Oficiálny program

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Jedným zo základných cieľov novelizácie Obchodného zákonníka je popri zakladaní spoločností so základným imaním 1 €, spolu so sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania aj prepracovanie povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností.Prezident SR Andrej Kiska je presvedčený, že nedostatočná úprava a vymáhanie povinností štatutárov obchodných spoločností je jedným z problémov podnikateľského prostredia na Slovensku. Znižuje právnu istotu, zvyšuje náklady a naštrbuje dôveru v schopnosť verejnej moci zakročiť proti poškodzovaniu veriteľov, vrátane zamestnancov. Zámer novely Obchodného zákonníka je krokom správnym smerom. Ale v podobe, v akej je upravený v schválenom zákone, je čiastkový, nekomplexný a nedostatočný. Sprísnené pravidlá “zákazu vrátenia vkladov” sa týkajú iba spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytujú preto jednoduché možnosti na ich obchádzanie. V tomto zmysle sú v rozpore s cieľmi novely, negatívne zasahujú do rovnováhy práva obchodných spoločností s deformujúcim účinkom na podnikateľské prostredie. Podľa prezidenta SR zákon zavádza aj povinnosti, ktoré sú nevymáhateľné. Ako príklad uviedol povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade takzvanej krízy spoločnosti. Keďže porušenie povinnosti nie je sankcionované, účinkom úpravy bude, že u začínajúcich podnikateľov bude vyvolávať nesprávny dojem „beztrestnosti“ porušovania zákona. Podľa názoru prezidenta SR nie je správne zaviesť do zákona povinnosť, o ktorej je zrejmé, že nebude riadne dodržiavaná. Začínajúce spoločnosti (vrátane start-upov) potrebujú dostatočnú mieru voľnosti, aby mohli byť atraktívne a napríklad mohli zamestnancom poskytnúť účasť na spoločnosti vo forme podielu. Nie je zrejmý dôvod, aby pristúpením šiesteho spoločníka zákon vyžadoval základné imanie 25-tisíc eur, ktoré zodpovedá základnému imaniu akciovej spoločnosti. Pre mnohé start-upy to bude znamenať, že právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným nebude schodnou alternatívou na začatie podnikania. Premietnutie väčšiny nevyhnutných zmien zodpovedajúcich pripomienkam prezidenta SR by nezodpovedalo právu veta prezidenta, išli by nad jeho rámec a mohli by byť hodnotené ako zákonodarná iniciatíva, ktorú prezident SR nemá. Preto A. Kiska navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.