Príhovor prezidenta pri príležitosti Dňa Ústavy

Dnes máme na Slovensku štátny sviatok — Deň Ústavy.

Kalendár štátnych sviatkov a významných alebo pamätných dní máme u nás celkom bohatý. Väčšinou všetci rozumieme, prečo v kalendári sú, vieme, čo znamenajú, k akej historickej udalosti alebo hodnote sa viažu.

Ale je tiež pravda, že zďaleka nie sú pre všetkých občanov Slovenskej republiky spojené aj s emóciou, ktorá by v takéto dni ľudí spájala. Bez ohľadu na vek, politické názory, národnosť, vierovyznanie, sociálne postavenie, alebo bežné starosti, ktorými práve žijeme.

Aj dobové okolnosti a vášne okolo prijatia Ústavy Slovenskej republiky, ku ktorým sa viaže dnešný štátny sviatok, sú už dnes pre mnohé ročníky príliš vzdialené. Dnes ako Slovenská republika s úplnou samozrejmosťou existujeme a žijeme podľa Ústavy — a jej prijatie je v každej demokratickej krajine takým významným a určujúcim počinom, že azda niet krajiny, kde by si takýto deň nepripomínali.

Ústava nám garantuje predovšetkým také hodnoty, akými sú základné práva a slobody, právny a demokratický štát a parlamentná forma vlády. V súvislosti so dnešným štátnym sviatkom by som však chcel ako prezident aj ako občan Slovenskej republiky zdôrazniť najmä slovo zodpovednosť.

Mám na mysli najmä zodpovednosť tých, ktorí sme boli v našej republike zvolení alebo vymenovaní do ústavných funkcií. Do rozhodujúcich pozícií, v ktorých niet priestor pre nič iné len prezodpovednosť za správny výkon zverených právomocí.

Mám však na mysli širšiu zodpovednosť, ktorá sa nezužuje len na výkon kompetencií, ale zahŕňa účinnú ochranu všetkých, ktorí žijú, zdržiavajú saalebopracujú na území Slovenskej republiky.

Zodpovednosť mocných má aj svoj protipól — zodpovednosť každého jedného občana nášho Slovenska, nech pracuje alebo pôsobí kdekoľvek. Aby sme všetcichránili a udržali si tie hodnoty, ktoré súsíce slovne garantované v Ústave, ale bez toho, aby každý priložil ruku k ich uplatňovaniu, by nemali význam. Mám na mysli vzájomnú toleranciu, úctu jeden k druhému, skutočnú rovnosť ľudí. A v tomto duchu zdôrazňujem aj solidaritu a slušnosť, o ktorej mnohí hovoria, že sa vytráca zo života a zo vzťahov medzi ľuďmi.

Preto je pre mňa Deň Ústavy aj dňom zodpovednosti — ktorá by sa mala citlivo vnímať nielen počas sviatočného dňa, ale po celý rok.Zodpovednosti, ktorú máme ako občania Slovenska voči sebe navzájom, a ktorú máme každý z nás aj spoločne voči našej republike.

V dnešný Deň ústavy by som vás chcel zároveň informovať o mojej iniciatíve, ktorá sa priamo ústavy týka. Pred niekoľkými mesiacmi som verejne oznámil pravidlá, podľa ktorých budem vykonávať svoje kompetencie prezidenta pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov. Tak ako to v tomto prípade ustanovuje Ústava Slovenskej republiky.

Viedlo ma k tomu zistenie, že táto jednoznačná ústavná aj zákonná povinnosť sa obchádzala a k pokusom vyhnúť sa odvolaniu dochádza dodnes. Zaznamenal som aj prípady, keď sa odvolaní sudcovia bránili a vyhýbali prevzatiu rozhodnutia prezidenta o ich odvolaní. Tento stav bol nielen nezákonný, ale nezodpovedal ani autorite ani vážnosti ústavných orgánov a sudcovského stavu.

Pri oznámení pravidiel, ako mienim vykonávať svoje kompetencie som vychádzal z presvedčenia, že tak ako menovanie nových sudcov, aj odvolávanie sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov s jasnými a transparentnými pravidlami musí byť dôležitou súčasťou úsilia o lepšie a dôveryhodnejšie súdnictvo. Ako prezident som sľúbil, že k nemu v súlade s kompetenciami hlavy štátu prispejem. Zároveň som presvedčený, že prezident, ktorý je v zmysle ústavy súčasť výkonnej moci, by pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov nemal rozhodovať subjektívne, selektívnym spôsobom a podľa netransparetných pravidiel či motivácií.

Po viacerých rozhovoroch s predstaviteľmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci — medzi nimi aj s predsedom parlamentu, ministrom spravodlivosti predsedníčkou Najvyššieho súdu a Súdnej rady — som tiež zistil, že je tu široká odborná zhoda o vhodnosti upraviť proces zániku funkcie sudcu z dôvodu veku. Stotožňujem sa s takým riešením..

Zhodu vidím na tom,aby bol prezident ako najvyšší predstaviteľ výkonnej moci vyňatý z procesu rozhodovania o zániku funkcie sudcu. A funkcia sudcu by mala po dovŕšení ustanoveného veku zaniknúť automaticky, na základe ústavnej úpravy.

Ako prezident nemám právo ústavodarnej a zákonodarnej iniciatívy. Uvedomujem si tiež, že najbližšie obdobie bude poznamenané parlamentnými voľbami, a ešte s väčšou pozornosťou zákonodarcov než doteraz bude vnímané, kto s iniciatívou zmeniť ústavu a príslušné zákony prichádza.

Som však presvedčený, že úpravu zániku funkcie sudcu z dôvodu veku potrebujeme,aby vniesla poriadok do nášho ústavného systému aj sudcovského stavu. Aby netvorila príčiny politických a odborných sporov. Z týchto dôvodov sa nazdávam, žeby bolo vhodné prijať potrebné ústavné a zákonné úpravy čo najskôr a bez otáľania.

Preto som sa včera obrátil priamo na všetky poslanecké kluby a skupiny v Národnej rade SR aj na nezaradených poslancov a požiadal somich, aby si osvojili návrh na zmenu ústavy a prípadne ho spoločne predložili do ústavodarného procesu ešte v tomto volebnom období. Samozrejme vo forme, v ktorej to uznajú za vhodné.

Podstatou návrhu je, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom automatického zániku jeho funkcie — navrhol som 67 rokov pre nižšie súdy a 70 rokov pre Najvyšší súd. Návrh počíta s prechodným obdobím pre sudcov, ktorí dovŕšia tento vek v nasledujúcich mesiacoch. Sú to vekové hranice, ktoré odrážajú predĺženie priemernej dĺžky životaa súčasne aj vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských štátoch Európskej únie. Celý návrh a jeho zdôvodnenie dávam k dispozícii.

Som presvedčený, že takáto zmena by posilnila nezávislosť súdnej moci od výkonnej mocia zabezpečila by rovnaké a spravodlivé postavenie pre všetkých sudcov. A do istej miery by zabránila javom, ktoré znižujú dôstojnosť a autoritu slovenského súdnictva.

Chcem preto veriť, že takáto iniciatíva prezidenta voči poslankyniam a poslancom Národnej rady SR, bude vnímaná politicky neutrálne a nebude zámienkou pre spory. A pretože ide o jednoduchú zmenu ústavy plne v súlade s princípom oddelenia moci výkonnej od moci súdnej, verím, že náš jediný ústavodarný zbor príjme moju iniciatívu s pochopením a podporou.

Vážené dámy, vážení páni,

dnes nás zasiahla smutná správa o úmrtí bývalého predsedu najvyššieho súdu pána Milana Karabina. Bol vzorom čestného sudcu, predstaviteľom slušného, poctivého súdnictva, o ktoré sa na Slovensku tak snažíme. Dovoľte mi vyjadriť úprimnú sústrasť jeho najbližším. Česť jeho pamiatke.

Viac k téme: