Prezident SR Peter Pellegrini sa dnes listom obrátil na ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka s návrhom na prehodnotenie súčasnej podoby petičného práva kvôli odstráneniu možných podvodov pri zberoch podpisov pod petície. Podnetom na jeho návrh bola nedávna petícia za vypísanie referenda o odmietnutí sankcií proti Ruskej federácii, ktoré hlava štátu odmietla vypísať pre ústavné nedostatky položenej otázky.
Poznatky, ktoré Kancelária prezidenta SR získala pri skúmaní petičných hárkov, sú podľa P. Pellegriniho spôsobilé vážne ohroziť dôveryhodnosť inštitútu petície i samotného referenda. „Považujem takéto konanie za vysoko škodlivé, nemorálne, s podstatným dosahom na neefektívne a nezákonné vynakladanie finančných prostriedkov štátu,“ uviedol v liste prezident.
Zároveň zdôraznil, že petičné právo považuje za jedno z najdôležitejších volebných práv. „Pokladám za nevyhnutné, aby bolo petičné právo každého občana riadne chránené v tom, aby nikto nemohol toto právo zneužívať a snažiť sa nepoctivým spôsobom manipulovať výkon verejnej moci - osobitne, ak ide o tak závažné rozhodnutie, akým je vyhlásenie referenda, účinky ktorého majú právnu silu ústavného zákona,“ zdôraznil.
Prezident vo svojom liste podrobne opísal vážne nedostatky spojené s nedávno odovzdanými petičnými hárkami, ktoré podľa neho poukázali na medzery v súčasnej legislatívnej úprave petičného práva. „V petícii bolo takmer tisíc petičných hárkov (20-tisíc podpisov) úplne totožných - v tomto zmysle boli hárky zrejme kopírované na farebnej tlačiarni - alebo viac než tristo petičných hárkov bolo s totožnými menami a priezviskami občanov upravených tak, aby neboli vždy v tom istom poradí. Mnohé petičné hárky boli s vysokou pravdepodobnosťou vypĺňané len jednou osobou a rovnako ich podpisovala zrejme len jedna osoba. Pri kontrole petičných hárkov tiež zamestnanec Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky zistil, že sám je najmenej trikrát uvedený a rôznym spôsobom podpísaný na viacerých petičných hárkoch, pričom podľa jeho vyhlásenia žiadny petičný hárok nikdy nepodpísal a ani sa so žiadnou petíciou nestretol nielen v mieste jeho bydliska, ale ani na žiadnom inom mieste na území Slovenskej republiky,“ napísal P. Pellegrini.
Prezident na základe týchto skúseností odporučil štyri oblasti, v ktorých by podľa jeho názoru mohlo dôjsť k zmene petičnej legislatívy. Aby sa zabránilo zneužívaniu verejne dostupných údajov o občanoch na manipuláciu petičného práva, malo by podľa prezidenta dôjsť k rozšíreniu údajov, uvádzaných v petícii, o taký údaj, ktorý nie je verejne prístupný a disponuje ním iba dotknutý občan. Za takýto údaj je možné pokladať číslo občianskeho preukazu, ktorý je napríklad občan povinný uviesť pri podpise petície za vznik novej politickej strany. Druhou oblasťou je podrobnejšia zákonná súčinnosť Kancelárie prezidenta SR a Ministerstva vnútra SR pri potenciálnom preverovaní mena alebo adresy podpísaného občana. Treťou oblasťou je návrh na legislatívne ukotvenie používania pokročilých technologických nástrojov pri spracúvaní osobných údajov signatárov. Napokon štvrtou oblasťou je prehodnotenie možných postihov za porušovanie zákona pri zbere podpisov pod petíciu – dnes nie je možné takéto podvodné a škodlivé konanie postihovať podľa trestného zákona.
„Pokiaľ sa uvedený právny stav nezmení, tak každá osoba s prístupom do otvorenej databázy obyvateľov Slovenskej republiky bude môcť v blízkej budúcnosti napríklad s podporou umelej inteligencie v rozsahu niekoľkých týždňov odovzdať formálne a na prvý pohľad dôveryhodne vyzerajúci dostatočný počet podpisov pod akúkoľvek otázku. Podpisov, ktorých pravosť nie je prezident Slovenskej republiky oprávnený preskúmať, a teda ani overiť skutočnú vôľu človeka, uvedeného na petičnom hárku. Vyššie uvedené skutočnosti vyžadujú z môjho pohľadu bezodkladnú legislatívnu reakciu tak, aby bolo možné účinne vybavovať nepoctivé petície, a tým chrániť poctivý výkon petičného práva,“ uzavrel prezident SR.