Prezident Andrej Kiska v pondelok vymenoval 30 nových profesorov a profesoriek vysokých škôl.

„Chcel by som vám v prvom rade zablahoželať k dosiahnutiu najvyššieho vedecko-pedagogického titulu, aký možno na Slovensku získať. Zároveň mi dovoľte vo Vašom mene poďakovať sa aj Vašim najbližším, všetkým tým, bez ktorých by sa určite takýto obrovský úspech nemohol podariť.

Som rád, že sa pri tomto slávnostnom ústavnom akte stretávame v období, keď už nemusíme viesť prudké polemiky o tom, že práve kvalita výchovy a vzdelávania na našich školách má zásadný podiel na tom, ako sa bude nášmu Slovensku v budúcnosti dariť.

Ani nie pred mesiacom som zachytil výsledky jedného prieskumu, kde ľudia odpovedali veľmi jasne. Že popri hrozbe teroristických útokov, rastúcej či prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti je práve úpadok nášho školstva to, čoho sa pre budúcnosť našej krajiny obávajú najviac.

Žiaľ, je veľa dôvodov obávať sa. Či ide o veľavravné výsledky merania PISA. Či o váhavosť, s akou sa narába s pôvodne reformným dokumentom Učiace sa Slovensko. Či o stále chabé výsledky slovenskej vedy a výskumu – až na zopár individuálnych výnimiek – v európskom či svetovom porovnaní.

So vzdelávaním a výchovou súvisí aj nárast extrémizmu, nevraživosti a nenávisti.  Oslabovanie hodnôt slobody a demokracie, rovnosti a spravodlivosti, princípov aktívneho občianstva a právneho štátu. A súvisí aj rastúca nespokojnosť s tým, že nevieme problémy našej krajiny riešiť dostatočne rýchlo, že nevieme ukázať našim občanom jasné, hmatateľné výsledky v takej dôležitej oblasti, ako je práve školstvo.

V našom školstve, v celom systéme výchovy a vzdelávania, od detí v predškolskom veku až po študentov našich vysokých škôl, máme jeden problém. Ten problém sa volá priemernosť.
 
Nevieme pomôcť najslabším a len veľmi výnimočne vieme podporiť tých najschopnejších a talentovaných. Vieme, že máme dobré, možno výborné vysoké školy, alebo určite aspoň niektoré fakulty.  Napriek tomu aj v týchto odboroch odchádzajú mladí ľudia do zahraničia a často sa nevracajú.

A tiež vieme, že máme množstvo podpriemerných výkonov – vo vede, výskume, aj v pedagogickej činnosti. Že tu máme dokonca také praktiky, za ktoré by sme sa mali za normálnych okolností hanbiť.

Myslím si, že tejto priemernosti by sme mali povedať dosť. A očakávam práve od Vás, pani profesorky, páni profesori, že aj Váš hlas bude jasno počuť. Že budete schopní pomenovať problémy, že budete hľadať riešenia a na ich presadení budete otvorení spolupráci s tými, ktorí sú za to politicky zodpovední.

V tlaku na kvalitnejšie vzdelávanie, vedu a výskum na Slovensku vnímam Vašu úlohu ako nenahraditeľnú. Vždy hovorím o tom, že aké máme školstvo, tak bude vyzerať naša krajina. Takže mi dovoľte ešte raz Vám zablahoželať a zapriať vo Vašej nesmierne dôležitej práci veľa energie, zdravia, osobného šťastia a úspechov.“