Oficiálny program

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V čl. II tohto zákona sa novelizuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o sudcoch“). Zákony novelizované v čl. I až III a v čl. VI a VII sa prijali aj na vykonanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho však novela zákona o sudcoch zavádza ďalšiu podmienku pre účasť vo výberovom konaní na funkciu sudcu iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ktorým je absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Prezident Slovenskej republiky má výrazný záujem na tom, aby sa sudkyňami a sudcami stávali len osobnosti, ktoré spĺňajú všetky kritériá na výkon tohto povolania, najmä morálne a odborné. Okruh takých osobností však nemožno zužovať len na justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov. Citovaná podmienka absolvovania prípravného vzdelávania vytvára priestor pre zužovanie okruhu osôb, ktorým vznikne právo na účasť na výberovom konaní. Podľa prezidenta Slovenskej republiky úprava prípravného vzdelávania, ktorá sa uplatní s účinnosťou od 1. januára 2016, vyvoláva viacero pochybností o vhodnosti neúplnej a neurčitej právnej reglementácie a súčasne aj otvára otázku, či je vhodné takýmto spôsobom sťažovať účasť iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov vo výberovom konaní. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podmienka absolvovania prípravného vzdelávania je ustanovená zákonom. Niet však žiadneho, hoci len rámcového vymedzenia, čo je obsahom prípravného vzdelávania, akú dlhú dobu má toto prípravné vzdelávanie trvať a s akou frekvenciou. Z novely zákona o sudcoch sa nedá zistiť, či účasť na prípravnom vzdelávaní má byť odplatná, bezodplatná alebo čiastočne spoplatnená a akým spôsobom sa určí platba za absolvovanie tohto typu vzdelávania. Chýba aj určenie výsledku prípravného vzdelávania, ktorým by malo byť získanie zručností, a tiež, či a ako sa rozhodne o kladnom, prípadne zápornom, výsledku. Nie je jasné, či sa bude možné brániť proti negatívnemu výsledku tohto vzdelávania alebo proti jeho neúmernému predlžovaniu, napríklad v správnom súdnictve. Z novely zákona o sudcoch ani z dôvodovej správy sa nedá zistiť, z akého dôvodu musia prípravné vzdelávanie absolvovať, okrem justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ostatné, aj justičné profesie, napríklad notári, súdni exekútori, prokurátori, advokáti. To platí aj pre významné osobnosti v oblasti práva, univerzitných profesorov či docentov, ktorí, napríklad, už zo zákona majú právo zapísať sa do Slovenskej advokátskej komory. Takouto neurčitou úpravou prípravného vzdelávania sa môže reálne obmedziť právo účasti iných než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov na výberových konaniach na funkciu sudcu z prostredia mimo súdnictva. To je obzvlášť nevhodné so zreteľom na koncepciu a právomoci správneho súdnictva. Vzhľadom na tieto výhrady k obmedzeniam a neúplnosti úpravy prípravného vzdelávania v novele zákona o sudcoch je preto, podľa názoru prezidenta Slovenskej republiky, potrebné odstrániť tieto nedostatky v legisvakančnej lehote, ktorá trvá do 31. decembra 2015, a to primeraným doplnením spôsobu uskutočňovania prípravného vzdelávania.