Prezident Kiska vystúpil s príhovorom v Európskom parlamente

Prezident Andrej Kiska v stredu vystúpil s príhovorom v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Išlo o prvý prejav hlavy štátu Slovenskej republiky na pôde Európskeho parlamentu od vstupu do Európskej únie.

Vystúpenie sa konalo na pozvanie predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, s ktorým prezident Kiska absolvoval aj samostatné rokovanie. Súčasťou programu bol tiež slávnostný obed s predsedom Tajanim a zástupcami politických skupín v Európskom parlamente a stretnutie so slovenskými europoslancami.

„Vyšiel som zo sály plný silných dojmov,“ povedal prezident Kiska. „Nie preto, že bol môj prejav niekoľkokrát prerušený silným potleskom, alebo preto, že na záver poslanci vstali a tlieskali. Ale preto, že na poslancoch bolo vidieť, ako počúvali a že im skutočne záleží na tom, aby sa projekt Európskej únie pohol dopredu.“

Príhovor je preložený z anglického jazyka. Originálne znenie nájdete na tomto odkaze.

„Je mi veľkou cťou prijať pozvanie prehovoriť k tomuto významnému európskemu zhromaždeniu. Neexistuje reprezentatívnejšie miesto, na ktorom by mohol ktorýkoľvek európsky politik vyjadriť svoje názory na budúcnosť nášho európskeho projektu.

Dokonca aj načasovanie môjho prejavu by sotva mohlo byť lepšie. O dva dni Slovensko oslávi deň, v ktorý sme urobili prvé kroky k demokracii. Všetko to začalo mladými ľuďmi – študentmi, ktorých odvaha postaviť sa režimu otvorila dvere Zamatovej revolúcii. Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi sme išli do ulíc a žiadali sme slobodu, ľudské práva a demokratické inštitúcie. Nútili sme komunistický režim, aby sa po štyroch desaťročiach rozpustil.

Keď sa pokúšam pochopiť, čo sme dosiahli od 17. novembra 1989, takmer nedokážem uveriť, ako ďaleko sme sa dostali. Stojím tu ako prezident hrdého, slobodného a demokratického štátu – člena Európskej únie – ktorého občania sa môžu voľne pohybovať po celom kontinente a používať rovnakú menu ako krajiny z opačnej strany neslávne známej Železnej opony.

Nič z toho by nebolo možné bez atraktívnej sily mieru a prosperity európskeho projektu. Podarilo sa nám to preto, lebo sme mali životnú víziu stať sa súčasťou Západu, a preto, lebo sa nám naskytla príležitosť splniť si tento sen prostredníctvom Európskej únie. Úspech Slovenska je v skutočnosti úspechom európskej integrácie.  

Načasovanie môjho príhovoru by mohlo byť šťastnou náhodou, no nie je náhoda, že som sa rozhodol začať svoje pripomienky úspechom európskej integrácie v časti Európy, z ktorej pochádzam. Pretože uprostred ohromného pesimizmu posledných rokov sa zdá byť takmer nevhodné hovoriť o úspechu.

Napriek tomu som presvedčený, že tieto pochybnosti o schopnosti EÚ čeliť spoločným výzvam a prekonať súčasné ťažkosti sú značne prehnané. Nenechajte sa pomýliť, nie sú o to menej nebezpečné. Sú v našich hlavách, ovplyvňujú názory v našich spoločnostiach, manipulujú naše volebné rozhodnutia. Nakoniec dokonca motivujú naše politické a diplomatické kroky.

Takže tu nie som preto, aby som bagatelizoval nebezpečenstvá populizmu, nacionalizmu a extrémizmu, ktoré nespokojnosť v našej spoločnosti podnecuje a ktoré zosilňuje profesionálne riadená propaganda. Nie som tu preto, aby som podceňoval dôsledky Brexitu alebo skutočné výzvy, ktorými sa musíme zaoberať v menovej únii, ochrane hraníc alebo inde.

Som tu však preto, aby som dôrazne odmietol myšlienku, že v zostavení EÚ sú niektoré základné nedostatky, ktoré nás privedú k bezútešnej budúcnosti. Že je v európskom projekte niečo zhnité a ten je –nejakým spôsobom – zodpovedný za nedávny nárast extrémizmu a nacionalizmu. Som tu, aby som odmietol obľúbenú hru „Zvaľme to na Brusel“ vždy, keď to slúži na zakrytie niektorej naliehavej domácej politickej otázky.

Dovoľte mi poukázať na to, kde vidím našu slabosť pri presadzovaní projektu EÚ. Nepochybne bránime správnu vec – projekt mieru, prosperity a ľudskej dôstojnosti. Fakty hovoria mnoho o úspechoch európskej integrácie. Antieurópski populisti a extrémisti nás, samozrejme, nemôžu poraziť pri poskytovaní riešení na zlepšenie života našich občanov. Ale až príliš často to vyzerá tak, že nás porážajú svojou neobmedzenou sebaistotou a zanietením pre ich vec. Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu sebaistotu a oddanosť, keď konáme a ozývame sa v mene EÚ. 

Na Slovensku si tento problém uvedomujeme. Pred mesiacom sme prijali spoločné vyhlásenie prezidenta, predsedu parlamentu a predsedu vlády, ktoré dôrazne a rozhodne posilňuje naše členstvo v EÚ ako strategický záujem bez akejkoľvek alternatívy pre budúcnosť našej krajiny. Súhlasili sme s tým, že budeme komunikovať s našou verejnosťou zodpovedne. Že v súvislosti s rozhodnutiami EÚ nebudeme používať dvojitý jazyk v zahraničí a doma. Tento bod považujem za mimoriadne dôležitý. Vidíme, ako často sa EÚ zneužíva v politických kampaniach. A ako dobre slúži populistom, aby prezentovali všetky víťazstvá ako národné a všetky porážky ako európske. 

Nemôžeme padnúť do pasce obrazov beznádeje vykresľovaných tými, ktorí by nás chceli vidieť v ďalšej krízovej situácii. EÚ nie je potápajúca sa loď a nemusíme radikálne reformovať spôsob, akým fungujeme. Najnaliehavejšie problémy môžeme vyriešiť dokončením toho, čo sme začali pred rokmi. Platí to pre eurozónu, Schengen alebo jednotný trh. Nie všetky naše predchádzajúce rozhodnutia boli dokonalé a bude potrebné jemné dolaďovanie, aby sme prekonali problémy, ktorým čelíme. No nepotrebujeme revolúciu. Musíme sa len zamerať len na to, čo členovia EÚ zvládli počas 60 rokov integrácie – spoločné riešenie problémov, vzájomná pomoc a učenie sa jeden od druhého.

Pre náš úspech a silu prekonať to, čo príde neskôr, sú rozhodujúce solidarita a vzájomná dôvera. Nedávna migračná kríza však nanešťastie zanechala zranenia na vzájomnej dôvere. A bude potrebný čas a úsilie, aby sa nakoniec tieto rany vyliečili. Dovoľte mi dnes povedať niečo, čo som znova a znova opakoval počas našich konfliktných domácich diskusií. Je našou morálnou povinnosťou pomáhať deťom, ženám a mužom, ktorí utekajú z domova, aby zachránili svoje životy. A Slovensko by nikdy nemalo váhať pri prejavovaní solidarity našim priateľom a partnerom v EÚ.   

Dámy a páni,
Slovensko otvorene sleduje svoj strategický záujem byť jadrom európskej integrácie. Myslím si však, že by sme sa mali sústrediť na podstatu, na dosiahnutie presvedčivých výsledkov a nemali by sme strácať príliš veľa energie v diskusiách o základnej alebo takzvanej viacrýchlostnej Európe. Táto diskusia nie je nová, líšia sa len hráči a kontext.

Vždy tu boli, a stále sú, krajiny EÚ ochotné urobiť niekedy viac ako ostatní. Preskúmanie ďalších oblastí spolupráce určite nie je proti jednotnosti EÚ, keď sa dodržiavajú dohodnuté pravidlá. Je však dôležité, aby boli nové iniciatívy k dispozícii pre každého záujemcu. A viem, že Slovensko nebude chcieť ostať v úzadí, keď budú na stole predložené nové projekty.

Dámy a páni,
zatiaľ čo investujeme naše úsilie do konsolidácie našich vnútorných záležitostí, nesmieme zabúdať na úlohu EÚ za jej hranicami, pretože existuje veľa hrozieb s významným vplyvom na našu spoločnú budúcnosť, bezpečnosť a blahobyt. 

EÚ je dnes hospodárskou superveľmocou, ale jej hlas v bezpečnostných výzvach okolo nás je dosť obmedzený. Či už ide o riešenie vzťahu s Ruskom ohľadom nezákonnej anexie Krymu a jeho podpory separatistov v Donbase alebo ohľadom situácie v Sýrii a Líbyi. Ale EÚ bola vybudovaná preto, aby bola projektom mierovej ekonomickej integrácie, nie spoločnou vojenskou mocnosťou. Vždy sa zdá byť trochu lacné kritizovať vnímaný nedostatok geopolitickej prestíže alebo nedostatok operačných schopností počas náhlych kríz, ak niekto nie je ochotný vybaviť EÚ správnymi schopnosťami a právomocami, alebo ak niekto nie je pripravený rešpektovať spoločné kroky, keď na nich najviac záleží.

My na Slovensku sme za ambicióznejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Nemyslím si, že je trvalo udržateľné obmedziť EÚ na úlohu dobrodinca zhromažďujúceho peniaze po tom, ako sa problémy skončia. Dobrodinca, ktorý sa pokúša obnoviť to, čo ostalo alebo sa zničilo intervenciami bezohľadných hráčov na medzinárodnej scéne. Pri pohľade na dnešný svet musí byť jasné, že sa EÚ potrebuje premeniť na silnejšieho globálneho hráča.

Navrhujem však, aby sme túto úlohu riešili radšej čestne. Žiadna spoločná politika nemôže byť úspešná, ak sa odsunie na okraj, keď to niekto považuje za vhodné. Som spokojný s tým, že sme od začiatku opustili myšlienku nejakej európskej armády, keďže sa musíme najprv dohodnúť na tom, čo v skutočnosti znamená posilniť našu spoluprácu v tejto oblasti.

Dovoľte mi tiež byť úprimným – na Slovensku sme túto iniciatívu nikdy nevideli ako pokus konkurovať obranným zárukám poskytovaným NATO a strategickému partnerstvu so Spojenými štátmi. Vidíme však veľa priestoru, kde sa môže posilnená európska spolupráca presadiť a zohrať kľúčovú úlohu. Bez spojenia našich zdrojov by sme nikdy neboli schopní splniť naše ambície. To je dôvod, prečo Slovensko víta myšlienku „stálej štruktúrovanej spolupráce“.

Keď hovorím o bezpečnosti, dovoľte mi pridať jednu poznámku. Sledujem  prebiehajúce vyšetrovanie rozsahu ruského zasahovania do prezidentských volieb v Spojených štátoch. Potom sa pozriem späť domov, kde nevidím takmer žiadne kroky. A vždy si hovorím, aké máme šťastie, že všetci žijeme v Európe. Tam, kde sa zjavne nepociťuje žiadny ruský vplyv, keďže sa nič intenzívne nevyšetrovalo...

Ale teraz na vážnejšiu nôtu: keď začneme hovoriť o európskych obranných projektoch, mali by sme konať spoločne proti hroziacej a nebezpečnej hrozbe, ktorej všetci čelíme – ruskej propagande a informačnej vojne. Bolo by smiešne pracovať na našom obrannom hardvéri, ale nechať túto zraniteľnosť otvorenú útokom. Úprimne povedané, bola by hanba nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodných a falošných správ.

Propaganda má reálne dôsledky v našich každodenných životoch, ovplyvňuje nálady v EÚ a formuje postoje našich občanov. Snaží sa šíriť chaos, ktorý oslabuje našu stabilitu, podkopáva dôveru ľudí v naše inštitúcie a núti nás, aby sme sa obávali každých blížiacich sa volieb.

Jedna z najväčších hrozieb pochádza zvnútra – treba sa pozrieť na organizované finančné a osobné programy spojené s médiami, mimovládnymi organizáciami, podnikateľskými subjektmi alebo politickými stranami. Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia v našich krajinách sa najímajú a používajú na destabilizáciu našej spoločnosti. V mnohých prípadoch to jednoducho ignorujeme alebo sa cítime nehodní prijať opatrenia. Rusko sa však stáva odvážnejším v úsilí o destabilizáciu Európy a je pripravené na tento účel využiť akúkoľvek situáciu.

Oceňujem, že tento parlament minulý rok schválil uznesenie o ruskej propagande. Bol to odvážny a veľmi potrebný prvý krok. Je jasné, že problému by sa mala venovať maximálna politická a odborná pozornosť na európskej úrovni a mala by viesť k aktívnej obrane. Nemali by sme tolerovať, aby dezinformácia zasahovala do našich strategických záujmov. Musíme sa brániť. Slovami a skutkami.

Dámy a páni,
spomenul som postkomunistickú cestu svojej vlastnej krajiny ako dôkaz úspechu európskej integrácie. Pôjdem ešte ďalej a poviem, že samotné rozšírenie bolo od pádu Berlínskeho múru najúspešnejšou politikou EÚ. Bol to najdôležitejší príspevok európskych politikov za posledné tri desaťročia, že udržali kontinent pokojný, slobodný a prosperujúci.

Nepochybujem o tom, že našu spoločnú budúcnosť výrazne ovplyvní naša schopnosť prijať nových členov, naša schopnosťou zabezpečiť stabilitu a prosperitu nášho susedstva. Bez ohľadu na to, ako závažne naše vnútorné výzvy práve teraz vyzerajú, nesmieme sa vzdať rozšírenia.

Osud krajín západného Balkánu musí byť aj naďalej jednou z našich priorít. Áno, existujú dôvody na sklamanie z nedostatku pokroku v reformách, pri prekonávaní starých rozdielov. Ale namiesto poľavenia našej pozornosti, by sa mala EÚ viac angažovať. Máme príšerné skúsenosti s tým, čo by sa mohlo stať, ak by západný Balkán zostal na okraji našej pozornosti. Bezpečnosť a stabilita regiónu je tak úzko prepojená s bezpečnosťou a stabilitou EÚ, ktorej sa nemôžeme vzdať. To znamená, že nemôžeme zničiť víziu ich úspešnej integrácie.

Odopretie nádeje posilňuje protivníkov prosperujúcej, mierovej a integrovanej Európy. Jednoducho si nemôžeme dovoliť prísť o priateľov v našom susedstve, najmä vo východnom susedstve. V tejto situácii je smiešne stráviť mesiace zdĺhavými diskusiami o tom, ako sa vyhnúť akémukoľvek odkazu na víziu členstva, namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, čo im môžeme ponúknuť.

Dovoľte mi byť konkrétnejším. Moldavsko je jednou z najchudobnejších častí Európy. Ľudia tam zúfalo túžia po lepších životoch – to sa dá dosiahnuť prostredníctvom reforiem a realistickej vízie lepšej budúcnosti. Niečo, čo môže EÚ ponúknuť asi najlepšie. Bez našej pomoci zostanú zraniteľní voči zásahom Kremľa.

Gruzínsko – krajina, ktorá robila všetko, čo je v jej silách viac ako desať rokov. Náš skutočný spojenec v tomto regióne.

Ale je to aj krajina, ktorá trpí nedávnou vojnou s Ruskom. Veľká časť jej územia je stále nelegálne okupovaná a ľudia sú ponechaní napospas utrpeniu. Dotkol som sa plota z ostnatého drôtu, ktorý môže cez noc rozdeliť vašu záhradu a nechať vás bez prístupu k vašej rodine. A napriek tomu Gruzínsko nestratilo svoje strategické smerovanie k Západu. Takže neohrozte túto väzbu ignorovaním a ľahostajnosťou, ktoré by mohli viesť k nenapraviteľným škodám. 

A nakoniec, Ukrajina, náš najväčší sused, bojuje svoju vojnu za územnú celistvosť, zatiaľ čo zároveň uskutočňuje reformy. Často počujem, že nerobia dosť. Ale nebude sa im dariť o nič lepšie, ak stratíme záujem, ukončíme našu podporu a necháme ich samých. Okrem toho, ak sa vrátime späť k tichému akceptovaniu Putinovho režimu, ak zrušíme sankcie bez toho, aby sme donútili Kremeľ rešpektovať medzinárodné právo a zásady, potom sme ochotní obchodovať s vlastnou dlhodobou bezpečnosťou a stabilitou kvôli pochybným individuálnym krátkodobým ziskom a záujmom.

Dámy a páni, vážení priatelia,
európska integrácia stelesňuje všetko, čo je pre nás drahé – život v mieri, dôstojný život, v ktorom sa rešpektuje každá ľudská bytosť. Je to naše spoločné dedičstvo. Náš vzácny a overený plán na prežitie. Naša jediná zmysluplná cesta do budúcnosti.

Som si istý, že Európska únia má pred sebou veľa, veľa rokov.

Ďakujem za vašu pozornosť.“

Viac k téme: