Oficiálny program

Zuzana Čaputová vystúpila vo štvrtok s príhovorom pri príležitosti stého výročia našej najstaršej univerzity – Univerzity Komenského v Bratislave.

"Vaša Magnificencia, Spektability, vážení hostia, dámy a páni.

Keď ma profesor Marek Števček, rektor Univezity Komenského, milým osobným listom pozval na dnešné oslavy, spomenul v ňom, že na sté výročie založenia univerzity nepozýva len prezidentku, ale aj absolventku.

Dnes môžem s potešením povedať, že som vždy bola hrdou absolventkou Univerzity Komenského. Päť rokov, ktoré som tu ako študentka prežila, mi dali nielen odbornú kvalifikáciu právničky, ale veľmi mi pomohli aj ľudsky. Učiteľom a kolegom, s ktorými som prežila svoje akademické roky, budem preto navždy vďačná.

Ako absolventka som hrdá na to, čo moja alma mater za sto rokov svojho pôsobenia dosiahla. Všetkým, ktorí univerzite, vzdelávaniu študentov, vedeckému výskumu zasvätili svoj život, patrí naše veľké poďakovanie. Som presvedčená, že bez Univerzity Komenského by nebolo Slovensko vzdelanou a kultúrnou krajinou, akou je teraz. Práve na pôde tejto univerzity sa sformovali prvé vysokoškolsky vzdelané generácie, ktoré sa pričinili o to, že sa podobné centrá vzdelanosti a kultúry objavili aj v ďalších regiónoch Slovenska. Príbeh Univerzity Komenského a krajiny je sto rokov jedným príbehom, je to náš spoločný príbeh.

V iných štátoch zakladali univerzity ako miesta učenosti, vzdelanosti a tvorivej invencie pápeži, cisári či králi. Našu univerzitu nám nedaroval žiaden mecenáš. Založili sme si ju sami, keď vzniklo Československo. Treba povedať, že vznikla s veľkou pomocou profesorského zboru pražskej Karlovej univerzity, vďaka ktorému sa aj v našom prostredí začali presadzovať a uplatňovať akademické slobody v duchu najlepších tradícií tejto starobylej univerzity. Bolo preto veľkou nespravodlivosťou, keď po rozbití Československa v roku 1939 musela väčšina českých profesorov univerzitu opustiť.

Akademickí funkcionári univerzity potom pod brutálnym politickým tlakom nemohli ubrániť akademické slobody, autonómiu univerzity a totalitné politické záujmy sa presadili aj na jej pôde. Táto história sa zopakovala aj po roku 1948. Tak ako ostatné vysoké školy aj Univerzita Komenského prišla o svoju samosprávu, bola riadená centralisticky a takým spôsobom, aby slúžila vtedajšiemu režimu. Ale aj v tomto období  si univerzita našla priestor pre svoj rozvoj – predovšetkým kvantitatívny, lebo počet jej fakúlt nepretržite narastal. A už aj vtedy prírodovedné, lekárske a farmaceutické odbory, ktoré neboli ideologicky deformované,  dosiahli významné medzinárodné úspechy.

V novembri 1989 sa poslucháči univerzity medzi prvými zapojili do protestov a už 20. novembra vydal Koordinačný výbor študentov Lekárskej fakulty UK vyhlásenie, v ktorom sebavedomo vyhlásil: „Žiadame o naplnenie textu prvej hlavy našej ústavy, v ktorej sa hovorí, že všetka moc v ČSSR patrí ľudu. Pretože sme jeho časťou,  sme pripravení sa s plnou zodpovednosťou na nej podieľať. Žiadame o vytvorenie takých foriem politického a spoločenského života, ktoré budú zárukou našej účasti na zmenách, ktoré musia vyviesť spoločnosť z krízy.“

Spoločenské zmeny, ktoré vrátili vysokým školám akademické slobody  a autonómiu, umožnili univerzite aj rozvoj kvalitatívny. Podľa objektívnych kritérií je dnes Univerzita Komenského modernou európskou univerzitou, čo je dôvod, pre ktorý sa pravidelne objavuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Jej trinásť fakúlt ponúka študentom na výber viac ako osemsto študijných programov. To je obrovský počet programov a vo veľmi širokej škále – od medicíny, cez humanitné a sociálne vedy, vedy prírodné, matematiku až po teológiu.

Rovnako imponujúci je aj profil univerzity ako vedeckej inštitúcie, lebo sa podieľa na stovkách vedeckovýskumných projektoch  či už doma, alebo v zahraničí.

Od svojho vzniku prešla Univerzita Komenského obdivuhodnú cestu a každý, kto sa na nej podieľal, si zaslúži našu úctu a uznanie. Ale pretože hovoríme o univerzite, ktorá je nielen najstaršou,  ale aj najväčšou a najvýznamnejšou univerzitou Slovenskej republiky, je pochopiteľné, že práve od nej, práve od vás, vážení učitelia a študenti, aj najviac očakávame.

Očakávame predovšetkým, že tak ako doteraz, aj v budúcnosti bude Univerzita Komenského predstavovať  absolútne centrum excelencie v slovenskom vysokoškolskom prostredí.  A to vo všetkých základných oblastiach – v oblasti vzdelávacej, výskumnej i spoločenskej.

Slovenská republika naliehavo potrebuje, aby sa naše univerzity a vysoké školy stali miestom, kde sa bude dotvárať a zhodnocovať intelektuálny a kultúrny potenciál krajiny. Je najvyšší čas, aby sme zastavili príliš veľký odliv mladých talentov zo Slovenska na zahraničné vysoké školy. Podľa dôveryhodných štatistík   odchádza od nás za štúdiom do iných štátov takmer dvojnásobný počet študentov než ich odchádza z iných vyspelých krajín. Len malá časť sa z nich potom po skončení štúdia do rodnej krajiny vráti. Tento trend musíme spoločnými silami zastaviť a zvrátiť,  a to je možné len jediným spôsobom: poskytnúť našim mladým ľuďom kvalitné vzdelávanie a perspektívu vedeckého výskumu  či inej sebarealizácie doma, aby nemuseli nikam odchádzať.  Univerzita Komenského musí ísť v tomto ohľade príkladom.

Viem, čo by ste mohli vzniesť ako námietku,  a preto ju sama spomeniem: všetky doterajšie vlády Slovenskej republiky v programových dokumentoch deklarovali, že vzdelávanie, vedu a výskum považujú za svoju prioritu. Skutočnosť je však taká, že sa po týchto deklaráciách nezmenilo to podstatné. Kvalita vzdelávania sa nezvýšila tak, aby sme boli plne konkurencieschopní v medzinárodnom porovnaní. V dostatočnej miere sme sa neintegrovali ani do európskeho výskumného priestoru.

Viem, že máte veľa dôvodov na oprávnené sťažnosti, chápem ich a chcem vás ubezpečiť, že urobím, čo je v mojich silách, aby som pri každej príležitosti pripomínala, že vzdelávanie, veda a výskum si zaslúžia spoločenskú podporu. Túto podporu by im mala spoločnosť poskytnúť už aj zo sebazáchovných dôvodov. Žiadna moderná krajina sa nemôže rozvíjať bez toho, aby mala vzdelaných obyvateľov, bez rozvoja poznania, bez centier excelentnosti. Je preto nevyhnutné, aby takéto centrá na Slovensku boli a aby mali svojho spoľahlivého lídra – Univerzitu Komenského.

Niektorí akademickí funkcionári, ktorí sú už unavení z toho, že sa roky márne domáhajú pomoci a zmien od politickej reprezentácie, hovoria, že slovenské univerzity sú presne také,  aká je slovenská spoločnosť. Aj keby to bola pravda, tak je to pravda rezignácie. Chcem vás požiadať,  aby sme sa pokúsili túto rovnicu rezignácie otočiť. Ak sa nám to podarí, budeme si môcť spoločne povedať, že slovenská spoločnosť je taká, aké sú jej univerzity.

Keď v Poľsku chcú zaželať oslávencovi všetko najlepšie, zaspievajú mu: sto lat, sto lat, niech zyje, zyje nam. Chcem Univerzite Komenského, vám, akademickým funkcionárom, profesorom, docentom, doktorandom a študentom,  všetkým zamestnancom zaželať nových, ešte úspešnejších sto lat. Slovenská republika váš úspech veľmi potrebuje."

foto: tasr