Prezident SR Peter Pellegrini sa dnes v New Yorku zúčastnil na slávnostnom odhalení pamätnej plakety významného diplomata Jána Papánka. Od dnešného dňa tak nesie jeho meno aj zasadacia sála Stálej misie SR pri OSN. Odhalenie reliéfu je zároveň symbolickým uznaním osobnosti, ktorá svojím životom zosobnila hodnoty demokracie, odvahy a solidarity.
Prezident SR Peter Pellegrini vo svojom príhovore pripomenul, že Ján Papánek bol jedným zo štrnástich právnikov, ktorí tvorili Chartu OSN. Jej podpis sa uskutočnil práve v deň jeho narodenín, čím osud akoby spojil jeho život s OSN a predznamenal jeho poslanie – službu mieru. „Ako prvý československý veľvyslanec pri OSN veril, že aj malý národ môže mať v medzinárodnom spoločenstve veľký hlas,“ povedal prezident.
Zároveň vyzdvihol jeho odvahu po komunistickom prevrate v roku 1948, keď sa na pôde OSN otvorene postavil proti nastupujúcej totalite v Československu. „Vystúpil proti zničeniu demokracie, hoci vedel, že tým riskuje vlastnú kariéru aj životnú cestu. Domov sa už nikdy nevrátil,“ dodal prezident. Odvolal sa aj na Papánkove slová, ktoré sa stali jeho testamentom. „Úspech Spojených národov bol môj životný cieľ, lebo pokoj znamená pokrok pre môj národ a bezpečnosť pre moju vlasť,“ uviedol prezident. V tejto súvislosti upozornil, že slová významného diplomata nestrácajú platnosť ani v dnešnej dobe. „Aj dnes čelíme vojnám, napätiu a strate dôvery. O to viac potrebujeme OSN. Nie je bez chýb, ale je jediná. A dáva hlas aj krajinám, ako je tá naša,“ povedal prezident SR.
Podľa hlavy štátu nie je dnešné odhalenie iba spomienkou na významného diplomata, ale aj záväzkom pre nás všetkých do budúcnosti. Sála Jána Papánka má podľa neho inšpirovať ďalšie generácie diplomatov, aby chápali svoju prácu ako službu pravde, slobode a mieru. „A nech nás jeho príbeh učí, že aj jednotlivec môže ovplyvniť dejiny. Že odvaha a zásadovosť majú trvalú hodnotu. A že spolupráca a ľudskosť sú cestou k lepšej budúcnosti,“ uzavrel prezident SR.
J. Papánek bol jedným zo zakladateľov Organizácie Spojených národov a prvým stálym predstaviteľom Československa pri OSN. Podieľal sa na príprave Charty OSN, ktorá bola podpísaná 24. októbra 1945. Po roku 1948 zostal v exile v USA, kde založil fond na pomoc utečencom z Československa. Počas štyroch desaťročí prostredníctvom neho podporil viac ako 150 000 ľudí, ktorí utekali pred totalitou za železnou oponou.