Prezidentka Zuzana Čaputová sa vo štvrtok 9. septembra 2021 zúčastnila na pietnej spomienke pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia v Múzeu holokaustu v Seredi.
Schválenie Židovského kódexu, od ktorého uplynulo 80 rokov, prezidentka označila za hanebnú kapitolu našich dejín. V príhovore pripomenula, že po vzore norimberských rasových zákonov, aj v Slovenskom štáte vzala vláda nariadením Židom, Židovkám a všetkým ich deťom základné ľudské práva.
Prezidentka sa prihovorila priamo preživším: „Vaša generácia si nezaslúži prekrúcanie histórie a zľahčovanie toho, čím ste si prešli. Napriek vašej strašlivej skúsenosti ste sa mnohí rozhodli neemigrovať a budovali ste náš spoločný štát. Vám a vašim blízkym patrí úcta za to, čo ste pre nás spravili. My nikdy nezabudneme a spravíme všetko pre to, aby sa zverstvá šoa neopakovali.“
Príbeh šoa je podľa prezidentky príbehom tragédie obetí, ale aj príbehom vzdoru: „Pamätajme preto dnes aj na vzácne ukážky ľudskosti a hrdinstva, ktoré sa aj napriek malej šanci na úspech postavili bezpráviu. Na Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí ušli z Auswitz-Birkenau až do Žiliny, odkiaľ podali svetu celistvú správu o chode tohto najväčšieho vyhladzovacieho tábora. Na Gizelu Fleischmannovú, Arnošta Grünhuta a ďalších, ktorí organizovali nepravdepodobnú záchranu nevinných židovských mužov, žien a detí. Na partizánov ako Juraj Špitzer, Alexander Bachnár a Chaviva Reiková. Na britských-československých letcov Otta Smika a Otta Schwarza, na množstvo židovských vojakov, vojenských lekárov a ďalších, ktorí sa zapojili do ozbrojeného boja proti fašizmu. Na obrovské množstvo bezmenných, nezdokumentovaných a nedokumentovateľných príbehov lásky k blížnemu uprostred najťažších podmienok v getách a lágroch. A aj na spravodlivých medzi národmi a ďalších Nežidov, ktorí pre záchranu židovských životov riskovali svoje vlastné.“
Prezidentka je presvedčená, že o potrebe pamätných dní ako dnešný svedčia aj dôkazy rastúceho antisemitizmu. „Po celom svete pribúdajú nenávisťou motivované útoky na Židov, židovské objekty a organizácie. Množia sa tiež prípady znevažovania obetí holokaustu prostredníctvom bagatelizácie toho, čo prežili. Sú hodné odsúdenia rovnako ako prirovnávanie nesúhlasu s pandemickými opatreniami k holokaustu. Pri príležitosti dnešného okrúhleho výročia chcem jasne povedať, že tieto prirovnania sú nemiestne. Znevažujú pamiatku miliónov ľudí zavraždených v plynových komorách, či mučených na miestach, na akom dnes stojíme. A sú neúctivé k preživším, ktorých zástupcovia sú aj dnes tu s nami. Oni v sebe dodnes nesú traumu z hrôz, ktoré videli, z predčasnej straty svojich blízkych, a často aj z toho, že ani dlhé roky po vojne nemohli otvorene hovoriť o tom, čo prežili.“
