Oficiálny program

V pondelok 8. mája sa z iniciatívy prezidenta Andreja Kisku a v spolupráci s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky uskutočnili oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom v obci Kalinov pri pamätníku Oslobodenia.

Pri tejto príležitosti, v deň 72. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, udelil prezident Andrej Kiska štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy dvom ruským a dvom ukrajinským vojnovým veteránom, ktorí sa zúčastnili na bojoch za oslobodenie Slovenska: Vitaliovi Viktorovičovi Rybalkovi, Nikolaiovi Alexandrovičovi Melnikovi, Ivanovi Ivanovičovi Selifonovi a Bronislavovi Sergejevičovi Adamovičovi.

Prezident v príhovore vzdal úctu hrdinom, ľuďom, ktorí neustúpili zlu a dali nám šancu rozvíjať spoločnosť založenú na hodnotách humanizmu. Zároveň varoval pred silnejúcou podporou fašizmu v súčasnosti a vyzval, aby sme proti nemu zakročili všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami.

„Zišli sme sa na mieste, ktoré je symbolom začiatku pádu vlády fašizmu a nacizmu na území vtedajšieho Československa. Tu v Kalinove, ako v prvej obci na našom území, na jeseň 1944 vojaci Červenej armády zlomili odpor nacistickej armády a prinútili ju k ústupu. V tejto časti našej vlasti sa mohli tí, čo prežili hrôzy vojny, ako prví slobodne nadýchnuť. Začať liečiť hlboké rany, ktoré fašizmus a nacizmus spôsobili v celej Európe. Tieto ideológie nenávisti zmrzačili národy, krajiny, zanechali za sebou desiatky miliónov padlých, zabitých a zavraždených. Nemilosrdne nám ukázali, aké zlo môže vzísť zo spoločností, čo sa pýšia prívlastkom moderné a pokrokové.

Je pravdou že naša cesta k slobodnej a demokratickej spoločnosti bola aj po vojenskej porážke fašizmu a nacizmu v Európe ešte veľmi kľukatá. Trvala ďalšie štyri desaťročia. Museli sme si poradiť ešte s jednou ideológiou zla. Ale bez víťazstva pred 72 rokmi by sme takúto príležitosť možno už nikdy nemali — 8. máj 1945 bol dňom, keď sme po strašnej vojne dostali druhú šancu. Dnešok je oslavou a pripomienkou dňa, keď si ľudia v Európe za cenu nesmierneho utrpenia vybojovali právo na budúcnosť.

Hrdinovia druhej svetovej vojny — tí čo prežili jej útrapy, aj tí čo zaplatili vlastným životom — ponúkli svojim deťom a vnukom možnosť začať odznova. Dostali sme príležitosť prežiť ako civilizácia založená na hodnotách humanizmu. Šancu rozvíjať spoločnosť, ktorá má v úcte ľudský život a šancu budovať komunity, ktoré dokážu rešpektovať dôstojnosť každého jedného človeka. Bez ohľadu na pôvod, farbu pleti a náboženstvo.

Preto sme sem dnes prišli. Aby sme sa poďakovali ženám a mužom, ktorí sa nevzdali a neustúpili zlu. Prišli sme, aby sme s pietou spomínali na obete fašistického besnenia. Zišli sme sa tu, aby sme sa poklonili vojakom, ktorí bojovali na mnohých miestach v Európe, zahynuli ďaleko od domova a už sa nikdy nevrátili k svojim blízkym. Aby sme ocenili veteránov bojov pri oslobodzovaní územia našej krajiny, a takto sa im opäť v mene všetkých občanov Slovenskej republiky poďakovali. Ešte raz mi dovoľte úprimne sa poďakovať pánovi Melnikovovi, jednému z priamych osloboditeľov našej krajiny, že je dnes, v tento významný deň s nami. Ďakujeme vojakom Červenej armády – Rusom, Ukrajincom, Bielorusom a príslušníkov ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Naša vďaka patrí vojakom rumunskej armády, ktorí bojovali na území Slovenska, aj Spojencom na západnom fronte.

Ale stojíme tu dnes i preto, aby sme potvrdili, že sa hlásime k povinnosti, ktorú si povojnové generácie odovzdávajú už 72 rokov. K spoločnej úlohe chrániť mier a slobodu na našom kontinente. Aby žiadna ďalšia generácia Európanov nemusela v krutej vojne bojovať o prežitie. Našou úlohou je zabrániť tomu, aby zlo fašizmu a nacizmu opäť zosilnelo natoľko, aby mohlo ubližovať nevinným.

Ideológia nenávisti bola 8. mája 1945 porazená vojensky. Vytlačili sme ju na okraj, donútili sme ju zaliezť do temných kútov našich spoločností. Ale nepodarilo sa nám ju úplne zničiť. Toto zlo, žiaľ, prežilo v hlavách tých, pre ktorých je pohŕdanie ľudskou dôstojnosťou a povzbudzovanie nenávisti voči ľuďom inej farby pleti alebo iného náboženstva opäť raz politickým programom. Toto zlo naberá na drzosti a sebavedomí, prestáva sa skrývať.

Podobne ako kedysi, aj dnešní fašisti, hoci sami tento názov odmietajú, sa pasujú za jediných pravých ochrancov našej kultúry, nášho národa a našej viery. Tak ako v minulosti, aj dnes využívajú strach a predsudky ako cestu k moci a chcú použiť demokratickú spoločnosť, aby ju zničili. Tak ako vtedy, aj dnes zlobu ukrývajú za pluralitu názorov, hoci sami hodnotami slobody, tolerancie a rešpektu k iným pohŕdajú.

Naša krajina čelí množstvu výziev a mnohým problémom. Ľudia na Slovensku majú právo žiadať lepší život a trvať na odpovediach na otvorené otázky. Ale odpoveďou na žiadnu z nich nie je podpora fašistických síl. Nikoho život nebude lepší, keď dovolíme, aby extrémisti určovali témy, ktorými sa budeme zaoberať. Aby nám diktovali tón, akým máme hovoriť o výzvach súčasnosti. Nesmieme dopustiť, aby sa slovník nenávisti stal normou, ktorá nás prestane znepokojovať. Nestrácajme citlivosť k prejavom agresivity k jednotlivcom či skupinám ľudí, národom či náboženstvám. Nesmieme si zvyknúť na to, že extrémistické reči zaznievajú z úst verejne činných osôb a stali sa prejavom hnevu a vzdoru na sociálnych sieťach.

Toto zlo nemôžeme prehliadať, nemôžeme byť k nemu ľahostajní. Musíme zakročiť. Všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. Slobodná demokratická spoločnosť má právo brániť sa, aby zostala slobodnou a demokratickou. Aj proti fašistom pochodujúcim po uliciach v zelených tričkách, aj proti poslancom parlamentu šíriacim nenávisť a neznášanlivosť v nažehlených oblekoch.

Vážené dámy, vážení páni,
my všetci vieme, ako sa to skončí, keď sa nepríčetná ideológia dostane k moci. Nepotrebujeme rovnakú lekciu prežiť znova. Každý rok 8. mája si pri pamätníkoch padlým, na vojenských cintorínoch po celej Európe pripomíname, akú vysokú cenu za ľahostajnosť zaplatili v krvavej vojne jednotlivci, komunity, obce, mestá, národy. Pripomíname si hrdinstvá a hrôzy vojny, po ktorej zostali spustošené územia posiate hrobmi miliónov padlých. Vieme, čo dokáže zlo fašizmu, keď mu dovolíme zosilnieť.

A pamätáme si aj to, aké úsilie, odhodlanie a oddanosť hodnotám demokracie, solidarity a spolupráce sme v povojnovej Európe potrebovali, aby sa náš kontinent znova neocitol v tragickom krvavom spore. Tento rok sme si pripomenuli 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, vďaka ktorým niekdajší nepriatelia proti sebe nebojujú na frontových líniách. Sedíme za rokovacím stolom a spolu rozhodujeme o budúcnosti Európskej únie. O niekoľko mesiacov budeme oslavovať aj 25 rokov demokratickej Slovenskej republiky. Pripomenieme si sté výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Sú a budú to príležitostí bilancovať, čo sme dosiahli, na čo všetko môžeme byť hrdí. Ale aj príležitosti pripomenúť si povinnosť našej generácie riešiť veľké výzvy doma na Slovensku aj v celej Európe. Aby sme udržali našu krajinu slobodnú, bezpečnú pre všetkých, v silnej kondícii a dobrom zdraví. Aby sme prispeli k rozvoju Európskej únie, životne dôležitého projektu mierovej spolupráce na našom kontinente. Aby sme bránili hodnoty solidarity, tolerancie a ľudskosti pred akýmkoľvek zlom. Aby sme to neboli my, kto premárni druhú šancu, ktorú sme 8. mája 1945 dostali.“