Zlatý salón

Pomenovaný podľa tapiet v zlatej farbe so vzorom inšpirovaným barokovými predlohami, patrí k najreprezentatívnejším miestnostiam. Jeho hrejivá a noblesná atmosféra pripomína lesk zlatých tehličiek – steny v sýtej zlatistosti umocňujú slávnostný dojem interiéru.

Pôvodne sa tejto miestnosti hovorilo Dámsky salón, pretože bola určená najmä na prijímanie vzácnych ženských návštev manželkami prezidentov Slovenskej republiky. Využíva sa aj ako komorná reprezentačná jedáleň. Koná sa tu napríklad tradičný novoročný obed prezidenta so žijúcimi predchodcami vo funkcii alebo tzv. tête-à-tête prijatia hláv štátov počas oficiálnych návštev na Slovensku. Zlatý salón si zachoval pôvodné rozmery z 18. storočia aj originálnu rímsu, hoci plafón bol v neskoršom období nahradený. Zaujímavosťou je aj historické pomenovanie „Čínsky salónik“, ktoré sa viaže k pozoruhodnej zbierke porcelánu z rôznych ázijských krajín. Niektoré vázy sú vystavené medzi oknami na bohato vyrezávaných pozlátených konzolách z 18. storočia. Na stenách salóna sú vystavené aj japonské porcelánové misy "Imari" z rokov 1700 – 1730. Porcelánu sa voľakedy hovorilo biele zlato a preto šľachtic, ktorý si vedel dovoliť vystaviť porcelán vo svojom paláci, musel byť veľmi bohatý.

Nábytok v miestnosti je autentický a svojím výzorom odráža vkus vyššej šľachty 18. a 19. storočia. Dominantným prvkom je baroková písacia skriňa s tabernákulom – svätostánkom z druhej polovice 18. storočia. Zaujme aj dámsky písací sekretár juhonemeckého pôvodu z roku 1724. Väčšina sedacieho nábytku bola zhotovená v Rakúsku podľa predlôh z konca 18. storočia. Na stenách visia aj dva významné portréty: grófa Antona I. Grassalkovicha, zakladateľa paláca, a jeho dcéry Terezy Forgáčovej.

Významným historickým predmetom je aj zrkadlo v drevenom pozlátenom ráme pri okne – ide o najstarší predmet v paláci pochádzajúci zo 17. storočia. Jeho jemne narušená zrkadliaca plocha je prirodzeným znakom starnutia originálnych materiálov. Podlahu pokrýva koberec utkaný podľa historického vzoru v roku 1995 a osvetlenie zabezpečuje nový krištáľový luster zo sklárne v Kamenickom Šenove.

Priestor dotvára obraz nad strednými dverami pochádzajúci z konca 17. storočia. Zobrazuje mytologickú scénu zo života Andromachy, manželky trójskeho hrdinu Hektora. Ide pravdepodobne o voľnú kópiu obrazu francúzskeho maliara Louisa de Boullogne, namaľovanú podľa známej rytiny. Scéna je inšpirovaná Homérovou Iliadou a nadväzuje na tradíciu barokového umenia s odkazom na antické vzory.