Prezident prijal vedúcich diplomatických misií: Naša zahraničná politika je jasná

Prezident Andrej Kiska prijal v stredu v Prezidentskom paláci vedúcich diplomatických misií akreditovaných pre Slovenskú republiku.

Príhovor odznel v anglickom jazyku, originálne znenie nájdete na tomto odkaze.

„Stalo sa tradíciou privítať vás na začiatku roka, aby sme zhrnuli predchádzajúci rok a pozreli sa dopredu.

Avšak prv, než začneme, dovoľte mi zaželať vám, vašim rodinám a vašim milovaným, ako aj vašim krajinám všetko najlepšie v novom roku 2019. Želám si, aby bol tento rok časom väčšieho vzájomného porozumenia, tolerancie a empatie k sebe navzájom.

Tohtoročné stretnutie je naše posledné pri tejto príležitosti. Ako viete, v druhom volebnom období nebudem kandidovať. Dnešné stretnutie je dobrou príležitosťou pozrieť sa na takmer päť rokov, ale tiež tešiť sa na to, čo by som si želal pre Slovenskú republiku v oblasti zahraničnej politiky.

Práca s vami, veľvyslancami a vašimi vedúcimi predstaviteľmi bola popri mnohých mojich úlohách vždy podnetná. Počas nespočetných stretnutí, či už v zahraničí alebo tu na Slovensku som sa stretol s mnohými talentovanými ľuďmi s víziou a nadšením. Videl som toľko skvelých myšlienok, ako slúžiť našim ľuďom lepšie, aby boli naše krajiny úspešnejšie a prosperujúcejšie. Rád by som poďakoval vám a vašim vedúcim predstaviteľom za všetku podporu a priateľstvo, ktoré som získal počas mojej funkcie.

Uplynulý rok mal byť rokom mnohých výročí na Slovensku. Ukázal sa však ako rok poznamenaný hlbokým smútkom a hnevom. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nás prinútila pýtať sa, či hodnoty slobody, demokracie, spravodlivosti a právneho štátu — hodnoty, o ktorých tak radi a často hovoríme — v našej krajine stále platia. A či sme ochotní, či sme schopní ich ochraňovať a obhajovať. Moja odpoveď je, že tento boj sme ešte nevyhrali. Ale áno, sme toho schopní a ochotní a aj tak urobíme. Do tohto roka sme vstúpili ako silnejšia a húževnatejšia spoločnosť.

Želám si, aby tento rok, rok 30. výročia nežnej revolúcie, 75. výročia Slovenského národného povstania a 15. výročia nášho vstupu do EÚ a NATO — všetko tak dôležité míľniky, ktoré formovali našu spoločnosť — bol rokom, na ktorý budeme pozitívne spomínať.

Takmer pred piatimi rokmi som vstúpil do funkcie so silnou osobnou vierou v hodnoty, ktoré ma viedli aj v mojej zahraničnej politike.

Dovoľte, aby som uviedol niektoré z nich.

Dôvera

Ako by sme mohli uspieť bez dôvery jeden druhému? Naša vzájomná dôvera je založená na našej skúsenosti, na spôsobe, akým pristupujeme k problémom, k našim priateľom alebo protivníkom.

Jedným z najlepších príkladov, ako ukázať, že sme hodní dôvery, je rešpektovanie medzinárodných noriem. Ukázať, že ostatní sa môžu na nás spoľahnúť. Že budeme hrať podľa pravidiel. Moja skúsenosť je veľmi pozitívna.

Medzi vašimi vedúcimi predstaviteľmi som našiel mnoho priateľov. Priateľov, ktorí držia slovo a sú pripravení v prípade potreby pomôcť. Všetky ťažké rozhodnutia v rámci EÚ by bez vzájomného rešpektu a dôvery neboli možné. Naša spoločná obrana v NATO je dôvera sama osebe. Všetky celosvetové rozhodnutia, ktoré v OSN prijímame, budú fungovať len vtedy, ak si budeme navzájom dôverovať a veriť v našu vôľu ich naplniť.

Bohužiaľ, musím povedať, že stále čelíme dôsledkom nerešpektovania pravidiel mierovej koexistencie a ľudskosti a oslabenia vzájomnej dôvery.

Som sklamaný, že musím konštatovať, že sme nenašli riešenie konfliktu na Ukrajine. Aby dialóg a dôvera zvíťazili nad národným egoizmom. Dúfam, že v tomto duchu prispeje slovenské predsedníctvo OBSE.

Rovnako ma neteší, že sme nenašli spôsob, ako si poradiť so šírením nenávisti, extrémizmu, radikalizmu, ale aj dezinformácií a propagandy. Pretože tieto oslabujú našu schopnosť stavať viac na dôvere a porozumení. Následkom toho tí, ktorí trpia najviac, sú ľudia v núdzi.

Spolupráca

Je veľa výziev, ktoré ani jeden z našich štátov nemôže vyriešiť sám — terorizmus, migrácia, klimatické zmeny alebo ekonomický rast. Všetci potrebujeme priateľov a partnerov.

Ak posledný rok nebol pre Slovensko jednoduchý, tak posledných takmer päť rokov môjho mandátu bolo pre svet mimoriadne náročných.

Bol som zvolený hneď po anexii Krymu a ozbrojenej agresii na východe Ukrajiny. Všetci sme boli svedkami brutality v Iraku, Sýrii, Jemene. Použitia chemických zbraní proti civilistom a jednotlivcom. Najväčšou výzvou v mnohých regiónoch zostávajú stále chudoba a hlad. Mnohé z toho by sa možno nestalo, ak by sme lepšie spolupracovali. Namiesto toho sme videli príliš veľa národného egoizmu alebo jednoducho nedostatok záujmu.

Bol som ale tiež svedkom radostných momentov, kedy sme dosiahli Parížsku klimatickú dohodu, tak dôležitú pre všetkých ľudí žijúcich na tejto planéte. Osobne som odcestoval do New Yorku, aby som túto dohodu podpísal a ukázal našu vôľu a odhodlanie ju naplniť.

Bol som rád, že sa moja krajina zúčastnila príprav Globálnej dohody o migrácii, aj keď diskusia, ktorá nasledovala, sa v mnohých krajinách zmenila na iracionálne populistické súperenie. Bohužiaľ, vrátane Slovenska.

Chápem, že migrácia je pre mnohých citlivá a emocionálna téma. Ale akákoľvek nečinnosť, ťažkosti s vykonávaním alebo jednoducho neplnením záväzkov vyplývajúcich z dohody o klimatickej zmene, sú pre našu planétu nenapraviteľne škodlivé a pre ľudstvo zhubné. Cena, ktorú za nedostatok múdrosti v tejto oblasti zaplatíme, bude neuveriteľne vysoká. Ako povedal prezident Macron: „Planéta B neexistuje”.

A nakoniec:

Zodpovedné líderstvo

Tu budem hovoriť hlavne o Európe, ale platí to aj pre celý svet.

V uplynulom roku sme neustále počúvali tých, ktorí spochybňovali a ohrozovali náš európsky projekt. Politikov obviňujúcich Brusel za svoje vlastné chyby, strach a neistotu. Videli sme len trochu pozitívnej propagácie EÚ v našich krajinách. Demokracia je nikdy nekončiaci proces. Je to súťaž rôznych názorov, politík a politických stratégií. Napokon, každý výsledok je dieťaťom mnohých kompromisov.

Prečo očakávame, že EÚ bude iná? Bude vždy predmetom otázok a pochybností, ale v prospech všetkých občanov EÚ sme dosiahli tak veľa v tak krátkom čase. Schengen, eurozóna, jednotný trh, rozšírenie. A omnoho viac sa toho pripravuje: digitálne a zdieľané ekonomiky, energetická bezpečnosť, spolupráca v oblasti obrany.

Pre ľudí nie je ľahké tak rýchlo absorbovať všetky tieto zmeny. Preto ich neviňme z toho, že sa necítia pohodlne, že majú obavy o to, že im budú odobraté ich slobody. Preto potrebujeme viac empatie a vzájomného porozumenia. Najdôležitejšie však je, že potrebujeme aktívnejšiu a zodpovednejšiu verejnú obhajobu EÚ, zvlášť pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami do EP.

Nikto to namiesto nás neurobí. My politici máme v skutočnosti veľký dlh. Nedostatok komunikácie alebo nezodpovedná komunikácia, oslabujúca našu vlastnú stabilitu. Keď mal pred asi 30 rokmi príhovor nejaký vedúci predstaviteľ, vážil každé jedno slovo. Dnes sa stalo veľmi populárne strašiť verejnosť ďalšou katastrofou, ktorá nás má zastihnúť. A ako často sa dozvieme, že to vôbec nie je katastrofa? Nikto sa nestará o to, či sú tieto predpovede pravdivé alebo nie, ale škoda, ktorú takáto rétorika spôsobí, je nesmierna. A nikto za to nenesie zodpovednosť.

Koľko sme po referende v Spojenom kráľovstve počúvali o konci EÚ? O mnohých ďalších, ktorí budú nasledovať? A dnes o tom počujeme sotva slovo. Dokonca aj hlasy tvrdiace, že štruktúry EÚ sú neuveriteľne komplikované, vo svetle procesu Brexitu stíchli.

Zhruba o päť mesiacov bude mať Slovensko nového prezidenta. Želám si, aby tento úrad naďalej plnil úlohu strážcu našej slobody a demokracie. Obhajcu rešpektujúceho pravidlá a hodnoty, prejavujúceho lásku, empatiu a pochopenie pre ľudí v núdzi.

Bude veľmi dôležité, aby nový prezident posilnil zahraničnopolitický konsenzus. Dúfam, že to bude osoba so silnými hodnotami, ktoré zdieľame s našimi priateľmi a spojencami v EÚ a NATO, ochotná a schopná ich obhajovať.

Možno ste počuli, že zahraničnopolitický konsenzus na Slovensku sa minulý rok narušil. Áno, názory na mnoho dôležitých tém sa rôznili, ale dovoľte, aby som to objasnil: Niet pochýb o tom, kam Slovensko patrí.

Sme EÚ a sme NATO. Hlasy volajúce po odchode z týchto organizácií alebo tvrdiace, že Slovensko by malo byť mostom alebo niekde „medzi”, sú nesprávne a neodrážajú skutočnosť. Veď viac než 60 % Slovákov je za členstvo v EÚ a väčšina za NATO. Ak aj počúvate niečo iné, dôležité sú skutky.

Ako možno viete, je predo mnou stále niekoľko zahranično-politických aktivít. Vo februári budem na Slovensku organizovať Bukureštský summit 9 a taktiež absolvujem niekoľko rozlúčkových návštev, ktoré mi poskytnú ďalšiu príležitosť znova sa stretnúť s niektorými z vás. Všetkým vám však už teraz želám veľa úspechov a šťastia vo vašom pracovnom a súkromnom živote.“

Viac k téme: