Oficiálny program

Andrej Kiska vo štvrtok prijal v paláci ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.

„Dnes som s ministrom hovoril o tom, ako zo Slovenska spraviť sociálny štát. Žiaľ, pokiaľ štát bude zabúdať na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, nemôže sa volať sociálnym štátom. Prešli sme viaceré oblasti a bol som veľmi rád, že ma ku každému bodu informoval a veľmi rád by som sa tých oblastí dotkol.

Prvý bod bol jasličkový zákon. Takto pred rokom som upozorňoval pána ministra že novoprijatý zákon môže ohroziť dostupnosť jaslí. Zatiaľ bolo podľa nového zákona zaregistrovaných 11 jaslí. Pán minister ma informoval o novele zákona o sociálnych službách, ktorý by to mal riešiť.

Domnievam sa, že vždy, pri tvorbe každého zákona, ktorý sa môže dotknúť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, je nutná veľmi podrobná a dobrá diskusia. Aby sme následne rôznymi metodickými výkladmi, alebo prijatím zákonov nemuseli naše chyby opravovať a nemusela by vznikať niekedy až panika, alebo zbytočné neporozumenie medzi tými, ktorí by túto službu mali dostať.

Dotkli sme sa témy bezdomovcov. Len na území Bratislavy je viac ako 2000 ľudí bez domova a na Slovensku je ich viac ako 4000. O chvíľu prídu mrazy a to posledné, čo si ktokoľvek z nás želá – aby sa dopočul - že nám niekto na ulici zmrzol len kvôli tomu, že mu nemohla byť poskytnutá pomoc.

Novo pripravovaný zákon o sociálnych službách práve z podnetov, ktoré prišli do Kancelárie prezidenta – ukázalo sa, že by mohol byť veľmi problémový pre financovanie útulkov a nízko prahových centier. Vždy pri pripravovanom zákone je nutné všetkým organizáciám, ktoré tieto služby poskytujú vysvetliť, čo sa stane, aby sa vedeli pripraviť.

Ďalším bodom boli seniori. Naši rodičia, naši starí rodičia. O pätnásť rokov stúpne počet seniorov potrebujúcich opateru o viac ako 30%. Hovoríme o státisícoch ľudí, ktorí budú potrebovať opateru.

Už dnes sa nevieme postarať o všetkých, ktorí by túto opateru potrebovali a zhodli sme sa s pánom ministrom na tom, že by sme mali spraviť všetko pre to, aby títo ľudia mohli ostať doma v mieste kde vyrastali. A preto sme diskutovali o opatrovateľoch, opatrovateľkách. 

Pán minister má pripravené aj stretnutie s opatrovateľmi, ktorí sú v zahraničí. Ďalej sme sa zhodli, že ak chceme prenášať povinnosti štátu na obce, musíme im dať peniaze. Nesmieme sa spoliehať na eurofondy. Eurofondy sú len na dobu určitú. My musíme nachádzať systémové riešenie. Aby každý jeden starý človek vedel, že o neho bude postarané. A že dožije svoju starobu v dôstojných podmienkach. My nepotrebujeme plány. Potrebujeme jasné, hmatateľné výsledky.

Posledná téma sú deti. Tie najzraniteľnejšie. V sociálnych zariadeniach, detských domovoch. Dotkli sme sa aj témy Čistého dňa. Sú to dva roky od podnetu, ktorý upozornil na to, čo sa v Čistom dni deje. Pred rokom som osobne volal prezidentovi policajného zboru, aby zakročil, ale do dnešného dňa Čistý deň v určitých špecifických podmienkach funguje ďalej.

O čom som presvedčený, je, že my musíme mať nezávislú kontrolu nad zariadeniami, ako sú resocializačné zariadenia, väznice, detské domovy, diskutovali sme o tom, ako je možné, že sme posledná krajina z Európskej únie, ktorá nepristúpila k protokolu, ktorý to mal riešiť. Aby sa zaviedol nezávislý a preventívny mechanizmus.

V rodinách s deťmi, kde dieťa má rakovinu, sa skoro 90 percent rodín zadĺži. Jedna z najsmutnejších vecí v našej spoločnosti je, že rodiny sa prepadávajú na dno chudoby len a len preto, že v rodine je choroba. To je smutné. Nesmieme dovoliť, aby v modernej spoločnosti rodina padla na dno len kvôli chorobe a musíme nachádzať riešenia. Je to aj na diskusiu medzi ministrom zdravotníctva, ministrom práce. Musíme týmto ľuďom dať barličku, aby sa mali o čo oprieť.

Nielen minister práce, ale každý jeden politik by sa mal zamyslieť nad tým, ako sa postarať o ľudí, ktorí sa sami o seba postarať nevedia. Ako zo Slovenska spraviť sociálny štát. Štát, v ktorom každý jeden člen bude vedieť, že ak sa mu stane niečo zlé, tak sa o neho štát postará.“