Oficiálny program

Prezidentka Zuzana Čaputová si v piatok 19. augusta 2022 pripomenula 54. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy položením venca k pamätnej tabuli na budove Uniuverzity Komenského.

V príhovore počas oficiálne pietnej spomienky zdôraznila, že výročie tragického dátumu, ktorým pre Slovákov i Čechov 21. august 1968 nesporne je, získalo tento rok obzvlášť trpkú príchuť v súvislosti s vojnou u nášho východného suseda. "Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy si odrazu nepripomíname ako historickú udalosť, ktorá definitívne patrí do minulosti, ale ako znovu aktuálnu a ožívajúcu hrozbu. Opäť zomierajú nevinní ľudia iba preto, že si slobodne vybrali svoju budúcnosť. 

Prezidentka pripomenula, že počas Pražskej jari v Československu mala táto budúcnosť podobu demokratizácie, uvoľňovania, ekonomických aj politických reforiem a že spoločnosť túžila po rokoch tvrdých komunistických represií po väčšej miere slobody. "Niekto chcel socializmus s ľudskejšou tvárou, iní hovorili o návrate pluralitného systému a trhového hospodárstva. Čo však spájalo takmer všetkých, bol pocit eufórie, vedomie jednoty – a predovšetkým nádej. O to tvrdšie bolo násilné precitnutie, keď sen o slobode v zárodku udupali a prevalcovali sovietske tanky."

Podľa prezidentky doteraz medzi nami rezonuje množstvo príbehov ľudí, ktorých totalitný systém zlomil, vyhnal, pripravil o budúcnosť. "Sny generácie z Augusta´68 sa naplnili až v Novembri´89 a v ďalších rokoch, počas ktorých našu vlasť opustili sovietske vojská. Nie sme okupovanou krajinou, o svojej budúcnosti rozhodujeme slobodne a sami. Nežijeme v bipolárnom svete ako v roku 1968, keď nám štáty z druhej strany železnej opony nemohli nijako pomôcť. Stali sme sa súčasťou demokratického medzinárodného spoločenstva, ktoré pomáha napadnutej Ukrajine. Veď kto iný by mal rozumieť ťažko skúšanej krajine ako my, ktorých normalizovali pod hlavňami pušiek a tankov?" 

Prezidentka zároveň zdôraznila, že ohroziť nás môže naša vlastná strata viery v slobodu a demokraciu, teda v hodnoty, po ktorých túžili naši rodičia a starí rodičia pred päťdesiatimi štyrmi rokmi. "Čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti. Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské a nekomunikujúce tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968. Práve tento odkaz nám pozajtrajší pamätný deň pripomína.“