Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok pozval na novoročné prijatie zástupcov cirkví a náboženských spoločností.

„Srdečne vás vítam na tomto tradičnom novoročnom stretnutí v Prezidentskom paláci. Dovoľte mi najskôr sa poďakovať za každé pôsobenie vašich cirkví a náboženských spoločností, ktoré v minulom roku povzbudzovalo ľudí u nás konať dobré skutky.

Želám vám osobne, ale aj všetkým ľuďom, ktorých zastupujete a reprezentujete, na prahu nového roka 2017 zdravie, silu a odvahu. Množstvo dobrých skutkov, ku ktorým povzbudíte ľudí na Slovensku. Prajem vám schopnosť podať pomocnú ruku a vysloviť správne slovo v správnej chvíli. Slovo, ktorým vrátite človeku nádej. Slovo, ktorým pomôžete utíšiť žiaľ. Alebo keď pomôžete človeku položiť si správnu otázku a odpovedať na ňu tak, aby obstál pred písanými zákonmi aj nepísanými mravnými princípmi.

Vo  svojom novoročnom príhovore k občanom som povedal, že považujem rok 2017 aj za rok pravdy. A myslím, že bude taký nielen u nás doma. Bude rokom pravdy aj pre nás všetkých spoločne v Európe. Či preukážeme schopnosť pomáhať sebe aj svetu byť lepšími. Alebo sa staneme problémom aj sami pre seba.

Žijeme neisté časy. Ľudia pociťujú menej stability a menej bezpečia. Nie vždy sú tieto pocity odôvodnené. Veď napríklad Slovensko patrí k bezpečnejším krajinám. Neboli sme zasiahnutí ani terorizmom, ani žiadnou formou nepokojov. Obišli nás utečenci, nepýtajú sa k nám migranti. Ekonomicky sa Slovensku celkovo darí, aj keď sa nedarí každému rovnako a máme veľa problémov aj oprávnenej nespokojnosti. Stretávame sa nimi denne, ja ako prezident, vy ako predstavitelia cirkví a náboženských spoločností. Ale určite žijeme v historicky najlepších časoch, aj pokiaľ ide o úroveň kvality života.

A predsa sa aj s nami niečo deje.

Iste ste aj vy zaznamenali debaty, ktoré sa minulý rok viedli okolo viacerých politických udalostí. Mnohí ľudia v mnohých častiach sveta sa snažili popísať, ako sa vlastne dnes ľudia v demokratických krajinách rozhodujú. Čo vedie  k výsledkom v dôležitých hlasovaniach, či už vo voľbách alebo v referendách.  Aká nová motivácia dáva do pohybu názory a emócie, ktoré menia politické mapy.  A ktoré kladú otázniky nad vývojom v celých krajinách.  Aké sú dôvody, ktoré aj u nás doma na Slovensku povzbudzujú politický extrémizmus, a spolu s ním ľudskú zlobu, hnev, nenávisť. A robia to vcelku úspešne a verejne a takým spôsobom, ktorý by bol ešte donedávna u nás nepredstaviteľný.

Niektorí usudzujú - a pravdepodobne ich je väčšina -, že sú za tým hlavne ekonomické alebo sociálno-ekonomické príčiny. Nezamestnanosť, neistota, sociálne nerovnosti, menej optimizmu ohľadne budúcnosti. Pocit straty ekonomického a sociálneho bezpečia.

Niektorí iní zasa tvrdia, že všetky tieto dôvody iba dávajú do pohybu niečo, čo ale nesúvisí len s materiálnou situáciou jednotlivca. Že jeden človek v rovnakom dobrom alebo rovnakom zlom sociálnom a spoločenskom postavení šíri zlobu, nenávisť a nech mi je dovolené použiť tento výraz: upadá do hriechu. A iný v rovnakej situácii zostáva človekom pravdy, hodnôt, slušnosti, ľudskosti, humanizmu.

V dôležitých časoch sú dôležité všetky rozhodnutia, ktoré denne robíme. Na všetkých nás leží zodpovednosť za vlastnú krajinu a charakter republiky. Ale v našom prípade - vrcholných predstaviteľoch štátu - a vo vašom prípade - predstaviteľoch cirkví a náboženských spoločností - ide samozrejme o zodpovednosť, ktorá je najpodstatnejšou súčasťou našej osobnej a profesionálnej povinnosti.

Preto pokladám za dôležité dnes povedať: Tak ako by mali vrcholní predstavitelia našej krajiny dbať na slušnosť, mali by sa tiež postaviť proti otvoreným a skrytým prejavom politického extrému a byť osobným príkladom pre spoločnosť... Tak vás - predpokladám - rovnako znepokojuje, ako sa za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty a  údajnú ochranu koreňov a hodnôt našej civilizácie schovávajú výhonky nebezpečného zla. Žiaľ, aj fašizmu, neonacizmu, pohŕdania ľuďmi iného vierovyznania, inej rasy, národnosti alebo len iného názoru.

Som presvedčený, že neexistuje rozdiel - či v politike, v občianskom živote alebo cirkevných a náboženských spoločenstvách: všetci si musíme vybrať, kde stojíme a kde postavíme hranice. Vyzývam k tomu politikov, povzbudzujem k tomu občanov a dnes o to s najväčšou naliehavosťou prosím aj vás.

Robím to preto, pretože od nás, politikov, ľudia očakávajú zodpovedné riadenie štátu. Jeho spravodlivé fungovanie. Jeho kvalitné služby. Jeho povinnosti voči bezpečnosti. Ale vy, vy máte výsadu presvedčenia, že jedinou skutočnou istotou, ktorú ako ľudia máme, sú hodnoty, ktorým veríme.“