Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska sa v utorok zúčastnil na oslavách 20. výročia vstupu Českej republiky do NATO. Spolu s ním prijali pozvanie do Prahy aj prezident Maďarska János Áder a prezident Poľska Andrzej Duda.

Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky si na slávnostnom podujatí na Pražskom hrade pripomenili svojimi príhovormi a spoločnou diskusiou význam členstva našich krajín v Severoatlantickej aliancii. Česká republika vstúpila do NATO v roku 1999 spolu Poľskom a Maďarskom v rámci prvej vlny rozširovania Aliancie po páde Železnej opony. Slovensko si tento rok pripomína 15. výročie vstupu do Aliancie.

Na oslavách na Pražskom hrade sa zúčastnila aj zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoeller, bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ministri zahraničných vecí a obrany krajín V4 a ďalší významní hostia z Českej republiky, Slovenska, Poľska, Maďarska a USA.

Príhovor prezidenta Andreja Kisku:
„Som rád, že tu dnes môžem byť spoločne s pánmi prezidentmi a pripomenúť si 20. výročie vstupu ich krajín do Severoatlantickej aliancie. Tri krajiny Vyšehradskej štvorky boli vôbec prvé tri štáty z vtedajšieho východného bloku, ktoré sa stali členmi Aliancie. Pokojne môžeme povedať, že toto bol reálny, hmatateľný a definitívny dôkaz konca železnej opony. Tí, ktorí kedysi stáli na opačných stranách barikády Studenej vojny sa ocitli v jednej Aliancii – ochotní a pripravení brániť jeden druhého. 

Vstup vašich krajín otvoril cestu do Aliancie aj pre Slovensko. Aj vďaka vašej pomoci a podpore sa mohlo Slovensko o 5 rokov neskôr stať členom a tento rok si pripomenúť 15. výročie nášho vstupu. 

Považujem za absolútne dôležité stále pripomínať, že vstúpiť do NATO bolo naše suverénne a dobrovoľné rozhodnutie. To, že dnes žijeme v mieri, že sme úspešné a prosperujúce krajiny, je dôsledkom toho, že sme takéto rozhodnutie kedysi prijali. Pretože nie je náhoda, že členské štáty NATO sú úspešné a prosperujúce krajiny. Nie je to preto, že by také do nej vstúpili. Ale vďaka tomu. Investície k nám prišli, lebo sa u nás môžu cítiť bezpečne. Lebo vedeli, že tu platia isté pravidlá. Jasne sme ukázali, kam patríme, aké sú naše hodnoty. Akú chceme budúcnosť pre našich občanov. A tak, ako bolo dôležité o tom hovoriť vtedy, je dôležité o tom hovoriť aj dnes. 

To, že sme do NATO vstupovali v rôznom čase už z pohľadu dneška nehrá žiadnu rolu. Naopak, je dôležité dokázať, že sme pre Alianciu prínosom. Že si plníme naše záväzky. Že máme sily, ktoré sú dobre vyzbrojené a pripravené obrániť našich občanov aj našich spojencov. A že každý cent, ktorý do obrany investujeme, investujeme efektívne, transparentne a s konkrétnym cieľom. 

Obrana je pre mňa vo veľkej miere o dôvere. O dôvere občanov, že ich dokážeme ochrániť. A to nedosiahneme tým, že budeme spochybňovať naše členstvo v NATO alebo EÚ. Že budeme relativizovať alebo zľahčovať naše ohrozenia. Že budeme tvrdiť, že hrozby z nelegálneho či agresívneho konania Ruska neexistujú. Alebo sa tváriť, že propaganda, zneužívanie informácií a dezinformácie sú výmyslom, či paranojou a nemajú na našich občanov vplyv. Musíme si uvedomiť, že každé takéto spochybňovanie oslabuje a podkopáva bezpečnosť našich občanov. A narúša jednotu, ktorá je pre Alianciu a našu kolektívnu obranu absolútne kľúčová.

Naopak, dôveru si získame, len ak dokážeme našich občanov presvedčiť, že naše rozhodnutia, enormné zdroje, ktoré do obrany investujeme, zvyšujú ich bezpečnosť. A tiež hájiť záujmy našich občanov v Aliancii - jasne hovoriť o tom, čo nás a našich občanov trápi – čo vnímame ako hrozby. Pretože ak na tieto hrozby nebudeme upozorňovať my, nikto iný to za nás neurobí. 

A tak je to aj s bezpečnosťou Európy. Nedávno sme sa s ďalšími ôsmimi prezidentmi stretli v Košiciach. A zhodli sme sa, že musíme viac investovať do našej európskej obrany v rámci NATO. Aby sa ten priepastný rozdiel medzi Európou a USA zmenšoval. Pretože Európa je dnes síce ekonomická veľmoc. Ale v bezpečnosti ťaháme za kratší koniec. Pritom silnejšia Európa bude tým najlepším argumentom pre tých, ktorí sa dnes snažia podkopať našu spojeneckú jednotu a dôležitosť NATO.

Vážené dámy a páni,
pre našich občanov, pre ich bezpečnosť je dôležité, že niekam patríme. Nedajme sa preto pomýliť tými, ktorí kričia, že my nie sme ani západ, ani východ. Že sme niekde v strede. Že máme byť akýmsi mostom, čo spája. Pravda je totiž taká, že to, ako sa dnes máme, je výsledkom nášho suverénneho rozhodnutia patriť medzi slobodné, demokratické, prosperujúce a bezpečné krajiny. A ukazuje sa, že to bolo rozhodnutie správne. 

Ďakujem.“