Oficiálny program

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 29. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dôvody vrátenia zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky: Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 29. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „schválený zákon“). Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III. II V schválenom zákone sa v čl. I novelizuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. I šiesteho bodu schváleného zákona doterajší text § 152 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2. Podľa čl. I šiesteho bodu § 152 ods. 2 schváleného zákona v školách a školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj a) doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia, b) potravín s obsahom soli nad 1,5g na 100 g hmotnosti, c)sladkých pekárskych výrobkov s nižším ako tretinovým podielom ovocnej zložky alebo mliečnej zložky, d) cukroviniek a cukrárskych výrobkov balených alebo voľných, e) zmrzliny, nanukov a mrazených ovocných drení, f) nápojov s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu a dekofeínových nápojov, g)energetických nápojov, h)nápojov ochutených vrátane nápojov s pridaním cukru a umelých sladidiel okrem čaju a kakaa s obsahom cukru pod 4g na 100 ml obsahu. Cieľom úpravy zákazu predaja doplnkových jedál, pekárskych a ďalších výrobkov, ako aj nápojov uvedených v čl. I § 152 ods. 2 písm. a) až h) schváleného zákona v rámci ambulantného predaja je podľa osobitnej časti dôvodovej správy (tlač 1140) „zastaviť doterajší trend rastu obezity u obyvateľov Slovenskej republiky, najmä u školopovinných detí a mládeže a súčasne dosiahnuť zníženie existujúceho deficitu v príjme pozitívnych nutrientov vo výžive, v neposlednom rade taktiež dosiahnuť zníženie rizikových faktorov výživy“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy (tlač 1140) sa okrem iného uvádzajú základné ciele Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, ktorými sú „zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a súčasne dosiahnuť zníženie prevalencie neprenosných chorôb súvisiacich s výživou“. Ďalším sledovaným cieľom je „zvrátiť trend obezity u obyvateľov Slovenskej republiky, najmä u detí a mládeže“. Aj keď možno s uvedenými cieľmi súhlasiť, zákonná úprava, ktorá je predmetom úpravy čl. I šiesteho bodu schváleného zákona, pre dosiahnutie týchto cieľov nie je pre svoju neurčitosť a nejednoznačnosť, ktorá vedie k nezrozumiteľnosti, vhodným riešením. Podľa čl. I šiesteho bodu § 152 ods. 2 písm. a) schváleného zákona sa v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia. Nie je však jasné, ktoré jedlá sú doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia. „Rýchle občerstvenie“ je síce všeobecne zaužívané a používané slovné spojenie, chýba však jeho zákonná definícia, resp. jeho obsahové vymedzenie. Podľa čl. I šiesteho bodu § 152 ods. 2 písm. b) a c) schváleného zákona sa v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj potravín s obsahom soli nad 1,5g na 100 g hmotnosti a sladkých pekárskych výrobkov s nižším ako tretinovým podielom ovocnej zložky alebo mliečnej zložky. Aj keď vo všeobecnosti platí povinnosť toho, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, označovať potraviny príslušnými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov ustanovenými údajmi, prevažná väčšina potravín nie je označená údajmi, ktoré by jednoznačne vyjadrovali obsah soli v príslušných gramoch na 100g hmotnosti potraviny. To platí rovnako aj pre údaje o podiele ovocnej zložky alebo mliečnej zložky v sladkých pekárskych výrobkoch, na ktorých to v mnohých prípadoch ani objektívne nie je možné uviesť. Podľa čl. I šiesteho bodu § 152 ods. 2 písm. d) a h) schváleného zákona sa v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj cukroviniek a cukrárskych výrobkov, a to balených aj voľných, ako aj ochutených nápojov. Ani v tomto prípade nie je jasné, o aké výrobky v rámci cukroviniek ide. Pri ochutených nápojoch môže ísť aj o mliečne nápoje, ktoré nemusia patriť medzi pre deti nezdravé nápoje. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika aj právny štát. Podľa § 68 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519 (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 19/1997 Z. z.) zákon musí byť okrem iného aj zrozumiteľný. Podľa čl. 4 ods. 2 prvej vety, druhej vety a štvrtej vety Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov zákon musí byť terminologicky presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Nový pojem treba v zákone právne vymedziť. Podľa čl. 4 ods. 3 prvej vety Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Zrozumiteľnosť zákona, jeho terminologická presnosť a jednotnosť, ako aj používanie správnych a v právnom poriadku ustálených pojmov a správnej právnej terminológie patrí medzi základné požiadavky kladené na zákon. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky „ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa č. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ (PL.ÚS 19/98). Vzhľadom na uvedené mám pochybnosti o súlade čl. I šiesteho bodu schváleného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o právny štát. V čl. I piatom bode ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na čl. I šiesty bod. Ak sa vypustí v čl. I šiesty bod schváleného zákona treba vypustiť aj piaty bod v čl. I schváleného zákona. Rovnako v čl. II schváleného zákona, v ktorom sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o úpravu v nadväznosti na čl. I šiesty bod schváleného zákona. Podľa čl. II schváleného zákona sa § 37a ods. 4 dopĺňa písmenom c), teda povinnosťou obvodného úradu v sídle kraja uložiť pokutu od 50 eur do 500 eur zriaďovateľovi, ktorý porušil zákaz podľa § 152 ods. 2 školského zákona, teda zákaz podľa čl. I šiesteho bodu schváleného zákona. Preto treba rovnako vypustiť aj čl. II schváleného zákona. III V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami: 1. V čl. I sa vypúšťajú body 5 a 6. 2. Čl. II sa vypúšťa. Doterajšie čl. III až čl. VI sa označujú ako čl. II až čl. V. 3. Čl. V (doterajší čl. VI) znie: „Čl. V Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“. Bratislava 18. novembra 2014