Konkrétne investície v rámci zvyšovania výdavkov na obranyschopnosť Slovenska musia byť rozumnou kombináciou vyzbrojenia našej armády a podpory infraštruktúry ako nemocnice, cesty a mosty. Aj občania musia vidieť, že zvyšovanie výdavkov na obranu má pozitívny dopad na ich bežný život. Preto bude kľúčové, ako túto kombináciu namixujeme. Musíme však brať ohľad na to, aby sa neohrozilo sociálne postavenie ľudí. Dnes to uviedol prezident SR Peter Pellegrini po samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse, kde spolu s lídrami krajín východného krídla NATO diskutovali o nadchádzajúcom samite Severoatlantickej aliancie v Haagu a zvyšovaní výdavkov na obranu. Prezident však zdôraznil, že úroveň zvyšovania výdavkov na obranu a rýchlosť musí byť vecou konsenzu.
Prezident informoval, že Slovensko je pripravené byť zodpovedným partnerom, ktorý nebude brániť konsenzu a bude sa snažiť nájsť cestu kompromisu, aby bol samit v Haagu úspešný. „Je v našom vlastnom záujme mať také ozbrojené sily a bezpečnostné prostredie, aby sme sa vedeli ubrániť akémukoľvek útoku, to je jedno z ktorej strany by prišiel, minimálne do času, kedy by nám prišli na pomoc spojenci,“ zdôraznil P. Pellegrini. Hlava štátu v tejto súvislosti informovala, že na stole je už aj prvý konkrétny návrh, podľa ktorého by sa výdavky jednotlivých členských krajín na obranu postupne zvýšili zo súčasných 2 percent HDP na 3,5 percenta HDP. „Zároveň by bolo možné investovať ďalšieho jeden a pol percenta do investícií, ktoré sú skôr do infraštruktúry, ktorú bežne využíva aj civilné obyvateľstvo, takzvané prostriedky duálneho určenia,“ priblížil prezident SR Peter Pellegrini.
Vzhľadom na nadchádzajúci samit NATO v Haagu sa prezidenti dotkli aj témy prípadného navyšovania výdavkov na obranu, o ktorom by sa podľa prezidenta SR nemalo uvažovať len ako o konkrétnych percentách z HDP, ale ohľad by sa mal brať najmä na efektivitu ich využitia. „Za Slovenskú republiku chcem povedať, že budeme preferovať, aby sa do týchto výdavkov v čo najväčšej možnej miere mohli započítavať výdavky takzvaného duálneho použitia. To znamená, aby sa do takýchto výdavkov započítali aj projekty obnovy cestnej či železničnej infraštruktúry aj výstavba alebo rekonštrukcia novej nemocnice, ktoré aj v čase vojnového konfliktu pomáhajú tak ozbrojeným silám, ako aj obyvateľom,“ uviedol prezident SR.
Prezident súčasne vyjadril spokojnosť, že naše ozbrojené sily pozorne sledujú nasadzovanie moderných technológií a prispôsobujú plány do modernizácie našich ozbrojených síl. Dodal, že podľa informácií od náčelníka generálneho štábu a jeho tímu ak chceme, aby naše ozbrojené sily plnili úlohy potrebné pre Slovensko i pre spojencov, výdavky na zbrojenie musia predstavovať približne 3,6 – 3,7 percenta HDP. „To aj keby NATO nám dnes nič nepovedalo a ak by sme chceli mať takú armádu, aká je naplánovaná a akú by sme si predstavovali, tak by nás to zhruba toľko ročne stálo. Takže ten cieľ 3,5 percenta dosiahnuť za 7 alebo pre nás optimálnejšie 10 rokov je niečo realistické. Pretože, postupne príchodom nových modernizácií, ktoré budú ozbrojené sily dostávať v nasledujúcich rokoch sa tie náklady tak či tak postupne zvýšia,“ informoval prezident SR s tým, že definitívne rozhodnutie sa však prijme na samite NATO v Haagu.
Myslí si však, že v otázke rýchlosti zvyšovania výdavkov ešte bude veľká diskusia medzi členskými štátmi NATO. „Niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli ako členské krajiny zvyšovať tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok. To znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať niekde za 7 rokov. Ja som na rokovaní prezidentov a predsedov vlád avizoval, že Slovensku by viac vyhovovala minimálne dekáda, to znamená desaťročie, v ktorom by sme sa k tejto sume mohli postupne priblížiť,“ uviedol a ubezpečil, že to nebudú skokové investície. „Pôjdeme pomaly, postupne, tak ako budú k dispozícii prostriedky. A tak, ako si bude môcť štát a náš rozpočet dovoliť. Určite teraz nie som za to, aby sme teraz nejako znižovali sociálny štandard a kvalitu životnej úrovne ľudí na Slovensku na úkor zbrojenia,“ upozornil prezident SR. Preto dodal, že volal aj po flexibilite zvyšovania výdavkov. „Aby to bolo nie presne každý rok dve percentá, ale aj vzhľadom na nejaké nákupy a investície to môže byť jeden rok viac, nasledujúci rok menej,“ informoval prezident SR.
Prezident v závere vyjadril vieru, že súčasná i budúca vláda toto rozhodnutie bude vnímať ako strategické a dlhodobé, aj keď sa niekomu nemusia páčiť. „Je to strategické rozhodnutie pre niekoľko vlád dopredu, a preto dúfam, že vždy každé tie vlády, ktoré budú vládnuť, nájdu taký rozumný kompromis medzi tým, čo si vyžadujú naše ozbrojené sily, a čo si vyžaduje kvalita života občanov našej krajiny,“ uzavrel prezident SR Peter Pellegrini.