Jednota Severoatlantickej aliancie, posilňovanie európskeho piliera NATO a investície do obrany patria medzi kľúčové predpoklady bezpečnosti Európy v súčasnej geopolitickej situácii. Uviedol to dnes prezident SR Peter Pellegrini po plenárnom rokovaní lídrov krajín Bukureštskej deviatky (B9) v rumunskej Bukurešti.
Prezident SR zdôraznil, že spojenci sa počas rokovania zhodli na potrebe zachovať jednotný postup Aliancie. „Všetci za okrúhlym stolom zdôrazňovali tento moment, aj napriek tomu, že sa možno v rámci diskusií medzi členskými krajinami a Spojenými štátmi môže objavovať pocit určitého napätia. Je dôležité, aby sme vyslali jasný signál, že Severoatlantická aliancia je naďalej jednotná vo svojom postupe a bude taká aj do budúcna,“ povedal prezident SR.
Hlava štátu zároveň upozornila na potrebu posilňovať európsky pilier NATO a zvyšovať obranné kapacity členských štátov. „Nie ako samostatnú entitu, ale posilniť zodpovednosť za obranu a posilniť naše schopnosti brániť sa v rámci Severoatlantickej aliancie, čo je samozrejme previazané aj s potrebou zvýšenia výdavkov na obranu,“ zdôraznil prezident SR. Ocenil zároveň zhodu medzi spojencami v otázke posilňovania obranných kapacít a obranného priemyslu. „Za okrúhlym stolom B9 spolu so severskými krajinami vládla jednota. Musíme zostať jednotní, musíme čo najskôr napĺňať schopnosti, ktoré sú na nás kladené v súvislosti so zvyšovaním výdavkov a masívnym investovaním do zbrojárskeho priemyslu,“ uviedol prezident SR. Dodal, že Slovensko má v tejto oblasti významnú výhodu. „Slovensko má v mnohých oblastiach náskok pred viacerými spojencami v rámci Severoatlantickej aliancie a malo by si udržať aj svoje aktivity v rámci medzinárodných misií,“ povedal prezident SR.
Prezident SR informoval partnerov aj o pripravovanom pláne rozvoja Ozbrojených síl SR. „Slovensko pripravuje v krátkej dobe schváliť nový upravený plán budovania Ozbrojených síl Slovenskej republiky na dlhé obdobie, ktorý bude reflektovať aj potrebu postupného navyšovania výdavkov tak zbrojárskych, ako aj projektov duálneho využitia,“ uviedol.
Významnou témou rokovania bola aj potreba posilňovania obranného priemyslu a modernizácie armád. Prezident SR Peter Pellegrini pripomenul, že Slovensko v posledných rokoch výrazne investovalo do výrobných kapacít. „Slovensko sa týmito investíciami stalo jedným z najvýznamnejších výrobcov munície v rámci Severoatlantickej aliancie,“ priblížil prezident SR. Podľa neho je pri hodnotení obranných výdavkov rozhodujúca najmä ich efektivita. „Nie je dôležité len samotné percento, ale kvalita tých výdavkov. Je dôležité vyhodnocovať nielen samotné percento výdavkov na obranu, ale aj to, z čoho tieto výdavky pozostávajú,“ uviedol prezident SR. Dodal, že viac ako 34 percent slovenských obranných výdavkov smeruje na modernizáciu ozbrojených síl. „My nemôžeme napĺňať percentá len kvôli tomu, aby sme sa niekomu zapáčili alebo niekoho za okrúhlym stolom na samite spravili šťastným. To musia byť naše priority, my musíme sami chápať, čo naše ozbrojené sily potrebujú,“ zdôraznil prezident SR.
Hlava štátu zároveň pripomenula, že Slovensko podporuje postupné zvyšovanie obranných výdavkov v dlhšom časovom horizonte. „Máme na to desať rokov a myslím si, že postupne, ale rozumne investovanými peniazmi tie percentá za desať rokov dosiahneme aj my,“ povedal prezident SR. Upozornil však aj na prudký rast cien vojenskej techniky a munície. „Ak sa nám nepodarí zabrzdiť extrémny rast cien nových zbrojných systémov a munície, môže sa stať, že budeme na obranu vydávať percentuálne viac, ale v skutočnosti budeme nakupovať len to isté množstvo ako dnes, len za viac peňazí,“ zdôraznil prezident SR. Zároveň upozornil, že diskusia o zvyšovaní obranných výdavkov bude aj témou vnútropolitickej debaty. „Ak má Slovensko na jednej strane konsolidovať verejné financie a hľadať miliardové úspory a na druhej strane zvyšovať výdavky na obranu, je to z politického hľadiska komplikované,“ doplnil P. Pellegrini. Okrem toho prezident SR na rokovaní zdôraznil aj potrebu zachovania medzinárodných misií Severoatlantickej aliancie. „V našom prípade je to KFOR na západnom Balkáne, kde si myslíme, že Severoatlantická aliancia by mala pokračovať v tejto misii, pretože bezpečnostná situácia na kosovsko-srbskom pomedzí nie je stále dostatočne upokojená,“ uviedol prezident SR.
Po plenárnom rokovaní budú lídri pokračovať pracovným obedom za účasti prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, počas ktorého budú diskutovať o aktuálnej situácii na Ukrajine aj o skúsenostiach z moderného spôsobu vedenia vojny. „Ukrajina dnes predstavuje krajinu, ktorá má najlepšie schopnosti a znalosti z moderného typu boja. Ukrajina dnes, aj napriek tomu, že sa bráni každý deň na frontovej línii, dokáže svoje know-how a skúsenosti ponúkať aj okolitým krajinám,“ uviedol prezident SR. Zdôraznil pritom potrebu investovať do moderných technológií vrátane protidronovej ochrany a dronových systémov.
Prezident SR sa vyjadril aj k potrebe reagovať na nové bezpečnostné hrozby vrátane útokov bezpilotných prostriedkov. Upozornil, že moderná protivzdušná obrana si vyžaduje aj efektívnejšie a ekonomicky udržateľné riešenia. „Vystreliť raketu za 400-tisíc eur na dron, ktorý stojí 20-tisíc eur, je neekonomické. Preto budeme potrebovať aj lacnejšie systémy ochrany, vrátane dronov schopných likvidovať iné drony,“ povedal prezident SR. Zároveň ocenil spoluprácu slovenského obranného priemyslu a inovatívnych firiem pri vývoji domácich dronových technológií a pripomenul potrebu legislatívnych zmien a zavedenie tzv. stavu ohrozenia, ktoré by ozbrojeným silám umožnili efektívne reagovať na podobné hrozby aj v čase mieru.
Na záver prezident SR ocenil aj spoluprácu s českým prezidentom Petrom Pavlom, s ktorým do Bukurešti pricestoval spoločným letom. „Umožnilo nám to hovoriť viac otvorene a priateľskejšie medzi štyrmi očami a zároveň sme tým ušetrili aj prostriedky, keďže sme obe štátne delegácie prepravili jedným lietadlom a rovnako jedným lietadlom sa vrátime naspäť,“ uzavrel prezident SR.