Prezident ku Dňu Ústavy Slovenskej republiky

V týchto dňoch dostávam blahoprajné telegramy od zahraničných hláv štátov ku Dňu Ústavy Slovenskej republiky. O to viac si uvedomujem, ako veľká časť našej spoločnosti vníma tento štátny sviatok viac formálne až nezainteresovane.

Prijatie ústavy, ktorá je zákon zákonov, je však v každej demokratickej spoločnosti takým významným a určujúcim počinom, že azda niet krajiny, kde by si takýto deň tak či onak nepripomínali.

Deň prijatia ústavy 1. september 1992 nebol dátumom vzniku Slovenskej republiky ako samostatného štátu, ale Ústava sa stala jeho zakladajúcim dokumentom a od prvého dňa jeho existencie bola rozhodujúcim štátoprávnym pilierom usporiadania našej republiky.

Prijatie Ústavy síce nevnímame ako porovnateľne slávny a chrabrý okamih v našich novodobých dejinách ako Slovenské národné povstanie, ktoré sme si pripomenuli len pár dní pred dnešným štátnym sviatkom; je však isté, že naša štátnosť vyjadrená v Ústave sa opiera aj o odvážny, emotívny, demokratický a v našej histórii o jedinečný odkaz Povstania.

Hoci výročie 17. novembra, ktoré si onedlho pripomenieme, vzbudí možno v spoločnosti silnejšie emócie než dnešný sviatok, demokratické ideály Novembra 1989 sa v skutočnosti premietli aj do Ústavy Slovenskej republiky. Ústava nám garantuje také hodnoty, akými sú základné práva a slobody, právny štát a parlamentná forma vlády.

Tieto garancie sú priamou výzvou, aby sme si každý deň uvedomovali, že základný zákon zaväzuje, a nielen na Deň Ústavy SR, každého, predovšetkým však ústavných činiteľov a ďalšie orgány verejnej moci.

Niet takého subjektu, ktorý má právo vyhnúť sa limitom, aké určuje Ústava, a konať svojvoľne, ignorujúc hodnoty a princípy, ktoré tento zákon zákonov vyjadruje.

K výkladu a používaniu Ústavy by sme mali pristupovať nielen v súlade s jej duchom, ale predovšetkým tak, aby Ústava bola v plnom rozsahu rešpektovaná v každom jednotlivom prípade, bez ohľadu na osobné, politické alebo skupinové ambície.

Skloniť sa pred majestátom Ústavy má povinnosť každý. Ale pre tých, ktorí sú zvolení alebo menovaní do ústavných funkcií to platí predovšetkým, pretože ich postavenie znamená najmä vyšší stupeň zodpovednosti za riadne uplatňovanie Ústavy. Vo vzťahu k Ústave by nás mali viesť pokora a zodpovednosť, aby každý, kto je povinný a oprávnený pracovať s textom Ústavy, konal aktívne a rozhodoval tak, ako to vyžaduje prospech štátu, celej spoločnosti a každého jednotlivca.

Ak sa náš vzťah k Ústave bude vyvíjať takýmto spôsobom, potom sa aj Deň Ústavy Slovenskej republiky stane spontánnou slávnosťou našej krajiny a jej obyvateľov.

Viac k téme: