Oficiálny program

Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. decembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súvislosti so schváleným zákonom sa na mňa obrátilo viacero organizácií združujúcich zamestnávateľov v Slovenskej republike, aj individuálnych zamestnávateľov, so žiadosťou o jeho vrátenie Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Vyjadrili obavy, že schválený zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov, obmedzí schopnosť zamestnávateľov pružne reagovať na dopyt po ich výrobkoch a službách, skomplikuje, či dokonca znemožní realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín, a teda v konečnom dôsledku i tvorbu nových a udržanie existujúcich pracovných miest. Upozornili zároveň na to, že Slovenská republika dlhodobo stráca schopnosť konkurovať okolitým štátom v oblasti efektívnosti regulácie pracovného trhu. Je to jedno z kritérií, na základe ktorého sa investori rozhodujú pri umiestňovaní ďalších investícií, či pri rozdeľovaní produkcie v rámci výrobných podnikov rozmiestených v rôznych štátoch. Uvedomujem si nevyhnutnosť primerane regulovať činnosť agentúr dočasného zamestnávania a nevyhnutnosť primerane chrániť záujmy a práva dočasne pridelených zamestnancov. A to aj vzhľadom na viaceré negatívne praktické skúsenosti s činnosťou niektorých takýchto agentúr na trhu práce a prípadov porušovania práv zamestnancov vrátane nároku na primeranú odmenu za prácu. Zastávam názor, že zákonodarca síce má právo upraviť v rámci ústavných možností a v súlade s právom Európskej únie pracovnoprávne vzťahy spôsobom, aký považuje za vhodný a primeraný, ale zároveň je jeho povinnosťou informovať verejnosť o tom, aký vplyv tieto úpravy majú na zamestnanosť v Slovenskej republike. A teda aj schopnosť slovenskej ekonomiky konkurovať na európskom, či globálnom trhu a jej potenciál tvoriť pracovné miesta. Obzvlášť v prípade tak významného právneho predpisu s priamym vplyvom na tvorbu a udržanie pracovných miest, akým je Zákonník práce. Navyše v situácii, keď sa rast slovenskej ekonomiky v posledných rokoch nepremietol do dostatočnej tvorby nových pracovných miest, a s tým súvisiaceho zvyšovania miery zamestnanosti v Slovenskej republike. Vyhodnotenie vplyvu návrhu zákona na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest je nevyhnutnou súčasťou legislatívneho procesu a nemalo by byť formalitou. Vzhľadom na rozsah a obsah pripomienok k schválenému zákonu, ktoré som dostal a ktoré sa navyše neobjavili až po jeho schválení Národnou radou Slovenskej republiky, ale viaceré boli známe už počas legislatívneho procesu, ako aj na obsah predkladacej správy a dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 1212) som dospel k názoru, že posudzovanie vplyvov na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest nebolo dostatočné, respektíve bolo len formálne.