Kaplnka svätej Barbory

Kaplnka je neoddeliteľnou súčasťou telesa Prezidentského paláca. Sakrálny priestor, zasvätený svätej Barbore, vznikol ešte pred rokom 1768 z iniciatívy grófa Antona I. Grassalkovicha ako samostatne stojaca verejne prístupná stavba. Vysvätená bola v roku 1769 a po rozšírení paláca po roku 1770 sa prirodzene stala súčasťou jeho architektonickej kompozície. Aj preto má kaplnka dodnes viditeľné dva samostatné vchody.

Zasvätená je svätej Barbore - patrónke baníkov, delostrelcov, architektov, zbrojárov či hasičov, a zároveň ochrankyni pred búrkami, požiarom či náhlou smrťou. Legenda hovorí, že bola dcérou pohanského otca, ktorý ju z obavy pred kresťanským vplyvom zamkol vo veži a chcel ju vydať proti jej vôli. Barbora však v samote objavila vieru, tajne sa dala pokrstiť a nechala do veže vybúrať tretie okno na znak viery v Najsvätejšiu Trojicu. Pre svoj postoj bola mučená a napokon ju otec vlastnou rukou sťal. Podľa legendy ho vzápätí zasiahol blesk.

Práve dramatickú scénu popravy sv. Barbory zachytáva oltárny obraz neznámeho autora, osadený v umelomramorovom oltári z konca 18. storočia. Nad obrazom sú umiestnené erby kniežacích rodov Esterházy a Grassalkovich. Oltár bol do kaplnky osadený v roku 1784.

Unikátnym prvkom je aj fresková výzdoba, ktorá opticky zväčšuje priestor kaplnky a vytvára ilúziu väčšej výšky. Jej autorom je významný viedenský maliar Joseph Pichler, dvorný umelec Habsburgovcov, ktorý sa za svoju prácu dočkal povýšenia do šľachtického stavu. Autorom fresky Najsvätejšej Trojice v sanktuáriu je pravdepodobne maliar Joseph Ignaz Mildorfer.

Zariadenie kaplnky pochádza prevažne z 18. storočia. Nachádzajú sa tu barokové lavice zo zaniknutého kostola mestského lazaretu na Dunajskej ulici v Bratislave. Dlaždice pôvodnej opukovej dlažby sú doplnené rovnakými dlaždicami z 18. storočia z tzv. kostola Uršulínok v Bratislave. Menza oltára a svätostánok pochádzajú zo 40. rokov 20. storočia. Vyrobené boli rezbárskou dielňou z Banskej Štiavnice. Na dvierkach tabernákula sa nachádza reliéf s výjavom Ježiša a emauzských učeníkov po zmŕtvychvstaní.

Výzdobu kaplnky obohacujú aj dary významných osobností a inštitúcií, ktoré podčiarkujú duchovný a reprezentatívny charakter tohto priestoru. Medzi najvzácnejšie patrí obraz Madony, ktorý v roku 2001 venoval prezidentovi Rudolfovi Schusterovi pápež Ján Pavol II. V tom istom roku pribudol aj vyrezávaný drevený oltár – originálne dielo jednorukého rezbára Jaroslava Velčického, ktoré bolo darované počas Dňa otvorených dverí. Kaplnku zároveň zdobí aj drevený reliéf hlavy Krista, ktorý mestu Bratislava v roku 1999 venovalo mesto Rožňava.

V kaplnke sa od počiatku realizujú rímsko-katolícke sväté omše. Za éry prezidenta Michala Kováča sa v nej raz za mesiac realizovali ekumenické bohoslužby na zbližovanie jednotlivých kresťanských náboženstiev na Slovensku. Prezident Ivan Gašparovič sa v kaplnke organizoval časť novoročného prijatia všetkých cirkví a náboženských spoločností registrovaných na Slovensku u hlavy štátu - spoločne sa v kaplnke modlili, aby sa Slovensku v danom roku darilo. To sa realizovalo aj v januári 2025 za pôsobenia aktuálnej hlavy štátu Petra Pellegriniho.