilniť európske hodnoty voči ich nepriateľom vo všetkých členských krajinách. Neexistuje žiadna takzvaná európska agenda, ktorá by nás oprostila od tejto povinnosti víťaziť v našich domácich politických súbojoch o myšlienku ďalšej mierovej spolupráce v Európe.

Keď už hovoríme o bezpečnosti – môžeme asi očakávať zaujímavý rok pravdy aj pokiaľ ide o naše transatlantické spojenectvo, spoluprácu a povinnosti. Náš svet, žiaľ, neprestáva byť nepokojným miestom na život, sužovaným terorom a vraždením nevinných. Preto je každý pokrok v eliminácii tzv. Daíšu a ďalších teroristických skupín vždy dobrou správou. Zlo terorizmu je hrozbou pre nás všetkých. Nedá sa naň zvyknúť. Ale musíme sa s ním naučiť žiť bez toho, aby sme zľavili z nášho spôsobu života a z našich hodnôt slobody a tolerancie. Opak slúži iba fanatikom a tým, ktorí využívajú strach a nenávisť a snažia sa ťažiť z toho, že ľudí štvú navzájom proti sebe.

Pri našich ostatných dvoch stretnutiach som musel svoj prejav začať vyjadrením sústrasti – pripomenutím si obetí teroristického útoku v Paríži v prvých dňoch roku 2015. Potom v Istanbule začiatkom januára 2016 pri útoku teroristov zahynuli turisti. Je smutné, že nie sme ušetrení tragédií ani tentokrát. Šialený útočník vyhasil mnoho nevinných životov na vianočných trhoch v Berlíne. Terorista si to v Istanbule namieril do mnohonárodného davu, ktorý oslavoval Silvestra. K tragickým útokom došlo v Jeruzaleme, v Izmire, v Bagdade a počas roka v Bruseli, v Nice a na mnohých ďalších miestach vo svete.

Zatiaľ čo v súvislosti s týmito zvlčilými útokmi vyjadrujeme plnú solidaritu a podporu našim partnerom, v miestach, kde ľudia trpia každý deň tým najneľudskejším spôsobom, často neexistuje poštová schránka, kam by sme poslali svoje vyjadrenie sústrasti. Myslím tým obzvlášť ľudí v Sýrii, v Aleppe. Tisíce nevinných obetí, žien a mužov, dokonca detí, zabitých alebo vyhnaných z vlastných domovov.

Obávam sa, že sme si ešte stále celkom neuvedomili ničivé dôsledky týchto neprávostí. Zatiaľ trvá neschopnosť vrátiť mier do viac ako 5 rokov trvajúceho interného konfliktu v Sýrii, krvavého bojiska mnohých protichodných záujmov, ktorého dôsledkom sú zničené mestá. Obrovské utrpenie civilného obyvateľstva dopadá ťažko na svedomie tých, čo sú za to zodpovední. Použitie hrubej sily proti civilom na udržanie si moci či politického vplyvu nemá v 21. storočí miesto. Takéto metódy sú neoprávnené a neospravedlniteľné a takéto víťazstvá majú bez ďalšieho násilia sotva dlhého trvania.

Dúfam, že cesta od prímeria k trvalému mieru a obnove krajiny bude čo najkratšia, už kvôli miliónom Sýrčanov, ktorí by sa raz chceli vrátiť do svojich domovov. Z Turecka, Jordánska, Libanonu, z Európy či odinakiaľ. Sýria bude veľmi potrebovať, aby sa jej šikovní mladí ľudia cítili doma zase v bezpečí a krajinu znova vybudovali.

Vítam rozhodnutie slovenskej vlády poskytnúť viac ako 500 štipendií najmä sýrskym utečencom. Ich prvá skupina je už teraz na Slovensku a ja mám v pláne stretnúť sa s nimi, aby som sa dozvedel, ako sa im darí.

Zachovať si vieru v ľudskosť a spravodlivosť je niekedy ťažké, najmä ak sme svedkami hrubého porušovania medzinárodného poriadku, ktorý spočíva na pravidlách a zásadách. Tí, ktorí tieto pravidlá ignorujú, by mali pocítiť dôsledky. Tak, ako v prípade anexie Krymu. Ako viete, som veľkým zástancom Ukrajiny. K svojim susedom by sme sa mali vždy správať tak, ako by sme si želali my, aby sa oni správali k nám. Najmä vtedy, keď prechádzajú zložitým obdobím. Úprimne verím, že Ukrajina má potenciál stať sa prosperujúcou modernou krajinou. Pred tromi rokmi Ukrajinci otvorene preukázali príkladnú odvahu a zvolili si európsku budúcnosť. Nemožno ich sklamať kvôli nejakým zónam vplyvu v línii Jaltskej konferencie alebo nejakým obdobným nehanebným kompromisom.

Dámy a páni,
chcem veriť, že rok 2017 si budeme pamätať ako jeden z tých lepších v dejinách ľudstva – ako rok, kedy sa nám podarí ďalej znižovať chudobu a hlad a potláčať násilie. A správať sa tak, aby čo najmenej mužov, žien a detí muselo kvôli záchrane vlastného života  utekať zo svojich domovov.

Na záver mi dovoľte, aby som vám všetkým zaželal to najlepšie v osobnom živote, ako aj všetko najlepšie vašim rodinám i krajinám, ktoré zastupujete. A dovoľte mi tiež zaželať všetko najlepšie hlavám vašich štátov po celom svete.“

Viac k téme: