Oficiálny program

Prezident SR Andrej Kiska podpísal nový zákon o odpadoch. Rozhodovanie o tom, či tento významný zákon podpíše alebo ho vráti Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami však nebolo jednoduché. V zákone o odpadoch prezident zistil viacero nejasných ustanovení, ktoré samy osebe nezakladajú dôvod na vrátenie zákona ako celku. Napriek tomu sú tak významné, že na ne už teraz upozorňuje. K týmto sporným paragrafom zákona o odpadoch patria predovšetkým tieto ustanovenia: 1. Ustanovenie § 59 ods. 8 zákona, ktorý ukladá obci povinnosť uhradiť náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne. Hlava štátu rozumie snahe zákonodarcu vytvoriť pre organizácie zodpovednosti výrobcov nástroj, ktorým by sa mohli brániť proti príliš vysokým cenám za triedený zber odpadu. Ale spôsob, akým to zákon rieši, by mohol byť v rozpore s čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ustanovuje zásadu, podľa ktorej náhradu škody hradí znečisťovateľ. Zásada „znečisťovateľ platí“ patrí podľa článku čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie medzi základné zásady politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nikto nie je povinný znášať náklady spojené s odstránením znečistenia (zneškodňovanie odpadu), na ktorom sa nepodieľal. 2. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v platnom znení je, okrem iného, zabezpečenie funkčného vnútorného trhu tak, aby sa odstránili prekážky v obchodovaní a narušenie a obmedzenie hospodárskej súťaže v Európskej únii. Podľa § 81 ods. 22 zákona obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka. Zároveň je zmluvný vzťah s obcou podľa § 28 zákona pre organizáciu zodpovednosti výrobcov nevyhnutnou podmienkou na získanie autorizácie na svoju činnosť podľa tohto zákona. Podľa § 94 zákona môže organizácia zodpovednosti výrobcov prísť o autorizáciu v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z § 28 ods. 7, okrem iného v prípade, ak nebude schopná zmluvne zabezpečiť objem zberu, ktorý zodpovedá súhrnnému zberovému podielu výrobcov, ktorých zastupuje. Schválený zákon môže predstavovať niekoľko rizík pre hospodársku súťaž na relevantnom trhu: súťaž medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov sa bude do veľkej miery odohrávať na úrovni obcí, nie na úrovni výrobcov, keďže zabezpečenie dostatočného počtu zmlúv na pokrytie súhrnného zberového podielu výrobcov, ktorých zastupuje, bude pre organizácie rozhodujúcou podmienkou získania a udržania autorizácie, získanie zo zákona exkluzívnej zmluvy s obcou jednou organizáciu negatívne ovplyvňuje schopnosť konkurenčnej organizácie zmluvne zabezpečiť dostatočný objem zberu, čo môže obmedzovať reálnu súťaž na relevantnom trhu, ustanovenie princípu „jedna obec - jedna zmluva“ je potrebné vykladať v spojitosti s § 135 ods. 13 zákona, ako aj so skutočnosťou, že podľa verejne dostupných údajov na relevantnom trhu pôsobí súťažiteľ, ktorý má zmluvy uvedené v citovanom paragrafe uzavreté s viac ako 1 500 obcami a mestami. Aj napriek tomu, že zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dáva zákon tomuto jednému súťažiteľovi faktickú výhodu oproti ostatným organizáciám zodpovednosti výrobcov a môže viesť k vzniku subjektu s dominantným postavením na relevantnom trhu, po počiatočnom rozdelení relevantného trhu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov môže princíp „jedna obec - jedna zmluva“ predstavovať natoľko závažnú bariéru, že možnosť prípadného vstupu nového subjektu na trh bude obmedzená, rovnako ako reálna vzájomná súťaž existujúcich subjektov. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska dospel k záveru, že tieto výhrady k niektorým ustanoveniam zákona o odpadoch majú charakter, ktorý by postačoval na ich premietnutie do pripomienok pri vrátení zákona Národnej rade Slovenskej republiky. Na druhej strane, navrhnúť len vypustenie kritizovaných ustanovení nie je postačujúce. Vypustenie vyššie uvedených ustanovení zákona by si vyžadovalo prepracovanie viacerých na ne nadväzujúcich ustanovení zákona. Na to prezident Slovenskej republiky nie je oprávnený, keďže nedisponuje právom zákonodarnej iniciatívy, a nemôže v rámci práva veta navrhovať poslancom parlamentu takúto rozsiahlu „novelizáciu“ schváleného zákona. Hlava štátu však očakáva, že počas doby od nadobudnutia platnosti zákona o odpadoch do nadobudnutia jeho účinnosti zainteresovaní, predovšetkým Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, prispejú k tomu, aby sa z obsahu tejto dôležitej zákonnej úpravy odstránili nedostatky, ktoré by mohli viesť k negatívnym dôsledkom nielen pre používateľov tohto zákona, ale aj pre Slovenskú republiku, ktorá je zodpovedná za správnu implementáciu práva Európskej únie.