Prezident si prevzal Veľkú zlatú medailu Masarykovej univerzity v Brne

Prezident Andrej Kiska si v utorok v Brne prevzal Veľkú zlatú medailu Masarykovej univerzity, ktorú mu odovzdal pri príležitosti 100. výročia založenia univerzity jej rektor Mikuláš Bek. Slovenský prezident podľa neho prispel k uchovávaniu masarykovskej a štefánikovskej tradície v českej a slovenskej politike.

„Je pre mňa veľkou cťou byť tu vami a prevziať si toto jedinečné ocenenie. Cítim veľký rešpekt k úžasným osobnostiam, ktoré boli ocenené predo mnou, aj k láskavým slovám pána rektora. Jedine vedomie, že to nie je iba osobná cena, ale aj ocenenie všetkých, ktorí sa snažia o lepšie Slovensko, mi trochu uľahčuje vysloviť svoje poďakovanie.

Prijímam túto medailu s úctou, pokorou a vďakou. S úctou voči dielu, ktoré Masarykova univerzita za sebou zanechala a aké naďalej tvorí. S pokorou voči hodnotám spätým s tým najlepším, čo nám priniesla prvá Československá republika — viac slobody a demokracie, viac rešpektu k ľudským právam, príležitosť pre občianske združovanie, pre vzdelanosť. Ale aj hodnoty porozumenia, lásky, odpúšťania, slušnosti a spravodlivosti, ktoré sa zdajú dnes možno nemoderné, ale sú práve dnes možno dôležitejšie ako v minulých rokoch.

Prijímam túto medailu s vďakou voči všetkým, ktorí aj v dobe poznačenej sklamaním a zahlcovaním verejného priestoru nenávisťou vyznávajú a praktizujú demokratický étos. Étos, bez ktorého by sa tieto hodnoty dávno stratili a ktorý naše spoločnosti tak potrebujú.

Keď som sa dozvedel, že sa mi dostane cti vkročiť do tejto auly, vybavilo sa mi nielen to, že tu študuje skoro 5300 slovenských študentov a že viacerí z nich stážovali v prezidentskom úrade. Ale aj to, čo som za posledných päť rokov o Masarykovej univerzite počul. A prečo sa tu dnes cítim tak trochu ako doma. Cestujem po Slovensku, stretávam sa s mladými ľuďmi, so študentmi gymnázií a ďalších stredných škôl. Vždy sa ich pýtam, čo by chceli v živote robiť, kde by chceli ďalej študovať. Verte tomu, že Masarykova univerzita vysoko boduje — kvalitou vzdelávania, technickým vybavením, špičkovou vedou.

Postupne som nadobudol dojem, ktorý by som zhrnul do troch slov: Brno je pohoda. Nie je to ale ten druh pohody, aký študenti mávajú po treťom pive. Je to skôr pohoda ducha i tela; radosť vzdelávať sa, objavovať niečo nové. Pôžitok z príležitosti zapojiť sa – do výskumu, do zlepšenia životných podmienok, do kultúrnej tvorby, do občianskeho projektu. To všetko v atmosfére, ktorá je tak trochu domácka, ale zároveň globálna: charakterom skúmaných problémov, témami, účastníkmi zo zahraničia.

Na Slovensku často trochu s nadsázkou opakujem, že tretinu vysokých škôl by som okamžite zavrel a peniaze investoval do kvalitných vysokých škôl. Škôl s kvalitou presne ako je táto. A rád by som zložil poklonu tunajším pedagógom, manažérom a podporovateľom univerzity za vašu prácu. Za napĺňanie Masarykovho odkazu o potrebe vzdelania. Ďakujem vám. Aj ako prezident Slovenskej republiky, pretože aj mnohí absolventi vašej univerzity prispeli k tomu, že Slovensko je moderná, úspešná a sebavedomá krajina. Aké máme dnes školstvo, tak budú naše krajiny vyzerať o 20, o 30 rokov. A vrátiť úctu a rešpekt k pedagogickému povolaniu pokladám u nás doma za základnú prioritu našej krajiny. Nikdy neodhováram našich študentov, aby nešli študovať do zahraničia. Naopak, vyzývam ich, aby išli za najlepším vzdelaním aj na kraj sveta. Ale vždy ich prosím, aby sa nezabudli vrátiť, pretože naše nádherné krajiny týchto úžasných mladých ľudí potrebujú ako soľ.

Dámy a páni.
V uplynulom roku sme oslavovali sto rokov od vzniku česko-slovenského štátu. Jedným z jeho zakladateľov bol človek, ktorého meno nesie táto univerzita. Tomáš Garrique Masaryk bol výnimočnou postavou československých dejín. Jeho moderné a ľudské vnímanie spoločnosti a štátu nás zaradilo k demokratickým krajinám postavených na úcte k právam jednotlivcov. Jeho dielo a myšlienky sú aj dnes viac ako aktuálne. Pomáhajú lepšie rozumieť podstate demokracie, učia nás, ako ju žiť, posilňovať a tiež ako ju chrániť. Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty. Aj tieto slová si asi často môžeme povedať aj dnes.

K storočnici dostali oba nástupnícke štáty darček: dožili sme sa Masarykových vytúžených päťdesiatich rokov demokracie. Pomer nedemokratických a demokratických etáp v našich moderných dejinách sa zmenil, začali prevažovať slobodnejšie režimy nad autoritárskymi či totalitnými. Ale na oboch stranách Moravy dobre vieme, že demokratický charakter štátu sa neudržiava sám. Vyžaduje si neustálu pozornosť, záujem a odvahu sa zaň postaviť.

Našu prvú republiku rozbila hrozná vojna a čoskoro po jej obnove nám ju na pol storočia uniesla boľševická totalita. Na utrpenie a stratené životy obetí režimov nacizmu a komunizmu nesmieme nikdy zabudnúť. Sú pre nás varovaním. Vďaka nim vieme, že je našou povinnosťou byť ostražití. Nesmieme dovoliť zlu, aby porazilo dobro. A súboj dobra a zla je starý, ako je ľudstvo samé, a prebieha aj dnes. A na začiatku zla a aj najväčších tragédií nášho ľudstva bolo vždy slovo. Slovo plné nenávisti a zloby. Dnes sa slová nenávisti šíria. A ma všetci, ktorí zastávame hodnoty demokracie a modernej otvorenej spoločnosti musíme byť ostražití. A aktívni. Stačí chvíľa nepozornosti a to, čo trvá demokracii vybudovať roky, si totalita vezme cez noc.

Do politiky som vstupoval s viacerými naliehavými témami, ktorých riešenie zodpovední zanedbávali alebo ignorovali. Už spomínané vzdelávanie, zdravie ľudí, vymožiteľnosť práva a spravodlivosti, korupcia, ale aj solidarita a citlivosť voči slabším, veľké regionálne rozdiely, zanedbané rómske komunity, či prekážky pre rozvoj vedy a výskumu.

Všetky tieto výzvy však spájal a spája hlbší problém. Problém, ktorého ignorovanie podkopáva základy spoločnosti, jej vnútornej súdržnosti a solidarity medzi ľuďmi. Je to hlboká nedôvera v štát. V jeho schopnosť čeliť výzvam, prinášať riešenia a zabezpečiť férovosť a spravodlivosť. Pomenúvať problémy, navrhovať, ale hlavne – a to chcem podčiarknuť – priniesť občanom jasné hmatateľné výsledky. Preto snaha obnoviť, udržiavať a zvyšovať dôveru v štát je základnou úlohou každého demokratického politika. Ak túto povinnosť zanedbáme, z nedôvery v štát a jeho schopnosť odpovedať na výzvy a problémy sa zrodí nedôvera v demokraciu. Zrodí sa vzdor, sklamanie, populizmus. A zrodí sa extrémizmus.

Dámy a páni.
Pri tejto téme sa chvíľu pristavím, pretože som presvedčený, že dnes stojíme v našich krajinách pred novými hrozbami pre slobodu a demokraciu. Nielen v našich krajinách, ale po celom svete sa rozmáha nebezpečný populizmus, ktorý hazarduje s ťažko nadobudnutými slobodami a právami. Na Slovensku si štvrtina ľudí myslí, že budúcnosti našej krajiny by pomohla tvrdá ruka. Podobné názory nájdeme v Poľsku, Maďarsku a iste aj u vás. Akoby sme zabúdali, že mier a prosperita dnešných dní sú výsledkom trpezlivej, poctivej a vytrvalej práce, ale tiež rešpektu k právam iných.

Ako ľuďom vrátiť dôveru v demokraciu? Ako predísť tomu, aby nám ju nepriatelia neuniesli, aby nepokrivili jej význam a nakoniec ju nahradili niečím takzvane praktickejším?

Dôležitou súčasťou budovania dôvery je — ako som už povedal — mať odvahu pomenovať problémy, ale hlavne prinášať hmatateľné výsledky. Budovať dôveru v schopnosť riešiť to, čo ľudí trápi. Demokratický štát je nástroj, aby sme dokázali spravovať naše rozmanité záležitosti, spájať rôznorodé záujmy, riešiť spoločné výzvy. Starať sa o to, ako ľudia dôverujú spravodlivosti, či justičnej, alebo bežnej každodennej — kto sa kedy dostane k lekárovi, alebo k inej verejnej službe. Odpovedať na pocit zabudnutia, ktorí cítia ľudia v menej rozvinutých regiónoch, seniori alebo osamelí rodičia. Posilňovať kvalitu školstva, budúcnosť vedy, pocit naplnenia a spokojnosti, ktorí ľudia pri svojej práci môžu cítiť. Veľkou výzvou zostáva hľadať a ponúkať také riešenia, aby časť našej spoločnosti nevidela východisko z hnevu či beznádeje v extrémnych riešeniach a politikoch, ktorí demokraciou a slobodou pohŕdajú.

Ale popri riešení praktických výziev nesmieme zabúdať na základy. Nemali by sme sami seba uspať ilúziou, že výhody demokracie a života v slobodnej spoločnosti sú také jasné, že nepotrebujú advokátov. Že naše hodnoty sú také silné, že ich nemusíme brániť. Že spoločenstvá a spojenectvá ako EÚ alebo NATO, do ktorých sme vstúpili, aby sme chránili a posilňovali náš spôsob života, sú samozrejmosťou, ktorú nemusíme vysvetľovať.

Musíme obsadiť priestor, v ktorom sa aj vďaka pasivite a nevšímavosti demokratických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti. Znamená to hrdo a otvorene sa hlásiť k členstvu v Európskej únií a NATO. Nezľaknúť sa propagandy, ktorej cieľom je rozbiť konsenzus medzi ľuďmi o tom, kam naše krajiny patria, kde sú naši priatelia a kto sú naši spojenci. Znamená to nedopustiť, aby citlivé témy — akou je napríklad migrácia alebo bieda Rómov na Slovensku — ovládli rasisti a nacionalisti zneužívajú strach ľudí a spoločenské predsudky.

Demokraciu ochránime, ak sa nebudeme báť postaviť za to, čomu veríme.

Masaryk tomu veľmi dobre rozumel. Ako hovoril, pomery počas vládnutia Viedne a Budapešti nás nútili k ustavičnému odporu voči štátu. Zvykli sme si na „negáciu štátu“, ktorú „musíme teraz nahradiť pozitívnym zmyslom pre štát“. Nestačí štát založiť a udržiavať pri živote. Treba dbať o to, aby umožňoval ľuďom dôstojnejší a kvalitnejší život, vrátane lepšieho vzdelania. Aby nikto nemal pocit, že sa na neho zabudlo, a že je na svoje starosti a trápenia sám. Ako som povedal v novoročnom príhovore, a opäť zdôrazňujem aj tu: demokracia je dennodenná poctivá práca pre ľudí.

Dámy a páni,
minulý rok bol pre Slovenskú republiku mimoriadne náročný. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sme sa museli veľmi dôsledne pozrieť na spoločnosť, v ktorej žijeme, na štát, ktorý tvoríme a rozvíjame. Museli sme sa poctivo opýtať, nakoľko v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka. Hodnoty, o ktorých presviedčame seba aj iných, že sú základnými piliermi nášho štátu. Každého moderného štátu.

Som presvedčený, že sme do roku 2019 vstúpili ako silnejšia a odolnejšia spoločnosť. Vďaka ľuďom, ktorí rozhorčenie aj strach premenili na poctivú snahu o lepšiu krajinu. Bola to skúška aj pre mňa osobne ako prezidenta Slovenskej republiky. V situácii, keď desiatky tisíc ľudí v zime aj daždi v uliciach formulovali požiadavky na nové vedenie krajiny, som rozhodoval o novej vláde. Okrem iného som musel odolať lákaniu prekročiť limity ústavných kompetencií, ignorovať vôľu parlamentnej väčšiny a zostaviť vládu, ktorá by zrejme bola v tom čase prijateľnejšia než tá, ktorá vznikla.

Ale demokracia nepozná skratky. Nesmieme skĺznuť k ohýbaniu a porušovaniu pravidiel. Demokraciu neochránime pred tými, ktorí ju chcú uniesť tak, že ju sami v úvodzovkách „v záujme dobra“ budeme porušovať. Právny štát a rešpekt k dodržiavaniu pravidiel sú neopomenuteľným základom demokracie. Skratky náš demokratický tábor oslabujú. Vedú k nedôvere, k deleniu spoločnosti na nepriateľské tábory, ktoré sa od seba vzďaľujú a prestávajú si rozumieť.

Ak chceme vrátiť demokracii silu, ak nechceme aby upadla, nepôjde to inak, len trpezlivou a vytrvalou prácou. Slušnou, ale odvážnou diskusiou, citlivosťou k potrebám ľudí a dodržiavaním pravidiel aj vtedy, keď nám nevyhovujú a aj vtedy, keď ich iní porušujú.

Dámy a páni.
Pred sto rokmi pre naše krajiny začala demokratická cesta. Prerušovaná, ale úspešná. A dovoľte mi na záver môjho prejavu použiť slová jedného z otcov nášho spoločného štátu, Milana Rastislava Štefánika.

Milan Rastislav Štefánik povedal, že tí, ktorí si myslia, že slobodu za nich vybojujú druhí, si možno slobodu nezaslúžia. A ja si dovolím ho parafrázovať. Všetci tí, ktorí chcú lepší štát, chcú lepšie, moderné a prosperujúce Slovensko, či Česko, ale čakajú, že to za nich spravia iní a sami nepriložia ruku k dielu, si možno ani lepší štát nezaslúžia.

Som hrdý na to, že som počas svojich piatich „prezidentských“ rokov videl a spoznal mnohých, ktorí sú pripravení, ochotní a schopní priložiť ruku k dielu.

Som hrdý na to, že pred mnohými takýmito ľuďmi tu, v tejto aule môžem stáť. Som hrdý na to, že môžem stáť na pôde univerzity, ktorej hodnoty a práca dávajú záruku, že rady tých, ktorí budú prispievať k rozvoju oboch našich krajín v modernom, demokratickom a slobodnom duchu, sa budú rozrastať.

Ďakujem.“

Viac k téme: