Oficiálny program

V utorok 6. júna 2023 sa v Bratislave uskutočnil v poradí ôsmy samit prezidentov krajín B9. 

Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej pricestovali do Bratislavy prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska. Na stretnutí sa zúčastnil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a cez videohovor sa k rokovaniu pripojil aj ukrajinský prezident volodymyr Zelenskyj. 

Na Bratislavskom hrade budú lídri rokovali o viacerých otázkach spojených s bezpečnosťou nášho regiónu, vrátane Slovenska, a o dopadoch pokračujúcej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine špecificky na východoeurópske krajiny.

Prioritou číslo jeden pre našich občanov a zároveň aj hlavnou témou stretnutia hláv štátov Bukureštskej deviatky bola podľa prezidentky bezpečnosť v Európe. "Jej najväčším ohrozením je dnes ruská agresia u nášho východného suseda a potvrdzujú to aj najnovšie správy z Ukrajiny. Zničenie dôležitej priehrady, ohrozenie desaťtisícov ľudských životov a spôsobenie obrovskej ekologickej katastrofy sú ďalšie príklady barbarstva, ktoré ľudia v Ukrajine zažívajú."

Podľa prezidentky to potvrdzuje, aké zodpovedné je robiť všetky kroky potrebné k tomu, aby naši občania a naša suverenita boli aj naďalej chránené spolu s našimi spojencami. "Zhodli sme sa, že najlepšou poistkou našej bezpečnosti je účinná obrana schopná kedykoľvek a kohokoľvek odradiť od prípadnej agresie. Pre Slovensko je na samite vo Vilniuse prioritou ďalšie posilnenie našej obrany a najmä vytvorenie stabilného mechanizmu, ktorý by zabezpečil prítomnosť a pôsobenie protivzdušnej obrany v našom regióne."

Prezidenti sa zhodli aj na tom, že pretrvávajúca pomoc Ukrajine je pomocou k dosiahnutiu mieru - bez ruských vojakov na území Ukrajiny, bez hrozby recidívy vojnového konfliktu zo strany Ruska, v medzinárodne uznaných hraniciach a suverénnej Ukrajine. "To, že sa dnes rozprávame aj o možnostiach budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii, je dôsledkom agresívnej mocenskej politiky Ruskej federácie, ktorá nerešpektuje suverenitu svojich susedov a opakovane ukazuje, že ani ich hranice. Na samite vo Vilniuse by preto Aliancia mala cez nový formát politickej spolupráce otvoriť cestu Ukrajine k budúcemu členstvu, keď skončí vojna a okolnosti to dovolia. Nepovažujeme to za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale predovšetkým za poskytnutie záruk existujúcim členským štátom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie krajiny vo svojom susedstve a nepriblíži svoje hranice k nám."

Prezidentka pripomenula, že keď sa prezidenti B9 stretli pred rokom v Bukurešti, boli plní odhodlania, ale aj obáv. "Ruská invázia na Ukrajinu trvala už niekoľko mesiacov a nevedeli sme, čoho všetkého sú ešte schopní. Ceny energií v Európe stúpali, pretože Rusko prerušilo dodávky plynu. Pamätáme si aj na obavy z vysokej inflácie a nedostatku plynu cez zimu. Po roku sme dosiahli viac, ako sme čakali. Zásoby plynu v Európe sú na historických maximách a inflácia pomaly klesá. Ukrajina stále ruskej agresii odoláva a Moskva dnes na nej kontroluje menej územia ako pred rokom. Z toho všetkého by sme si mali vziať jasné ponaučenie: sme oveľa odolnejší a oveľa silnejší zvládať krízy a prekážky, ako sa nám mohlo zdať a ako sa mohlo zdať tým, ktorí nás označujú za nepriateľov. Je to preto, že sme jednotní v slovách aj činoch a som rada, že aj dnešný samit túto jednotu potvrdil."