Kiska na Globsecu: Naše hodnoty sú našou najlepšou zbraňou

Prezident Andrej Kiska v piatok vystúpil s príhovorom na bratislavskej bezpečnostnej konferencii Globsec.

Príhovor je preložený z anglického jazyka. Originálne znenie nájdete na tomto odkaze.

„Iba pred niekoľkými hodinami som sa vrátil zo samitu NATO v Bruseli. Tento samit sprevádzali vysoké očakávania. A niet divu – bol to samit, na ktorom sa hlavy štátov a vlád prvýkrát stretli s novým prezidentom USA. A povedzme si úprimne: tie mesiace po prezidentských voľbách v USA mali mnohí z nás obavy z toho, čo môžeme čakať. Naše transatlantické puto je však našťastie stále silné. Držíme pokope, strážime sa navzájom. Aliancia naďalej ostáva oporou našej bezpečnosti. A okrem toho nám pribudol nový spojenec – Čierna Hora.

Všetkých 28 členských štátov je odhodlaných niesť svoj podiel zodpovednosti. To je dôležité aj pre mňa osobne ako prezidenta Slovenskej republiky. Niektorí z vás možno vedia, že sa hlasno ozývam na tému vlažného prístupu našich orgánov k našim záväzkom v rámci NATO. Preto som bol veľmi rád, že som včera v Bruseli mohol informovať o tom, že vláda schválila príspevok Slovenska pre zabezpečenie našich spojencov v Pobaltí prostredníctvom tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti. Okrem toho sa zapojíme do aktivít Aliancie v boji proti terorizmu vyslaním slovenských vojakov do Iraku.

Opakovanie som tiež potvrdil záväzok slovenskej vlády, že vyčlení viac prostriedkov v rozpočte na obranu. Minulý týždeň Národná rada Slovenskej republiky prijala svoju prvú deklaráciu o výdavkoch na obranu. Deklarácia je vyjadrením jednoduchej skutočnosti, že naša bezpečnosť nie je otázkou politickej príslušnosti, ale vecou spoločnej zodpovednosti voči našim občanom. A že ju nemôžu zabezpečovať iní, ale môže byť iba spoločná.

Je samozrejmé, že naši ľudia chcú žiť v mieri a bez strachu. Tak na Slovensku, ako aj v Estónsku alebo vo Francúzsku. Na to, aby sme sa cítili bezpečne, potrebujeme dôveru v našu spoločnú vôľu. Kde nebude miesta pre pochybnosti, že by sme mohli váhať, keby druhí potrebovali pomoc. Toto by malo byť jasným posolstvom od všetkých lídrov našej Aliancie všetkým tým, čo by nás chceli skúšať.

Takže zvonka sa zdá, že po mesiacoch turbulencií plných neistoty z budúcnosti sa nám konečne podarilo priniesť niekoľko dobrých správ. To nemienim spochybňovať, ale... ako niektorímožno viete, v mojich prejavoch na otvorení Globsecu sa vždy vyskytlo nejaké „ale“. Nebude to inak ani teraz. Znepokojujú ma tri veci a dnes chcem o nich hovoriť.

Po prvé: v nedávnej minulosti sme bojovali o zachovanie západných inštitúcií – či už NATO alebo EÚ – ako spoločenstiev skutočne demokratických krajín postavených na spoločných hodnotách.

Po druhé: dovolili sme nepriateľom slobodného sveta, aby sa nám usadili v hlavách, aby príliš zasahovali do našich vlastných záležitostí.

Po tretie: dovoľujeme, aby sa naše voľby premenili na hru o prežitie nášho demokratického osudu.

Dovoľte teda, aby som viac povedal k prvému bodu. Chcem zdôrazniť, že Západ nie je iba zemepisný pojem. Moderný Západ po desaťročia funguje na partnerstve založenom na hodnotách – pričom NATO a EÚ sú tie dve inštitúcie, od ktorých závisí naše prežitie. A preto Európska únia nie je len ďalším priestorom pre obchod, ale tým jediným a historicky najdôležitejším projektom mieru a prosperity na našom kontinente. NATO nie je účelové útočné zoskupenie, ktoré vytvorilo niekoľko krajín na svoju vlastnú obranu. Iste, sme alianciou spoločných záujmov, ale ešte dôležitejšie je to, že sme alianciou spoločných hodnôt.

To tvorí jadro toho, čím sme. Je to nespochybniteľná súčasť našej bezpečnosti. Naše hodnoty sú tou najsilnejšou zbraňou pre prežitie zoči-voči každému nepriateľovi. Preto môžeme konať vo svete ako zástancovia ľudských práv, teda ako „tí dobrí“. Či už ide o slobodu prejavu, slobodné médiá, úctu voči mimovládnym organizáciám alebo boj za dobrú správu vecí verejných, nič spomedzi nich sa nedá oklamať. Bez skutočnej vôle pestovať demokratické zásady v každom jednom členskom štáte by bola oslabená naša schopnosť konať spoločne.

Teraz mi dovoľte vysvetliť druhý bod. To čo mám na mysli, keď hovorím, že sa nám nepriatelia usadili v hlave, platí najmä tu v Európe. Jednoducho povedané: mali by sme im prestať pomáhať v tom, že budeme vykresľovať obraz skazy západnej civilizácie. Je nesporné, že v nedávnej minulosti sme boli vystavení mnohým výzvam a bezpečnostným hrozbám. Možno ich bolo na taký krátky čas priveľa. Všetci sme vydesení z toho, že teroristi majú na muške našich ľudí a náš mierumilovný spôsob života. Tento týždeň opäť zavraždili v Manchestri 22 nevinných mladých mužov, žien a detí.

Aj EÚ má výzvy, ktoré treba riešiť. Treba urobiť veľa náročnej práce. A vždy existuje veľa spôsobov, ako sa veci môžu pokaziť. Nemám teda v úmysle vypočítavať všetky problémy, v ktorých sa nachádzame. Alebo podceňovať úlohy, ktoré máme pred sebou ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Prestaňme sa však hrať na nepriateľov mierumilovného a prosperujúceho Západu. Prestaňme vytvárať obraz apokalypsy, ktorá má každú chvíľu prísť. Prestaňme podporovať reči o tom,že EÚ a NATO stoja na pokraji hrozného a nezvratného kolapsu. Prestaňme vidieť potrebu revolúcie a radikálnych riešení, keď vlastne potrebujeme staromódnu politiku a triezve programy. Pretože to, čo ja vidím v našich krajinách, je naďalej pre život ľudí zďaleka stále to najlepšie, najviac prosperujúce, najbezpečnejšie a najstabilnejšie miesto na zemi.

A napokon tretia vec, ktorá je podľa mňa nešťastným výsledkom tých prvých dvoch. Posledné voľby nám všetkým pripomenuli, aká krehká môže byť naša demokratická spoločnosť – keď sa ocitne pod spoločným tlakom nespokojných voličov cieleným proti Západu a nedostatočnej odozvy našich politických vodcov. Myslím, že to vyjadrím za nás všetkých, ak poviem, že sme dostali príučku.

Nedávno sme sa stali svedkami primnohých pokusov narušiť našu demokratickú spoločnosť. Netreba hrať ruskú ruletu o koniec NATO, EÚ a celej západnej civilizácie zakaždým, keď národ uplatňuje svoju slobodnú voľbu. Videli sme toho dosť. Teraz je našou úlohou ako politických lídrov postarať sa o to, aby boli naše voľby opäť nudné. Vážne, mali by sme urobiť maximum pre to, aby sa volebné preteky upokojili tak, že budú súbojom myšlienok vychádzajúcich z našej demokratickej spoločnosti a nie bitkou o prežitie nášho demokratického sveta. Voľby v Holandsku, v Rakúsku a naposledy vo Francúzsku položili cestu tým správnym smerom. Ukázali, že keď ukážeme odhodlanie nachádzať riešenia a politickú odvahu brániť naše spoločné zásady a hodnoty, môžeme sa spoľahnúť na verejnosť.

Dámy a páni,
Gruzínsky prezident Margvelašvili — môj dobrý priateľ — bol nedávno na Slovensku na oficiálnej návšteve. Pýtal som sa ho, ako sa im darí. Odpovedal mi: „Hoci je to zložité, problémom nie je súčasná situácia. Problémom bude, ak rezignujem na svoju morálnu povinnosť a prestaneme bojovať za to, čo je správne.“

Súhlasím s ním. Ak budeme rozvíjať svoju silu a odolnosť doma, môžeme byť sebavedomejší pri riešení medzinárodných kríz. Hrubé porušovanie medzinárodného práva v Gruzínsku a na Ukrajine a ukrutnosti páchané na civilnom obyvateľstve v Aleppe a mnohých ďalších mestách v Sýrii a Iraku sú dôležitým upozornením, že rozhodne to, či budeme alebo nebudeme schopní rázne konať.

Srdečne vám ďakujem za pozornosť.“

Viac k téme: