Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska si vo štvrtok uctil 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny na bratislavskom Slavíne a na cintoríne vo Zvolene, kde vyznamenal a ocenil slovenských a rumunských vojnových veteránov.

„Pripomíname si tu koniec druhej svetovej vojny. Katastrofy, ktorá v dejinách ľudstva nemá obdobu. Tisíce miest a obcí ľahli popolom, umierali civilisti aj väzni v koncentračných táboroch. Utrpenie a ukrutnosti nemali konca.

Dnes sme si prišli uctiť pamiatku tých, ktorí sa proti fašizmu a nacizmu postavili. Vojaci, ktorí bojovali a dúfali, že sa raz vrátia k svojim mamám, manželkám, deťom; ktorí mali svoje sny, ale domov sa už nikdy nevrátili.

Nesmieme zabudnúť, a zvlášť dnes pri náraste extrémizmu, vo svete, ale aj u nás na Slovensku, že na začiatku aj tejto obrovskej tragédie bolo – slovo. Šírenie nenávisti voči ľuďom iného náboženstva a inej farby pleti. Povzbudzovanie starých krívd a nepriateľstiev. Slovo, ktorá šírilo nevraživosť, urážky, opovrhovanie.

Vždy by sme si mali tiež s pokorou spomenúť na to, že táto vojna sa začala u nás v Európe a vážiť si a pripomínať, špeciálne teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu, že projekt Európskej únie, tento fantastický projekt, bol pri svojom zrode projektom mieru. A že aj vďaka nemu sa z Európy stal ostrov stability a prosperity.

Naša vďaka bude navždy patriť mužom a ženám, ktorí nasadzovali svoje životy. Hrdinskej Červenej armáde, Rusom, Ukrajincom a príslušníkom ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Nezabúdame na ich nezlomnú vôľu, ani na strašnú jazvu, ktorú ich krajine táto vojna spôsobila. Generácie pred nami zakúsili vojnu na vlastnej koži.

Na tomto mieste vzdávame hlbokú úctu vojakom rumunskej armády, ktorí oslobodzovali našu vlasť. Je pre nás veľkou cťou, že niektorí z nich sú tu dnes medzi nami.

Spomíname na francúzskych partizánov i bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní, na príslušníkov 1. československého armádneho zboru i na spojencov na západnom fronte, na ich hrdinov a ich pomoc, bez ktorej by víťazstvo nebolo možné.

Pravda, napredovanie k slobode a demokracii bolo v našej časti Európy krátko po vojne zahatané. Nastúpila iná diktatúra, ktorá si vyžiadala nové obete.

Máme tak dvojakú historickú skúsenosť. Skúsenosť s krvavými konfliktmi, ktoré spustošili celé územia, ako aj s režimom, ktorý popravoval nevinných a desaťtisíce občanov poslal do väzení. Vieme, akú hrôzu spôsobuje vojna, ale vieme tiež, čo to znamená, keď nám ukradnú slobodu.

Slovenská republika však má to šťastie, že je dedičom nielen tyranie, ale aj vzdoru, odvahy a víťazstva nad tými, ktorí nás o naše práva a slobody oberali.

Vážení vojnoví veteráni,
Vám patrí naša obrovská vďaka. Vaše odhodlanie nás zaväzuje k tomu, aby sme toto dedičstvo uchovávali a zveľaďovali. Aby sme sa vždy vedeli postaviť zlu, nebáli sa ho pomenovať a bojovať s ním. Aby sme nelegalizovali zlo spoluprácou s ním, tak, ako sa to napríklad deje v našom parlamente. Aby sme neopakovali chyby minulosti.

Aby sme nedovolili extrémistom využívať strach a predsudky ako cestu k moci. Aby sme udržali našu krajinu slobodnú, bezpečnú pre všetkých, pripravenú zvládnuť nové výzvy. Aby sme boli pevným článkom Európskej únie, životne dôležitého projektu mierovej spolupráce na našom kontinente.

Verím, že sviečky vďaky na hroboch vojakov, ktorí navždy spočinuli v slovenskej zemi, budú symbolom nášho spoločného úsilia.“